Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Udmurt

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Udmurt
Удмурт кыл Udmurt kyl
Spoken in: Russia 
Region: Udmurtia
Total speakers: Templeeti:Sigfig
Language family: Turalt
 Permic
  UdmurtTempleeti:Infobox Language/scriptTempleeti:Infobox Language/official
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2: udm
ISO 639-3: udm 
5.2-Udmurt.png

Templeeti:Infobox Language/IPA

Udmurt (/ʊdˈmʊərt/; Cyrillic: Удмурт) bụ asụsụ Permic nke Ndị Udmurt bụ ndị obodo Udmurtia na-asụ. Dị ka asụsụ Uralic, ọ nwere njikọ chiri anya na asụsụ ndị dị ka Finnish, Estonian, Mansi, Khanty, na Hungarian. Asụsụ Udmurt na Russian na-arụkọ ọrụ n'ime Udmurtia.

A na-ede ya site na iji mkpụrụ akwụkwọ Cyrillic na mgbakwunye nke mkpụrụedemede ise a na-ejighị mee ihe na mkpụrụedemede Russian: ː́́́́, ː́, na ː́. Ya na asụsụ Komi na Permyak, ọ mejupụtara otu Permic nke ezinụlọ Uralic. Asụsụ Udmurt na onye ikwu ya kacha nso, asụsụ Komi, nwere usoro aglutinative yiri nke ahụ.[1] N'etiti ndị si n'èzí, a na-akpọkarị ya aha Russian ya, Votyak. Udmurt gbaziri okwu site n'asụsụ ndị agbata obi, ọkachasị site na Tatar na Russian.

N'afọ 2010, dịka ọnụ ọgụgụ ndị Russia si kwuo, e nwere ihe dị ka ndị na-asụ asụsụ ahụ 324,000 na mba ahụ, n'ime ndị agbụrụ dị ihe dị ka 554,000.[2] Ethnologue mere atụmatụ na e nwere ndị na-asụ asụsụ 550,000 (77%) n'ime ndị agbụrụ 750,000 na SFSR nke Russia (ọnụ ọgụgụ nke 1989), mbelata nke ihe dịka 41% n'ime afọ 21.

Asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Enwere ike ịhazi ụdị Udmurt n'ime ìgwè atọ sara mbara:

  • Northern Udmurt, nke a na-asụ n'akụkụ Osimiri Cheptsa
  • Southern Udmurt
  • Besermyan, nke Ndị Besermyans nwere ike ịsụ

A na-achọta asụsụ dị n'etiti Northern na Southern Udmurt, na Udmurt edemede gụnyere atụmatụ sitere na mpaghara abụọ ahụ. Besermyan dị iche iche karịa. [Ihe e dere n'ala ala peeji] [citation needed]

Ihe dị iche n'etiti olumba ndị a abụghị nke ukwu, ọ bụkwa ihe kpatara ọdịiche dị n'okwu, nke a na-ahụkarị n'ihi mmetụta siri ike nke Tatar na nsọtụ ndịda nke mpaghara ndị na-asụ Udmurt. Enwere obere ọdịiche dị na morphology na phonology; dịka ọmụmaatụ:

  • Southern Udmurt nwere njedebe -ыз /-ɨz/, dị iche na -ты /-t/ nke ugwu.
  • Ndịda ọdịda anyanwụ Udmurt na-eme ka ụdaume nke asatọ /ʉ/ dị iche.
  • Besermyan nwere /e/ n'ọnọdụ ọkọlọtọ Udmurt /ə/ (ya mere na-eme ka a mata ọdịiche dị naanị ụdaume isii), na /ɵ/ n'ebe ọkọlọtọ udmurt /ɨ/.

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]

N'adịghị ka asụsụ Uralic ndị ọzọ dị ka Finnish na Hungarian, Udmurt anaghị eme ka ọdịiche dị n'etiti ụdaume ogologo na mkpirikpi ma ọ nweghị nkwekọrịta ụdaume.

