Asụsụ Tedim
Ọdịdị
Asụsụ Tedim
| obere ụdị nke | Kuki-Chin |
|---|---|
| mba/obodo | Ndia, Myanmar |
| ụmụ amaala ka | Assam, Manipur, Mizoram, Sagaing, Chin State |
| Ọkwa asụsụ Ethnologue | 5 Na-etolite |
Asụsụ Tedim bụ asụsụ Tibeto-Burman a na-asụkarị na mpaghara ndịda Indo-Burmese . Ọ bụ asụsụ ala nna nke ebo Tedim nke ndị Zomi, yana ụdị olumba ahaziri ahazi na-ejikọta site na olumba Sukte na Kamhau. Ọ bụ asụsụ ngwaa nke isiokwu-ihe, na mmegide na-eso ngwaa. Ọ bụ asụsụ Paite nwere nghọta.
Akụkọ ihe mere eme
[dezie | dezie ebe o si]Zomi bụ asụsụ mbụ Pau Cin Hau, onye ndu okpukpe dịrị ndụ site na 1859 ruo 1948. Ọ chepụtakwara logographic ma mechaa mee ka mkpụrụedemede dị mfe maka ihe odide na Zomi.
fonology
[dezie | dezie ebe o si]Enwere ike ịkọwa ụda olu Zomi dị ka (C)V(V)(C)T n'usoro, ebe C na-anọchite anya consonant, V na-anọchi anya ụdaume, T na-anọchi anya ụda olu, na mbodo na-ejikọta nhọrọ nke syllable. [1]
Consonants
[dezie | dezie ebe o si]| Labial | Alveolar | Alveolo -<br id="mwKQ"><br><br><br> palatal | Velar | Glottal | ||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Na-egbu egbu / Mmekọrịta |
enweghị olu | p | t | tɕ | k | ʔ |
| achọsi ike | pʰ | tʰ | tɕʰ | ( kʰ ) | ||
| kwuputara | b | d | ɡ | |||
| Nke na-ese okwu | enweghị olu | f | s | x | h | |
| kwuputara | v | z | ||||
| Ihu imi | m | n | ŋ | |||
| Odika | l | lˀ | ||||
- Enwere ike ịnụ ihe dị ka [j, w] dị ka allophone nke ụdaume /i̯, u̯/ n'ime diphthongs.
- /x/ nwekwara ike ịnụ dị ka ihe nkwụsị velar na-achọsi ike [kʰ] na mgbanwe efu.
Udaume
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Central | Azu | |
|---|---|---|---|
| Mechie | i iː | u uː | |
| N'etiti | ɛɛː | ɔ ɔː | |
| Mepee | a aː |
| N'ihu | Central | Azu | |
|---|---|---|---|
| Mechie | i̯ i̯a | ui̯ uːi̯ u̯a | |
| N'etiti | ei̯ ɛːi̯ eu̯ ɛːu̯ | oi̯ ɔːi̯ | |
| Mepee | ai̯ aːi̯ au̯ aːu̯ |
- Ụda /ɛ, ɔ/ nwere ike inwe obere allophone nke dị nso karịa [e, o]. [2]
Ụda
[dezie | dezie ebe o si]Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Proposal to Encode the Pau Cin Hau Alphabet in ISO/IEC 10646. unicode.org. Retrieved on 15 September 2023.
- ↑ Otsuka (2014). Tiddim Chin. Toshihide Nakayama and Noboru Yoshioka and Kosei Otsuka (eds.), Grammatical Sketches from the Field: Tokyo: Research Institute for Languages and Cultures of Asia and Africa (ILCAA), Tokyo University of Foreign Studies., 109–141.