Asụsụ Tauya
Tauya (nakwa Inafosa ) bụ asụsụ Rai Coast nke a na-asụ na ndagwurugwu Ramu River, Madang Province, Papua New Guinea site na ihe dịka mmadụ 350. [1] Ngalaba Linguistics na Mahadum Manitoba dị na Winnipeg, Canada, nwere akụrụngwa asụsụ Tauya.
Nhazi
[dezie | dezie ebe o si]Tauya nwere njikọ chiri anya na Asụsụ Biyom ma bụrụkwa nke ya na Tauya jikọtara ya na ngalaba nke Rai Coast. [2] Asụsụ abụọ ahụ metụtara n'agbanyeghị na a na-asụ Biyom n'elu ugwu ka ha na-akpakọrịta nso wee chọpụta na ha nwere myirịta ụfọdụ n'ime akwụkwọ ọkọwa okwu dịka okwu kaŋgora nke pụtara mmalite nke e nwetara ozugbo site na Asụsụ Biyom. [3] [1]Site na nke a, a maara na asụsụ abụọ ahụ enweela mkparịta ụka ugboro ugboro yana alụm di na nwunye n'etiti ọha mmadụ. [3]
fonology
[dezie | dezie ebe o si]Consonants
[dezie | dezie ebe o si]| Bilabial | Labiodental | Alveolar | Palatal | Velar | Glottal | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Plosive | p (b) | t (d) | k (g) | ʔ | ||
| Ihu imi | m | n | ||||
| Trill | r | |||||
| Nke na-ese okwu | f | s | ||||
| Odika | j | |||||
ndetu:
| ||||||
Na Tauya, anọ n'ime consonants r, k, kʷ,ʔʷ nwere mgbochi na akụkụ ụfọdụ nke nhazi okwu. r na-apụta n'ọnọdụ okwu-medial nke okwu n'asụsụ na k, kʷ na-emekarị na ọnọdụ mmalite. ʔʷ amachibidoro na ọnọdụ mbụ morpheme. [1]
Udaume
[dezie | dezie ebe o si]Tauya nwere ụdaume ise yiri ọtụtụ asụsụ na Papua New Guinea.
| N'ihu | Central | Azu | |
|---|---|---|---|
| Mechie | i | ị | |
| N'etiti etiti | e | o | |
| Mepee | a |
e ụdaume na-eso ọtụtụ iwu asụsụ nke ịba ụba arụmụka site n'okwu dị nta gaa na nke bụ isi. Ụdaume nwere ike ịgbanwe na ụda gaa na ụda dị nso, na-agbakwa egbugbere ọnụ mgbe ọ na-ekwu. [3][1]
- yate -> yati [1]
- gawa
Tauya na-enye ohere maka diphthongs ai, au, ae, ao, ou, oi (n'agbanyeghị na oi dị ụkọ). [4] : 87
Ụtọ asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]Ụdị ụdị
[dezie | dezie ebe o si]A na-ahụta Tauya dị ka asụsụ iwu SOV ka ahịrịokwu na-eji ngwaa ejedebe. [1]
- Niʔisana safe-ra sai ni-pe-i-na [1]
- Ogologo oge gara aga agwọ rie
- Ogologo oge gara aga, ndị nna nna riri agwọ
- Ai ne-pi-ʔa-ra pofa oʔo ʔamai-oʔonu-te-i-na... [1]
- Nkụ nwanne kporo-nakọta nweta
- Ụmụnne ya ndị nwanyị niile bulitere ma chikọta nkụ...
Ụfọdụ ndị ewepụrụ dị ka ụfọdụ sitere na SOV wee jiri ngwaa bu ihe ọ pụtara.
- Pu-pa pu-pa yate ʔatou-ti-a-na... [1]
- Gbaa ọsọ gaa rutere
- Ọ gbara ọsọ gbapụ gaa bịarute...
Asụsụ Tauya bụ mmegide na n'arụmụka ọ bụ nkwekọrịta ngwaa ka a na-ejikarị eme ihe na akara ikpe na nke abụọ. A na-eji nkwekọrịta ngwaa na-eji akara otu ma ọ bụ ọtụtụ n'ime arụmụka .
