Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Wayoró

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Wayoró (nakwa Wayo, Ajurú, Wajuru ; Wayoró: wayoro emẽto [βajoˈɾo ɛmɛ̃ˈto] ) bụ asụsụ Tuparian moribund (ezinụlọ Tupian ), nke a na-asụ na steeti Rondônia, na mpaghara Amazon nke Brazil . Dị ka nke 2019, a kọrọ na e nwere ndị na-ekwu okwu 3 (ndị niile karịrị afọ 70) na ndị ọkà okwu 11 sitere na agbụrụ agbụrụ dị ihe dị ka 250.  : 3 

Ndị Wajuru kewara ụzọ atọ: Ngwayoroiat ('ndị sitere na Nkume'), ndị Ngwãkũyãian ('ndị Aguti '), na ndị Kupndiiriat ('ndị ọhịa'). A kọwo ụfọdụ ndịiche gbasara okwu na ụda olu n'etiti ụdị ndị Ngwayoroiat (Wayoroiat) na ndị Kupndiiriat na-asụ.

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Consonants

[dezie | dezie ebe o si]

Enyere eserese ndị kwekọrọ na fọnịm ọ bụla na ⟨ ⟩ .

Ndepụta consonant  : 8 
labial alveolar palatal velar labio-velar glottal
plosive p ⟨ p ⟩ t ⟨ t ⟩ tʃ ⟨ tx ⟩ k ⟨ ⟩ kʷ ⟨ kw ⟩ [ ʔ ] ⟨ ' ⟩ [ a ]
imi m ⟨ m, ⟩ n ⟨ n, nd ⟩ ɲ ⟨, dj ⟩ ŋ ⟨, g ⟩ ŋʷ ⟨ ngw, gw ⟩
sonorant β ⟨ ⟩ ɾ ⟨⟩

Dị ka ọ dị n'asụsụ Tuparian ndị ọzọ, nkebiokwu ndị bụ isi nke Wayoró na-agbaso usoro nhọpụta asụsụ na-adịkarị ụkọ. Prefixes mmadụ na ngwaa ahụ bụ ihe zuru oke, ya bụ, ha na-atụpụta arụmụka naanị nke ngwa ngwa intransitive (S) na arụmụka ndidi ('ihe kpọmkwem') nke ngwaa transitive (P). Nnọchiaha mmadụ, nke na-eso ngwaa ahụ (ma ọ na-akpọ ya ma ọ bụ na ọ bụghị) bụ nhọpụta : ha nwere ike itinye naanị arụmụka nke ngwaa intransitive (S) ma ọ bụ arụmụka nnọchite nke ngwaa transitive (A), mana ọ bụghị onye ọrịa nke ngwaa transitive (P). Nke a bụ ihe atụ n'okpuru. [1] : 99 

V:ngwaa S: naanị arụmụka nke ngwaa intransitive P: arụmụka ndidi nke ngwa ngwa transitive A: arụmụka nnọchite ngwa ngwa TH: ụdaume ụdaume: ụdaume ụda PL: pluractionality: pluractionality

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

akpọpụtara. Enwere ike ịgbakwunye ihe nrịbama ikpe ekpere n'aha na-eso ngwaa ahụ (ma ọ na-akpọ ya ma ọ bụ na ọ bụghị

  1. Galucio (20 July 2018). "From object nominalization to object focus: The innovative A-alignment in the Tuparian languages (Tupian family)". Journal of Historical Linguistics 8 (1): 95–127. DOI:10.1075/jhl.16025.gal. 

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]