Asụsụ Usku
Usku, ma ọ bụ Afra, bụ asụsụ Papuan nke fọrọ nke nta ka ọ ghara ịla n'iyi na nke na-adịghị mma nke mmadụ 20 ma ọ bụ karịa na-asụ, ọtụtụ ndị okenye, na obodo Usku, Senggi District, Keerom Regency, Papua, Indonesia .
Wurm (1975) debere ya dị ka ngalaba nọọrọ onwe ya nke Trans–New Guinea, mana Ross (2005) enweghị ike ịchọta ihe akaebe zuru oke iji kewaa ya. Usher (2020) chọpụtara na ọ bụ otu n'ime asụsụ West Pauwasi, n'agbanyeghị na ọ dị iche na ngalaba abụọ nke ezinụlọ ahụ. Foley (2018) na-ekewa Usku dị ka asụsụ dịpụrụ adịpụ . [1]
Nyocha mgbakọ na mwepụ akpaghị aka ( ASJP 4) nke Müller et al. (2013) chọtara myirịta okwu n'etiti Usku na Kaure . Otú ọ dị, ebe ọ bụ na emepụtara nyocha ahụ na-akpaghị aka, nchịkọta ahụ nwere ike ịbụ ma ọ bụ n'ihi ịgbazinye okwu okwu ọnụ ma ọ bụ ihe nketa mkpụrụ ndụ ihe nketa.
Okwu ndị bụ isi
[dezie | dezie ebe o si]Isi okwu Usku sitere na Im (2006), nke Foley (2018) hotara: [1]
Okwu okwu ndị a bụ isi sitere na nchekwa data Trans-New Guinea: [2]
Ọmụmụ ihe ọmụmụ
[dezie | dezie ebe o si]Usku morphology dị ka Foley kwuru (2018): [1]
- dative marker se
- mkpirisi ogologo -mu ~ -mo
- allative postposition se
- agba e
Ahịrịokwu
[dezie | dezie ebe o si]Usoro okwu na Usku bụ SOV. [1]
Ụfọdụ n'ime ahịrịokwu ole na ole edere na Usku bụ: [1]
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]chọpụtara na ọ bụ otu n'ime asụsụ West Pauwasi, n'agbanyeghịv dị, ebe ọ bụ
- ↑ 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 Foley (2018). "The languages of Northwest New Guinea", in Palmer: The Languages and Linguistics of the New Guinea Area: A Comprehensive Guide, The World of Linguistics. Berlin: De Gruyter Mouton, 433–568. ISBN 978-3-11-028642-7. Kpọpụta njehie: Invalid
<ref>
tag; name "Foley-NWNG" defined multiple times with different content - ↑ Greenhill (2016). TransNewGuinea.org - database of the languages of New Guinea. Retrieved on 2020-11-05.