Mkpụrụ okwu

[dezie | dezie ebe o si]
Akpụkpọ ahụ Alveolar Post-alveolar<br id="mwbw"> (Alveolo-) ire ụtọ
Velar
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
Plosive enweghị olu p t k
kwuru okwu b d ɡ
Africate enweghị olu (t͡s) t͡ʃ t͡ɕ
kwuru okwu (d͡z) d͡ʒ d͡ʑ
Ihe na-esiri ike enweghị olu (f) s ʃ ɕ (x)
kwuru okwu v z ʒ ʑ
Ihe atụ j
N'akụkụ l ʎ
Ihe na-atọ ụtọ r

A na-ejedebe ụdaume /f x t͡s/ na okwu ndị a gbazitere agbazitere, a na-ejikwa /p k t͡ɕ/ dochie ya. Dị ka ọ dị na Hungarian, Udmurt na-egosipụta ụda olu na-agbadata na ntinye aka (ihe ikpeazụ na-ekpebi njikọta), mana na ụfọdụ ndị ọzọ (karịsịa iji mee ka ndị dị obere abụọ dị iche iche dị iche iche site na ikwupụta). [3]

Mkpụrụedemede

[dezie | dezie ebe o si]
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
Enweghị gburugburu Mgbasa
N'akụkụ i ɨ u
N'etiti e ə o
Emeghe a

Orthography

[dezie | dezie ebe o si]

A na-ede Udmurt site na iji nsụgharị gbanwere nke mkpụrụedemede Cyrillic nke Russia:

Cyrillic Latin IPA Letter name Notes
А а A a [a] а
Б б B b [b] бэ
В в V v [v] вэ
Г г G g [ɡ] гэ
Д д D d

Ď ď
[d]

[dʲ~ɟ] before е, ё, и, ю, я, ь
дэ
Е е JE je

E e
[je]

[ʲe] after coronals д, т, з, с, л, н
е
Ё ё JO jo

O o
[jo]

[ʲo] after д, т, з, с, л, н
ё
Ж ж Ž ž [ʒ] жэ
Ӝ ӝ DŽ dž [d͡ʒ] ӝэ Д + Ж
З з Z z

Ź ź
[z]

[ʑ] before е, ё, и, ю, я, ь
зэ
Ӟ ӟ DŹ dź [d͡ʑ] ӟе Дь + Зь
И и I i [i]

[ʲi] after д, т, з, с, л, н
и
Ӥ ӥ I i [i] when preceded by д, т, з, с, л, н точкаен и, точкаосын и ("dotted i") Like Komi і. Non-palatalizing form of и.
Й й J j [j] вакчи и ("short i")
К к K k [k] ка
Л л Ł ł

L l
[ɫ]

[ʎ] before е, ё, и, ю, я, ь
эл
М м M m [m] эм
Н н N n

Ň ň
[n]

[ɲ] before е, ё, и, ю, я, ь
эн
О о O o [o] о
Ӧ ӧ Õ õ [ɜ]~[ə] ӧ
П п P p [p] пэ
Р р R r [r] эр
С с S s

Ś ś
[s]

[ɕ] before е, ё, и, ю, я, ь
эс
Т т T t

Ť ť
[t]

[tʲ~c] before е, ё, и, ю, я, ь
тэ
У у U u [u] у
Ф ф F f [f] эф In loanwords.
Х х H h [x] ха In loanwords.
Ц ц C c [t͡s] цэ In loanwords.
Ч ч Ć ć [t͡ɕ] чэ Ть + Сь
Ӵ ӵ Č č [t͡ʃ] ӵэ Т + Ш
Ш ш Š š [ʃ] ша
Щ щ ŠČ šč [ɕ(ː)] ща In loanwords.
Ъ ъ чурыт пус ("hard sign") Distinguishes palatalized consonants (/dʲ/ /tʲ/ /zʲ/ /sʲ/ /lʲ/ /n/) from unpalatalized consonants followed by /j/ if followed by vowel; for example, /zʲo/ and /zjo/ are written зё (źo) and зъё (zjo), respectively.
Ы ы Y y [ɨ]~[ɯ] ы
Ь ь [ʲ] небыт пус ("soft sign")
Э э E e [e] э
Ю ю JU ju [ju]

[ʲu] after д, т, з, с, л, н
ю
Я я JA ja [ja]

[ʲa] after д, т, з, с, л, н
я

Asụsụ

[dezie | dezie ebe o si]

Udmurt bụ asụsụ na-agbakọta ọnụ. Ọ na-eji affixes iji gosipụta ihe onwunwe, ịkọwa ọnọdụ, oge, na ihe ndị ọzọ.

