Asụsụ Tamahaq
Tamahaq nke a makwaara dị ka ( Tahaggart Tamahaq ma ọ bụ Tamahaq Tahaggart ) bụ naanị asụsụ Northern Tuareg a maara nke a na-asụ na Algeria, ọdịda anyanwụ Libya na ugwu Niger . Ọ dị iche iche na asụsụ South Tuareg nke ugwu Aïr, Azawagh na Adagh . Ndịiche na-enwekarị ngbanwe ụda, dị ka Tamahaq kama Tamajaq ma ọ bụ Tamasheq . Asụsụ a bụ “otu n'ime asụsụ ụmụnna nwanyị nke ndị bi n'ọtụtụ ógbè Atlas na-asụ site n'Ijipt ruo n'akụkụ ọdịda anyanwụ nke Morocco, nke a na-agụnyekwa n'okwu izugbe Berber." [ 2 ]
Ọkpụkpụ
[dezie | dezie ebe o si]Ndị Tuareg na-ede site n'aka nri gaa n'aka ekpe, dịka abjads ndị ọzọ dị ka Hibru na Arabic. A na-akpọ mkpụrụedemede a na-akpọ "Tifinagh" ma nwee mkpụrụedemede iri abụọ na ise. [ 3 ]
fonology
[dezie | dezie ebe o si]Udaume
[dezie | dezie ebe o si]Tifinagh | IPA nhata |
---|---|
ⴰ (tegherit) | a, |
ⵢ/ⵉ (yay) | ʝ, i |
ⵓ (yaw) | w, ị |
Consonants
[dezie | dezie ebe o si]Tifinagh | IPA nhata [1] |
---|---|
ⵀ (yab) | b |
ⵜ (otu) | t |
ⵋ (yaj) | ʒ |
ⴶ (yag) | dʒ |
ⵆ (yax) | χ |
ⴷ (yad) | d |
ⵔ (yar) | ɾ |
ⵣ (yaz) | z |
ⵟ (yaṭ) | tˤ |
(yak) | k |
ⵍ (yal) | l |
ⵎ (yam) | m |
ⵏ (yan) | n |
ⵌ (yaẓ) | zˤ |
ⴹ (yaḍ) | dˤ |
ⵗ (yaɣ) | ɣ |
ⴼ (yaf) | f |
ⵈ (yaq) | q |
ⵙ (ya) | s |
ⵛ (yaš) | ʃ |
ⵂ (yah) | h |
ⴳ (yag) | ɡ, I |
Ụtọ asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]Aha aha
[dezie | dezie ebe o si]Aha Tamahaq so na klaasị aha abụọ, nke a na-akpọkarị nwoke na nwanyị, nke ọ bụla nwere ike ịtụgharị maka ọnụọgụ abụọ: otu na ọtụtụ. [ 5 ]
Iwu izugbe nke Thumb:
- Otu aha nwoke na-amalite na otu n'ime ụda ụdaume : a, ă, e, i, u, o. [ 5 ]
- Ọtụtụ aha nwoke na-amalite na ụda i. [ 5 ]
- Aha nwanyị otu na otutu na-amalite t. [ 5 ]
Enwere mwepu ole na ole na iwu ndị a: [ 6 ]
- Ụfọdụ aha nwoke, n'agbanyeghị ma ọtụtụ ma ọ bụ otu, na-amalite na consonant dịka ⵢⵜ (ti) - nna [ 6 ]
- Ụfọdụ aha nwoke dị iche iche na-amalite na u na ụda a na-esokwa na aha otutu kwa eg ⵓ (ul) - obi [ 6 ]
- Ọ bụrụ na aha otu nwoke na-amalite site na ụda dị mkpụmkpụ, enwere ike ịnọchite anya ya dị ka ă, iwu a na-esokwa ruo n'ọtụtụ: eg ⵓ (ă lu) sing.- ⵏⵓⵍ (ălwăn). [ 6 ]
- Ụfọdụ aha nwoke na-amalite na ụda a: eg ⵏⵓⵔ (arăwăn) (ụmụ ọhụrụ amụrụ ọhụrụ) [ 6 ]
- Ụfọdụ aha nwanyị (ọtụtụ ma ọ bụ otu) anaghị ebido na t : eg ⴰⵎⵜⵓ (wălătma) – nwanne / ⴰⵎ (ma)- nne [ 6 ]
Anyị nwekwara ike nweta aha nwanyị site n'ịgbakwunye T na mmalite na njedebe nke aha nwoke (ọ bụ ezie na nke a abụghị mgbe niile, e nwere ndị ọzọ). [ 6 ]
Ụdị dị iche iche
[dezie | dezie ebe o si]Enwere isi atọ dị iche iche nke Tamahaq:
- Tahaggart, nke ndị otu Kel Ahaggar kwuru na gburugburu ugwu Aggar dị na ndịda Algeria.
- Ajjer, nke ndị otu Kel Ajjer na-ekwu
- Ghat, nke a na-asụ gburugburu Djanet na ndịda ọwụwa anyanwụ Algeria na Ghat na Libya.
Dịka Blench (2006) siri kwuo, Tahaggart na Ghat bụ asụsụ Tuareg dị iche iche.
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si], dị ka Tamahaq kama Tamajaq ma ọ bụ Tamasheq . Asụsụ a bụ “otu n'ime asụsụ ụmụnna
- ↑ Rüdiger Köppe Verlag - African Studies / Africanistics, Cultural and Legal Anthropology, History of Christian Missions, and Sociology | Publication Details. www.koeppe.de. Retrieved on 2024-03-10.