Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Wotu-Wolio

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Asụsụ Wotu-Wolio bụ otu nwoke yiri ibe ha nke a na-asụ na Sulawesi nke so n'òtù Celebic nke ebe Austronesian..

Nchịkọta

[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Wotu-Wolio nwere asụsụ ise nke e kewara n'alaka atọ:

  • Kalao-Laiyolo, nke a na-asụ na Selayar Islands (South Sulawesi).
  • Wolio-Kamaru, nke a na-asụ na Buton Island (Southeast Sulawesi).
  • Wotu, nke a na-asụ na mpaghara Wotu (South Sulawesi) n'akụkụ ugwu nke Ọwara Ọwara Ọkpụkpụ.

Ọ bụ ebe na nkewa ndị gara aga, Wolio, Laiyolo, [1] na mgbe e ịhụnanya Wotu, [2] na akpọ mpaghara Muna-Buton, [3] Donohue (2004) egosiwo na dabere na ihe nlekọta phonological, akara Wotu-Wolio ịgara mpaghara nke ha. [1]

Mead (2003) gụnyere asụsụ Wotu-Wolio dị ka otu n'ime alaka isii dị na mpaghara Celebic.

Zobel (2020) de akara Wotu-Wolio, nke ọ na-akpọ Southern Kaili-Wolio.  Wolio, Kamaru, Kalao, na Loa' (Barang-Barang) na-asụ asụsụ Kaili-Wolio n'ime Southern Kaili- Wolio.  Ledo nwere ndị Kaili-Pamona na akara, ebe akwụkwọ ọkọwa Ụkwụ ya sitere na Wotu-Wolio.  A na-hazi Mamuju dị ka South Sulawesi, mana o nwere Wotu-Wolio lexical substratum.[2]

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Donohue (2004). "The pretenders to the Muna-Buton group", in John Bowden: Papers in Austronesian subgrouping and dialectology, Pacific Linguistics 563. Canberra: Australian National University, 21–35. DOI:10.15144/PL-563.21. 
  2. Zobel (2020). "The Kaili–Wolio Branch of the Celebic Languages". Oceanic Linguistics 59 (1/2): 297-346. DOI:10.1353/ol.2020.0014. 

Ịgụ ihe ọzọ

[dezie | dezie ebe o si]

 

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]