Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Tauya

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Tauya (nakwa Inafosa ) bụ asụsụ Rai Coast nke a na-asụ na ndagwurugwu Ramu River, Madang Province, Papua New Guinea site na ihe dịka mmadụ 350. [1] Ngalaba Linguistics na Mahadum Manitoba dị na Winnipeg, Canada, nwere akụrụngwa asụsụ Tauya.

Tauya nwere njikọ chiri anya na Asụsụ Biyom ma bụrụkwa nke ya na Tauya jikọtara ya na ngalaba nke Rai Coast. [2] Asụsụ abụọ ahụ metụtara n'agbanyeghị na a na-asụ Biyom n'elu ugwu ka ha na-akpakọrịta nso wee chọpụta na ha nwere myirịta ụfọdụ n'ime akwụkwọ ọkọwa okwu dịka okwu kaŋgora nke pụtara mmalite nke e nwetara ozugbo site na Asụsụ Biyom. [3] [1]Site na nke a, a maara na asụsụ abụọ ahụ enweela mkparịta ụka ugboro ugboro yana alụm di na nwunye n'etiti ọha mmadụ. [3]

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Consonants

[dezie | dezie ebe o si]
Consonants Asụsụ Tauya [1]
Bilabial Labiodental Alveolar Palatal Velar Glottal
Plosive p (b) t (d) k (g) ʔ
Ihu imi m n
Trill r
Nke na-ese okwu f s
Odika j
ndetu:
  1. b, d, g ka a na-ewere dị ka ekwentị dị n'akụkụ ma na-egosi ya site na mbomoko.
  2. kʷ bụ consonant labialized- velar n'asụsụ ahụ
  3. ʔʷ bụ consonant glottal stop labialized na asụsụ
  4. w bụ consonant akpọpụtara labialized-velar approximant n'asụsụ ahụ

Na Tauya, anọ n'ime consonants r, k, kʷ,ʔʷ nwere mgbochi na akụkụ ụfọdụ nke nhazi okwu. r na-apụta n'ọnọdụ okwu-medial nke okwu n'asụsụ na k, kʷ na-emekarị na ọnọdụ mmalite. ʔʷ amachibidoro na ọnọdụ mbụ morpheme. [1]

Tauya nwere ụdaume ise yiri ọtụtụ asụsụ na Papua New Guinea.

N'ihu Central Azu
Mechie i
N'etiti etiti e o
Mepee a

e ụdaume na-eso ọtụtụ iwu asụsụ nke ịba ụba arụmụka site n'okwu dị nta gaa na nke bụ isi. Ụdaume nwere ike ịgbanwe na ụda gaa na ụda dị nso, na-agbakwa egbugbere ọnụ mgbe ọ na-ekwu. [3][1]

  1. yate -> yati [1]
    • gawa

Tauya na-enye ohere maka diphthongs ai, au, ae, ao, ou, oi (n'agbanyeghị na oi dị ụkọ). [4] : 87 

Ụtọ asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ụdị ụdị

[dezie | dezie ebe o si]

A na-ahụta Tauya dị ka asụsụ iwu SOV ka ahịrịokwu na-eji ngwaa ejedebe. [1]

  1. Niʔisana safe-ra sai ni-pe-i-na [1]
    • Ogologo oge gara aga agwọ rie
    • Ogologo oge gara aga, ndị nna nna riri agwọ
  2. Ai ne-pi-ʔa-ra pofa oʔo ʔamai-oʔonu-te-i-na... [1]
    • Nkụ nwanne kporo-nakọta nweta
    • Ụmụnne ya ndị nwanyị niile bulitere ma chikọta nkụ...

Ụfọdụ ndị ewepụrụ dị ka ụfọdụ sitere na SOV wee jiri ngwaa bu ihe ọ pụtara.

  1. Pu-pa pu-pa yate ʔatou-ti-a-na... [1]
    • Gbaa ọsọ gaa rutere
    • Ọ gbara ọsọ gbapụ gaa bịarute...

Asụsụ Tauya bụ mmegide na n'arụmụka ọ bụ nkwekọrịta ngwaa ka a na-ejikarị eme ihe na akara ikpe na nke abụọ. A na-eji nkwekọrịta ngwaa na-eji akara otu ma ọ bụ ọtụtụ n'ime arụmụka .

