Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Tamahaq

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Tamahaq nke a makwaara dị ka ( Tahaggart Tamahaq ma ọ bụ Tamahaq Tahaggart ) bụ naanị asụsụ Northern Tuareg a maara nke a na-asụ na Algeria, ọdịda anyanwụ Libya na ugwu Niger . Ọ dị iche iche na asụsụ South Tuareg nke ugwu Aïr, Azawagh na Adagh . Ndịiche na-enwekarị ngbanwe ụda, dị ka Tamahaq kama Tamajaq ma ọ bụ Tamasheq . Asụsụ a bụ “otu n'ime asụsụ ụmụnna nwanyị nke ndị bi n'ọtụtụ ógbè Atlas na-asụ site n'Ijipt ruo n'akụkụ ọdịda anyanwụ nke Morocco, nke a na-agụnyekwa n'okwu izugbe Berber." [ 2 ]

Ọkpụkpụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ndị Tuareg na-ede site n'aka nri gaa n'aka ekpe, dịka abjads ndị ọzọ dị ka Hibru na Arabic. A na-akpọ mkpụrụedemede a na-akpọ "Tifinagh" ma nwee mkpụrụedemede iri abụọ na ise. [ 3 ]

fonology

[dezie | dezie ebe o si]
Tifinagh IPA nhata
ⴰ (tegherit) a,
ⵢ/ⵉ (yay) ʝ, i
ⵓ (yaw) w, ị

Consonants

[dezie | dezie ebe o si]
Tifinagh IPA nhata [1]
ⵀ (yab) b
ⵜ (otu) t
ⵋ (yaj) ʒ
ⴶ (yag)
ⵆ (yax) χ
ⴷ (yad) d
ⵔ (yar) ɾ
ⵣ (yaz) z
ⵟ (yaṭ)
(yak) k
ⵍ (yal) l
ⵎ (yam) m
ⵏ (yan) n
ⵌ (yaẓ)
ⴹ (yaḍ)
ⵗ (yaɣ) ɣ
ⴼ (yaf) f
ⵈ (yaq) q
ⵙ (ya) s
ⵛ (yaš) ʃ
ⵂ (yah) h
ⴳ (yag) ɡ, I

Ụtọ asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Aha Tamahaq so na klaasị aha abụọ, nke a na-akpọkarị nwoke na nwanyị, nke ọ bụla nwere ike ịtụgharị maka ọnụọgụ abụọ: otu na ọtụtụ. [ 5 ]

Iwu izugbe nke Thumb:

  • Otu aha nwoke na-amalite na otu n'ime ụda ụdaume : a, ă, e, i, u, o. [ 5 ]
  • Ọtụtụ aha nwoke na-amalite na ụda i. [ 5 ]
  • Aha nwanyị otu na otutu na-amalite t. [ 5 ]

Enwere mwepu ole na ole na iwu ndị a: [ 6 ]

  1. Ụfọdụ aha nwoke, n'agbanyeghị ma ọtụtụ ma ọ bụ otu, na-amalite na consonant dịka ⵢⵜ (ti) - nna [ 6 ]
  2. Ụfọdụ aha nwoke dị iche iche na-amalite na u na ụda a na-esokwa na aha otutu kwa eg (ul) - obi [ 6 ]
  3. Ọ bụrụ na aha otu nwoke na-amalite site na ụda dị mkpụmkpụ, enwere ike ịnọchite anya ya dị ka ă, iwu a na-esokwa ruo n'ọtụtụ: eg lu) sing.- ⵏⵓⵍ (ălwăn). [ 6 ]
  4. Ụfọdụ aha nwoke na-amalite na ụda a: eg ⵏⵓⵔ (arăwăn) (ụmụ ọhụrụ amụrụ ọhụrụ) [ 6 ]
  5. Ụfọdụ aha nwanyị (ọtụtụ ma ọ bụ otu) anaghị ebido na t : eg ⴰⵎⵜⵓ (wălătma) – nwanne / ⴰⵎ (ma)- nne [ 6 ]

Anyị nwekwara ike nweta aha nwanyị site n'ịgbakwunye T na mmalite na njedebe nke aha nwoke (ọ bụ ezie na nke a abụghị mgbe niile, e nwere ndị ọzọ). [ 6 ]

Ụdị dị iche iche

[dezie | dezie ebe o si]

Enwere isi atọ dị iche iche nke Tamahaq:

  • Tahaggart, nke ndị otu Kel Ahaggar kwuru na gburugburu ugwu Aggar dị na ndịda Algeria.
  • Ajjer, nke ndị otu Kel Ajjer na-ekwu
  • Ghat, nke a na-asụ gburugburu Djanet na ndịda ọwụwa anyanwụ Algeria na Ghat na Libya.

Dịka Blench (2006) siri kwuo, Tahaggart na Ghat bụ asụsụ Tuareg dị iche iche.

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

, dị ka Tamahaq kama Tamajaq ma ọ bụ Tamasheq . Asụsụ a bụ “otu n'ime asụsụ ụmụnna