Asụsụ Wakka
Ọdịdị
| Wakka Wakka Wakawaka | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | Queensland | |
| Language extinction: | 1965 | |
| Language family: | Pama–Nyungan Waka–Kabic Miyan Wakka Wakka | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | — | |
| ISO 639-3: | wkw | |
| File:Map of Traditional Lands of Australian Aboriginal peoples in SE Qld.png | ||
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
Asụsụ Wakka Wakka, nke a na-akpọkwa Waga, ma ọ bụ Wakawaka, bụ asụsụ Pama–Nyungan nke ndị Wakka Wakka na-asụbu, mba ndị Aboriginal Australia dị nso na Brisbane, Australia. , Kaiabara/Gayabara,Nguwera/Ngoera, na Buyibara nwere ike ịbụ ụdị dị iche iche ma ọ bụ aha ọzọ.
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Mgbochiume
[dezie | dezie ebe o si]| Mpaghara | Akụkụ dị iche iche | Apical | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Akpụkpọ ahụ | Velar | Palatal | Alveolar | Retroflex | |
| Plosive | b | ɡọ | ɟ | d | |
| Ụgbọ imi | m | ŋ | ɲ | n | |
| Rhotic | r | ||||
| N'akụkụ | l | ||||
| Ihe atụ | w | j | Ọdịdị | ||
- /l/ nwere ike mgbe ụfọdụ dị ka [[.
- /l/ nwekwara ike ịdị na usoro /-lj-/, Otú ọ dị; a naghị aghọta ya dị ka ụda olu [ʎ].
Ụdaume
[dezie | dezie ebe o si]| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| N'akụkụ | i iː | u uː | |
| N'etiti | ɛ ɛː | Ọ bụ n'afọ ka a na-akpọ ɔː | |
| Emeghe | a aː |
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- Waka Waka - ATSIDA
- Kite (2004). The Duungidjawu Language of the Southeast Queensland: Grammar, Texts and Vocabulary. Pacific Linguistics, Research School of Pacific and Asian Studies, Australian National University. ISBN 978-0-85883-550-4.