Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Uneapa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Uneapa (a na-akpọkarị " Bali ", nke bụ Uniapa ) bụ asụsụ Oceanic nke ihe dị ka mmadụ 10,000 na-asụ n’obere agwaetiti Bali ( Uneapa ), n’ebe ugwu West New Britain na Papua New Guinea . O nwere ike ịbụ olumba nke agbata obi Vitu . Uneapa bụ otu n'ime asụsụ Oceanic kacha echekwa echekwa, ebe ejirila ụdaume echo mee ka ọtụtụ n'ime nkwenye ikpeazụ nke Proto-Oceanic, dị ka *Rumaq 'ụlọ'> rumaka na *saqat 'ọjọọ' > zaɣata .

Malcolm Ross ebipụtara sketch ụtọ ụtọ asụsụ a n'afọ 2002.

  Aha Uneapa bụ mgbanwe nke aha obodo Uniapa maka agwaetiti . Na Vitu, otu agwaetiti a na-akpọ Unea . Aha abụọ a nwere ike si na ụdị proto *Uniap ma ọ bụ *Uneap, na-atụgharị uche na mgbakwunye nke ụdaume echo na Uneapa na mfu nke consonants ikpeazụ na Vitu mgbe niile.

Aha ọzọ Bali, nke ndị mba ọzọ na-eji, sitere na okwu bali nke pụtara 'ịghara ịbụ'. Ọ dịghị ihe jikọrọ ya na àgwàetiti Indonesia a na-ewu ewu nke a na-akpọ Bali, bụ ebe obibi nke asụsụ nwere njikọ tere aka nke a na-akpọ Balinese .

  Uneapa, yana Vitu gbara agbata obi, mebere otu obere n'ime ụyọkọ Meso-Melanesian nke asụsụ Oceanic . A na-ewere ha abụọ mgbe ụfọdụ ka ha bụ otu asụsụ, nke a na-akpọ Bali-Vitu. Agbanyeghị, enwere ụfọdụ ndịiche, ọkachasị na ngwa ekwentị ha, njide consonants ikpeazụ (nke furu efu na Vitu), sistemụ nnọchiaha, na nhọrọ okwu. N'ozuzu, Uneapa na-eche na ọ na-echekwa karịa Vitu n'ọtụtụ akụkụ.

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

  Na ụda olu, Uneapa nwere ụdaume ise na consonants iri na anọ.   Uneapa nwere usoro phonotactic dị mfe, ma V, CV, VV, CVV. Nchegbu dị na mkpụrụ edemede penultimate . Nhọrọ, ụdaume clitic-ikpeazụ nwere ike ịla n'iyi, dị ka balitaza n'okpuru 'adịghị' na-aghọ baltaza .

Ihe atụ ahịrịokwu

[dezie | dezie ebe o si]

Ahịrịokwu na-esonụ na-egosi nchegharị nke Uneapa metụtara Proto-Oceanic . [1]   Proto-Oceanic:  

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Ross (1998). "Proto-Oceanic phonology and morphology", in Ross: The Lexicon of Proto Oceanic: The Culture and environment of ancestral Oceanic society. Pacific Linguistics, The Australian National University, 15–36. DOI:10.15144/PL-C152.15. C-152. Retrieved on 14 February 2022. 

Ọgụgụ ọzọ

[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]
  • Paradaịsc nwere nchịkọta Malcolm Ross ( MR1 ) nke gụnyere ihe asụsụ Uneapa.