A na-eji ngwaa etiti akara akara isiokwu nke nkeji etiti dị iche ma ọ bụ otu na ngwaa dị na nkebiokwu nwere mmekọrịta na nkebi na-esote. [1]

Mkpụrụokwu

[dezie | dezie ebe o si]

Nhazi mkpụrụokwu Tauya nwere nkwenye mmalite nke (C)V(V). N'ụdị dị iche iche nke nnochiaha onwe onye bụ nke ikpeazụ na morphemes, ndị a niile nwere njedebe nkwenye nke n dịka a hụrụ na sen . [1] Ojiji consonant na okwu ngwụcha na-esote ụdaume mmalite na ngwaa transitive, ngwaa na-abụghị nke onye na aha enweghị ike ịgbagha. Iji ha ka akara ihe, ndị nwere ahụmahụ, na ndị nwe ya na-eji suffix ~ pi. [1]

Ihe mejupụtara nnochiaha onwe onye, nnọchiaha deictic na aha zuru ezu dị ka klaasị nke aha.

  1. Ekpebiri ndị a dị ka klaasị gbadoro ụkwụ na nnochi anya dị ka nnọchiaha onwe onye n'ime asụsụ Tauya nwere ~na, mesiri ike, ~nasi, mgbochi , na ~ʔunama, kwa. [1] Nnọchiaha deictic anaghị eji ndị a mana aha zuru ezu ka a na-akara aha dị ka nnọchiaha ewepụtara. [1]
  2. Tauya na-eji 5 dependent locative roots afa~, n'elu , pise~, uphill , ofe~, n'okpuru , tofe~, downhill , na ma ~ na-ejikọta na deictic pronouns; mana anaghị arụ ọrụ na nnọchiaha onwe onye na aha zuru oke. [1]

Nkpọaha nkeonwe

[dezie | dezie ebe o si]

Ndị mmadụ dị iche iche na naanị ọnụọgụ abụọ na-eme n'ọnọdụ dị iche iche, dị ka ikpe ikpe enweghị akara. N'iji otu onye nke atọ, nnochiaha onwe onye nwere ike ime na proclitics na transitive ma ọ bụ ngwaa na-abụghị nke onwe maka akara ihe ma ọ bụ ndị nwere ahụmahụ na aha na-enweghị atụ maka ndị nwe ya. [3]

Aha aha nkeonwe nke Tauya
Otu Ọtụtụ
Onye mbụ ya sen
Onye nke abụọ na iri
Onye nke atọ ne nen

A na-eji otu onye nke atọ eme ihe n'onwe ya ebe n'aha mmadụ na-enweghị ike ịpụpụ ihe, ndị nwere ahụmahụ na ndị nwere enweghị akara. [3]

  • Asụsụ Brahman

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 MacDonald, Lorna, 1953- (26 June 2013). A dictionary of Tauya. ISBN 9781614513360. OCLC 865846762. MacDonald, Lorna, 1953- (26 June 2013). A dictionary of Tauya. Berlin. ISBN 9781614513360. OCLC 865846762.{{cite book}}: CS1 maint: location missing publisher (link) CS1 maint: multiple names: authors list (link) CS1 maint: numeric names: authors list (link)
  2. Terrill, A.H. (2007). A. Pawley,Papuan pasts: Cultural, linguistic and biological histories off Papuan-speaking peoples Canberra:Pacific Linguistics ,2005 0-85883-562-2. OCLC 1106396784. 
  3. 1 2 3 4 5 MacDonald, Lorna, 1953- (c. 1990). A grammar of Tauya. Berlin: M. de Gruyter. ISBN 0899257607. OCLC 22422671. 
  4. Pawley (2018). "The Trans New Guinea family", in Palmer: The Languages and Linguistics of the New Guinea Area: A Comprehensive Guide, The World of Linguistics. Berlin: De Gruyter Mouton, 21–196. ISBN 978-3-11-028642-7. 

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]