A na-eji ngwaa etiti akara akara isiokwu nke nkeji etiti dị iche ma ọ bụ otu na ngwaa dị na nkebiokwu nwere mmekọrịta na nkebi na-esote. [1]
Mkpụrụokwu
[dezie | dezie ebe o si]Nhazi mkpụrụokwu Tauya nwere nkwenye mmalite nke (C)V(V). N'ụdị dị iche iche nke nnochiaha onwe onye bụ nke ikpeazụ na morphemes, ndị a niile nwere njedebe nkwenye nke n dịka a hụrụ na sen . [1] Ojiji consonant na okwu ngwụcha na-esote ụdaume mmalite na ngwaa transitive, ngwaa na-abụghị nke onye na aha enweghị ike ịgbagha. Iji ha ka akara ihe, ndị nwere ahụmahụ, na ndị nwe ya na-eji suffix ~ pi. [1]
Aha aha
[dezie | dezie ebe o si]Ihe mejupụtara nnochiaha onwe onye, nnọchiaha deictic na aha zuru ezu dị ka klaasị nke aha.
- Ekpebiri ndị a dị ka klaasị gbadoro ụkwụ na nnochi anya dị ka nnọchiaha onwe onye n'ime asụsụ Tauya nwere ~na, mesiri ike, ~nasi, mgbochi , na ~ʔunama, kwa. [1] Nnọchiaha deictic anaghị eji ndị a mana aha zuru ezu ka a na-akara aha dị ka nnọchiaha ewepụtara. [1]
- Tauya na-eji 5 dependent locative roots afa~, n'elu , pise~, uphill , ofe~, n'okpuru , tofe~, downhill , na ma ~ na-ejikọta na deictic pronouns; mana anaghị arụ ọrụ na nnọchiaha onwe onye na aha zuru oke. [1]
Nkpọaha nkeonwe
[dezie | dezie ebe o si]Ndị mmadụ dị iche iche na naanị ọnụọgụ abụọ na-eme n'ọnọdụ dị iche iche, dị ka ikpe ikpe enweghị akara. N'iji otu onye nke atọ, nnochiaha onwe onye nwere ike ime na proclitics na transitive ma ọ bụ ngwaa na-abụghị nke onwe maka akara ihe ma ọ bụ ndị nwere ahụmahụ na aha na-enweghị atụ maka ndị nwe ya. [3]
| Otu | Ọtụtụ | |
|---|---|---|
| Onye mbụ | ya | sen |
| Onye nke abụọ | na | iri |
| Onye nke atọ | ne | nen |
A na-eji otu onye nke atọ eme ihe n'onwe ya ebe n'aha mmadụ na-enweghị ike ịpụpụ ihe, ndị nwere ahụmahụ na ndị nwere enweghị akara. [3]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Asụsụ Brahman
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 MacDonald, Lorna, 1953- (26 June 2013). A dictionary of Tauya. ISBN 9781614513360. OCLC 865846762. MacDonald, Lorna, 1953- (26 June 2013). A dictionary of Tauya. Berlin. ISBN 9781614513360. OCLC 865846762.
{{cite book}}: CS1 maint: location missing publisher (link) CS1 maint: multiple names: authors list (link) CS1 maint: numeric names: authors list (link) - ↑ Terrill, A.H. (2007). A. Pawley,Papuan pasts: Cultural, linguistic and biological histories off Papuan-speaking peoples Canberra:Pacific Linguistics ,2005 0-85883-562-2. OCLC 1106396784.
- 1 2 3 4 5 MacDonald, Lorna, 1953- (c. 1990). A grammar of Tauya. Berlin: M. de Gruyter. ISBN 0899257607. OCLC 22422671.
- ↑ Pawley (2018). "The Trans New Guinea family", in Palmer: The Languages and Linguistics of the New Guinea Area: A Comprehensive Guide, The World of Linguistics. Berlin: De Gruyter Mouton, 21–196. ISBN 978-3-11-028642-7.