Enweghị ọdịiche nwoke na nwanyị na aha ma ọ bụ nnọchiaha onwe onye.

Udmurt nwere ikpe iri na ise: ikpe asatọ nke asụsụ na ikpe asaa nke ebe obibi.

Enweghị nkwekọrịta n'etiti adjectives na aha na ahịrịokwu aha Udmurt na-anọpụ iche; n'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ọ nweghị adjective declension dị ka na ahịrị okwu inessive badī Gurтын ("n'ime nnukwu obodo"; cf. ahịrịokwu inessive Finnish iso kyl jim, nke a na-agbanwe "nnukwu" dịka aha isi).

Ọnọdụ Udmurt
Ihe omuma Suffix Ihe Nlereanya Nsụgharị
Asụsụ
aha - гурт /gurt/
Obodo nta
mkpụrụ ndụ -En
Gurthlan / Gurthyan/
nke obodo / obodo
ebubo -эз/-ез/-ты/-ыз /ez/jez/tɨ/ɨz/
Gurтэз /gurtez/
obodo (dị ka ihe)
ablative -A na-ekwu okwu /
Gurtлэсь /gurtšh/
site n'obodo nta
dative -s na-acha
/gurtɫɨ/
gaa n'obodo nta
ngwá ọrụ -эн/-ен/-ын /en/jen/ɨn/
гуртэн /gurten/
site n'obodo nta
Abessive -tek/
Gurttek /gurtːek/
na-enweghị obodo
adverbial -m /jɑ/
Gurhtya /gurtjɑ/
n'ụzọ obodo
Ọnọdụ ndị dị n'ebe ahụ*
inessive -nwa /ɨn/
гуртын /gurtɨn/
n'ime obodo
illative -э/-е/-ы /e/je/ɨ/
Gurтэ /gurte/
n'ime obodo (ma ọ bụ ụlọ)
eletrik -sui /ɨɕ/
Gurtiсь /gurtɨɕ/
site n'obodo nta
na-agwụ agwụ -ысен /ɨɕen/
гуртысен /gurtɨɕen/
malite n'obodo
okwu nkwụsị -oz /oz/
/gurtoʑ/ / Gurtozi/
mechie n'ime obodo
prolative __ibo____ibo__ -Eti/jeti/ɨti/ti/
Gurtiʹa / Gurtiʹ
n'akụkụ obodo
nwa ara -Anyaụ /
Gurthlanh /gurtlanh
gaa n'obodo nta

*N'ime okwu mpaghara niile, nnọchiaha onwe onye nwere ike ịgbanwe naanị na allative (a na-akpọkwa ihe dị ka nso).

Ọtụtụ

[dezie | dezie ebe o si]

E nwere ụdị ọnụọgụ abụọ na Udmurt. Otu bụ ọnụọgụ maka aha -ос/-ëс na nke ọzọ bụ ọnụọụọgụ maka adjectives -эсь/-есь.

Nchịkọta aha

[dezie | dezie ebe o si]

Aha ahụ na-adịkarị n'ọtụtụ. N'ọtụtụ ahịrịokwu, a chọghị ka adjective dị n'ọtụtụ:

Nkọwapụta
Udmurt Ntụgharị Bekee
[чебер(есь) нылъёс] Error: {{Lang}}: text has italic markup (help) ćeber (eś) nyljosnyljosJọshịa (ụmụ agbọghọ mara mma)

Ihe ịrịba ama nke ọtụtụ na-abịa mgbe niile n'ihu njedebe ndị ọzọ (ya bụ, ikpe na nsonaazụ possessive) na nhazi ọdịdị nke ọtụtụ aha.

