Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Timbira

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Timbira bụ olumba continuum nke otu asụsụ Northern Jê nke asụsụ Jê ̣( Macro-Jê ) a na-asụ na Brazil . Olumba dị iche iche dị iche iche nke na a na-ewere ya dị ka asụsụ dị iche iche mgbe ụfọdụ. Ụdị ndị bụ isi, Krahô / ˈkrɑː h oʊ / [ (Craó), na Canela / kæ ˈ n ɛlə / [ [1] (Kanela), nwere ndị na-asụ 2000 n'otu n'otu, ole na ole n'ime ha na-asụ Portuguese. Pará Gavião nwere ndị ọkà okwu 600–700. Otú ọ dị, Krẽje fọrọ nke nta ka ọ laa n'iyi, na-enwe nanị ndị ọkà okwu 30 na 1995.

Timibir enweela mmekọrịta chiri anya n'asụsụ Tupi-Guarani dị iche iche nke mpaghara Tocantin - Mearim dị ala, dị ka Guajajára, Tembé, Guajá, na Urubú-Ka'apour . Ararandewára, Turiwára, Tupinamba, na Nheengatu e kwuwokwa okwu na mpaghara ahụ. Ụfọdụ ndị bi n’ebe ahụ na-echetakwa Anambé na Amanajé .

Ụdị dị iche iche

[dezie | dezie ebe o si]

Ụdị asụsụ Timbira gụnyere:

  • Canela (nke e kewara n’ime Apanjêkra na Mẽmõrtũmre (aka Ràmkôkãmẽkra)), ndị ọkà okwu 2,500 na Maranhão.
  • Krahô, 2,000 na-ekwu okwu na Tocantins
  • Krĩkatí, nke a na-asụ na Terra Indígena Krikati, Maranhão
  • Pykobjê, ndị na-ekwu okwu 600 na Terra Indígena Governador nke dị nso na Amarante, Maranhão
  • Parkatêjê, ndị ọkà okwu 12 na Terra Indígena Mãe Maria, Bom Jesus do Tocantins, Pará
  • Kỳikatêjê, Ndị na-ekwu okwu 9 na Terra Indígena Mãe Maria, Bom Jesus do Tocantins, Pará
  • Krẽje, n'okpuru 30 ọkà okwu na Maranhão na Pará

Loukotka (1968)

[dezie | dezie ebe o si]

Loukotka (1968) kewara ebo Timbira ụzọ abụọ, Timbirá ( Canela ) na Krao . [2] Ọtụtụ ndị gụnyere n'okpuru Timbira:

Timbira ( Canela )
  • Mehin, Tajé (Timbirá)
  • Kreapimkatajé (Krepúnkateye)
  • Krenjé ( Krẽyé )
  • Remkokamekran (Remako-Kamékrere, Merrime)
  • Aponegicran (Apáñekra)
  • Krenkatajé (Canella, Kenkateye)
  • Sakamekran (Chacamecran, Mateiros)
  • Purekamkran, Makamekran (Pepuxi)
  • Apinagé, Karaho (Carauau)
  • Menren (Gaviões, Augutjé – naanị okwu ole na ole mara)
  • Meitajé
Krao

Ramirez et al. (2015)

[dezie | dezie ebe o si]

Ramirez et al. (2015) na-ewere Timbira-Kayapó ka ọ bụrụ olumba continuum, dị ka ndị a:

Canela-Krahô ↔ Gavião-Krĩkati ↔ Apinajé ↔ Kayapó ↔ Suyá-Tapayuna ↔ Panará-Kayapó do Sul

Ewezuga Kapiekran, ndị ISO ghọtara ụdị Krao niile. N'okpuru otu Timbira, Loukotka gụnyere ọtụtụ asụsụ a na-ekwu na ọ dịghị ihe e dekọrọ maka ya: Kukoekamekran, Karákatajé, Kenpokatajé, Kanakatayé, Norokwajé (Ñurukwayé). Poncatagê (Põkateye) bụkwa ihe a na-apụghị ịmata.

Mgbakọ ọzọ a na-ahụkarị maka nkewa, ọ bụ ezie na mpaghara ala karịa asụsụ, bụ Western Timbira (Apinayé naanị) vs Eastern Timbira (Canela, Krikatí, Krahô, Gavião, na ndị ọzọ).

Gurupy bụ osimiri, mgbe ụfọdụ a na-ezo aka na Krenye .

Nikulin (2020)

[dezie | dezie ebe o si]

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

iche iche nke mpaghara Tocantin - Mearim dị ala, dị ka Guajajára, Tembé, Guajá, na Urubú-

  1. Laurie Bauer, 2007, The Linguistics Student’s Handbook, Edinburgh
  2. Loukotka (1968). Classification of South American Indian languages. Los Angeles: UCLA Latin American Center.