Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Temein

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Egwu
Ronge
A mụrụ ya  Sudan
Ógbè Ugwu Nuba
Agbụrụ Egwu
Ndị na-asụ asụsụ ala
13,000 (2006) [1] (6,000 n'ógbè ndị nna nna, 7,000 gbasasịrị n'obodo ndị ọzọ)  
Latịn
Koodu asụsụ
ISO 639-3 teq
Glottolog nucl1339
ELP Egwu
A na-ahazi Temein dị ka nke nọ n'ihe ize ndụ site na UNESCO Atlas of the World's Languages in DangerAtlas nke Asụsụ Ụwa Na-anọ n'Ihe Iche Ndụ

Temein, nke a makwaara dị ka Ron (g) e, bụ asụsụ ndị Temein nke Egwu Nuba na Sudan na-asụ.

Ronge bụ nso nso nke endonym. Stevenson na-akọ na ndị mmadụ bụ ɔ̀rɔ́ŋɡɔ̀ʔ na asusu lɔ́ŋɔ na rɔŋɛ; Dimmendaal ní ɔ́ràntɛ̀t nyɔ́ɔ́, kààkʉ́nʉ́ ɔ́rɔ̀ŋɛ̀ ​​ɔ̀kã̀lɔ́ɔ̀kã̀ kpó, tsí ń ŋɔ́nɔ́ ná ɔ̀kã̀lɔ́ɔ̀kã̀ kpó yèé wà ńǹtalɛ̀ bí#ɛ́.

A na-asụ Temein n'obodo Farik, Kuris, Kwiye, Nekring, Tokoing, Tukur, na Tulu (Ethnologue, mbipụta nke iri abụọ na abụọ).

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu

[dezie | dezie ebe o si]
Akpụkpọ ahụ Ezé ezé Alveolar Palatal Velar
Plosive voiceless p t k
voiced b d ɟ g
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
Ihe na-esiri ike s
Rhotic r
Ihe atụ w l j
  • /p/ nwere ike ịnwe allophones nke [ɸ, f] mgbe ọ nọ n'ọnọdụ mmalite okwu
  • /s/ nwere ike ịnwe allophone nke [ʃ] na ọnọdụ intervocalic nke okwu.
  • Usoro /nt/ nwere ike ịnwe allophone nke [[ n'ọnọdụ intervocalic.[2]

Mkpụrụedemede

[dezie | dezie ebe o si]
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i u
Ihe dị nso ɪ Ọ bụ n'oge ahụ ka a na-akpọ
N'etiti etiti na o
N'etiti oghere Ọ bụ Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya
Emeghe a

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Temein at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. Tucker (1966). The Temein Group. In Linguistic Analyses: The Non-Bantu Languages of North-Eastern Africa (Handbook of African Languages), 2nd edn.: London: Oxford University Press, 324-334. 

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]

Templeeti:Eastern Sudanic languages