Usoro ọdịdị
Udmurt Ntụgharị Bekee
нылъёслы nyljosly nye ụmụ agbọghọ
гуртъёсазы gurtjosazy gaa/n'ime obodo ha

Ọtụtụ n'ime

[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka ọ dị n'asụsụ Hungarian na Mordvinic, ọ bụrụ na isiokwu ahụ bụ ọtụtụ, adjective ahụ bụ ọtụtụ mgbe niile mgbe ọ na-arụ ọrụ dị ka predicative nke ahịrịokwu ahụ:

Nkọwapụta
Udmurt Ntụgharị Bekee
[нылъёс чебересь] Error: {{Lang}}: text has italic markup (help) nyljos ćeber ụmụ agbọghọ mara mma
[толъёс кузесь] Error: {{Lang}}: text has italic markup (help) toljos kuź oge oyi dị ogologoogologo oge

A na-agbanwe nnọchiaha Udmurt n'otu ụzọ ahụ aha ha na-ezo aka. Otú ọ dị, a na-agbanwe nnọchiaha onwe onye naanị n'ọnọdụ ụtọ asụsụ ma enweghị ike ịgbanwe ya n'ọnọdụ locative.

Aha nnọchiaha

[dezie | dezie ebe o si]

Aha nnọchiaha

[dezie | dezie ebe o si]

A na-eji nn<i id="mwA-Y">ọ</i> onwe onye Udmurt eme ihe iji zoo aka na mmadụ naanị. Otú ọ dị, a pụrụ ịkpọ onye nke atọ dị ka ya. A na-edepụta okwu nnọchiaha onwe onye na tebụl na-esonụ:

Aha nnọchiaha
otu ọtụtụ
Onye nke mbụ Mon / Mon/ m /mi/
Onye nke abụọ ton /ton/ Nke a bụ /ti/
Onye nke atọ na /so/ соос /soːs/

Nkọwa ndị ọzọ:

  • E nwere ụdị ndị na-eme ka onwe ha sie ike: 'M] onwe m', 'ị] onwe gị', 'ị/ya/ya/onwe ya', 'ị' onwe anyị', 'ị" onwe gị', "ị" onwe unu', 'ị', 'ị bụ onwe gị'.[you][we][4]
  • Onye nke mbụ nwere ụdị abụọ dịka clusivity si dị: asсьмеос bụ "gụnyere anyị" na "mi" bụ "naanị anyị". Ndị na-ekwu okwu na-eto eto yiri ka ha na-akwado mgbe niile iji "mi" (ma eleghị anya n'okpuru mmetụta nke Russian 'my' maka "anyị"), nke mere na maka ọgbọ ndị okenye amaokwu sitere na abụ a ma ama "Ойдо, нылаш ми тонэн пумиськом!" na-ada ụda: ihe ọ pụtara bụ "Hey nwa agbọghọ, ka anyị zute!", ebe na ntụgharị ọdịnala ọ na-agụ "Hey nwa nwanyị, ka anyị niile zute gị!" Okwu kwesịrị ekwesị a tụrụ anya ga-abụ: "Ойд, нылаш пусьмеськом" na "m" bụ okwu m - okwu "by you!" na "my-okwu m" bụ okwu Russian[4]

Ndị nnọchiaha na-ajụ ajụjụ

[dezie | dezie ebe o si]

Ndị nnọchiaha na-ajụ ajụjụ na Udmurt na-agbanwe n'ọnọdụ niile. Otú ọ dị, nnọchiaha ajụjụ ndị na-adịghị ndụ 'ihe' n'okwu ndị a na-ahụkarị nwere ụdị isi ҡыт-. A na-edepụta okwu nnọchiaha ajụjụ na tebụl na-esonụ:

Ndị nnọchiaha na-ajụ ajụjụ (nkọwa aha)
Udmurt Bekee
Otu
ma /mɑ/ ihe
kin/</kin/ about="#mwt234" data-ve-ignore="" href="./Category:Articles_containing_Udmurt-language_text" id="mwBDo" rel="mw:PageProp/Category"/> onye
Ọtụtụ
Maos /mɑos/ ihe
kinъëс /kinjos/ onye

A na-ekewa ngwaa Udmurt n'ime ìgwè abụọ, ha abụọ nwere akara -na.

E nwere ọnọdụ okwu atọ na Udmurt: ihe ngosi, ihe gbasara ọnọdụ na ihe dị mkpa. E nwekwara ọnọdụ nhọrọ nke ejiri mee ihe n'asụsụ ụfọdụ. Ọnọdụ ihe ngosi nwere oge anọ: ugbu a, ọdịnihu, na oge gara aga abụọ. Na mgbakwunye, e nwere usoro oge anọ gara aga nke gụnyere ngwaa enyemaka. A na-eji ngwaa na-adịghị mma nke na-ejikọta ya na njedebe nkeonwe agbagha ngwaa.

Ihe ịrịba ama ndị bụ isi na Udmurt bụ (ma e wezụga ụfọdụ):

Njedebe nke ngwaa
Onye Njedebe
Otu
Nke Mbụ
Nke abụọ -d
Nke atọ -z
Ọtụtụ
Nke Mbụ -m
Nke abụọ -da
Nke atọ -Zee
Ihe atụ nke ijikọ: tọn (ijikọ I)
Onye Udmurt Ntụgharị Bekee
Otu
Nke Mbụ Ọdịdị dị nro* todIśko* Amaara m
Nke abụọ Ọdịda Anyanwụ* todiśkod* ị maara
Nke atọ тодэ todena ọ maara
Ọtụtụ
Nke Mbụ тодӥськомы todiśkomy anyị maara
Nke abụọ тодӥськоды todIśkody ị maara
Nke atọ тодо ihe niileo ha maara

*A na-eji - ([[[[[[[]]]]]]]) сько-/- (и) сько-.

Nchịkọta okwu

[dezie | dezie ebe o si]

Udmurt bụ Asụsụ SOV.

Akwụkwọ Nsọ

[dezie | dezie ebe o si]

Dabere n'ụdị okwu ahụ, ihe dị ka pasentị iri ruo iri atọ nke akwụkwọ ọkọwa okwu Udmurt nwere okwu mgbazinye ego. Ọtụtụ okwu mgbazinye ego sitere na asụsụ Tatar, nke metụtakwara usoro ụda olu Udmurt na nhazi okwu nke ukwuu.

Ihe ịrịba ama asụsụ abụọ na Izhevsk na-akpọsa "na-anabata" na Russian ("nwere obi ụtọ") na Udmurt ("гажаса ➜")

Asụsụ Udmurt, tinyere asụsụ Tatar, metụtara asụsụ nke Ndị Juu Udmurt.

Mgbasa ozi

[dezie | dezie ebe o si]
Bọs na trolleybus na-akwụsị n'asụsụ Russian na Udmurt na Izhevsk

Ndị na-esote Eurovision bụ Buranovskiye Babushki, otu egwu pop nke nne ochie Udmurt mejupụtara, na-abụkarị abụ na Udmurt.[5]

Ihe nkiri na-atọ ọchị nke ịhụnanya Berry-Strawberry, nke Polish-Udmurt jikọtara ọnụ, dị n'asụsụ Udmurt.

N'afọ 2013, ụlọ ọrụ ihe nkiri "Inwis kinopottonni" mepụtara ihe nkiri n'asụsụ Udmurt a na-akpọ Puzkar ("ụlọ").

A sụgharịrị Bible ahụ kpamkpam n'asụsụ Udmurt na 2013. [6]

Akwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]
  • Csúcs (1998). "Udmurt", in Abondolo: The Uralic Languages. London: Routledge, 276–304. 
  • Kel'makov (2008). Udmurtin kielioppia ja harjoituksia, 2nd (in fi), Helsinki: Suomalais-Ugrilainen Seura. ISBN 978-952-5150-34-6. 
  • Moreau (2009). Parlons Oudmourte. Paris: L'Harmattan. ISBN 978-2-296-07951-9. 
  •  

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Edygarova (2022). "The Udmurt language between 1920 and 1950". Finnisch-ugrische Mitteilungen. 46: 91–139. 
  2. Udmurt. Endangered Languages Project. Archived from the original on 22 May 2024. Retrieved on 29 January 2022.
  3. 2. Фонетика.. Удмуртология. Retrieved on 3 April 2022.
  4. 1 2 К проблеме категории инклюзивности местоимений в удмуртском языке. Archived from the original on 2023-12-09. Retrieved on 2023-12-09. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "asm" defined multiple times with different content.
  5. Omelyanchuk (7 March 2012). Buranovskiye Babushki to represent Russia in Baku. European Broadcasting Union. Retrieved on 12 April 2015.
  6. First Bible in Udmurt – arrives this week!. United Bible Societies. Archived from the original on 9 May 2015.

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]
  •