Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Xokleng

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

colspan="2" class="infobox-above above" style="font-size:125%; color:
  1. ffffff; background-color: #275379;" |Xokleng
A mụrụ ya  Brazil
Ógbè Santa Catarina
Agbụrụ Xokleng
Ndị na-asụ asụsụ ala
(760 e depụtara na 1998) [1]
colspan="2" class="infobox-header" style="color:
  1. ffffff; background-color: #275379;" |Koodu asụsụ
ISO 639-3 xok
Glottolog xokl1240
ELP Xokleng

Xokleng ma ọ bụ Laklãno bụ asụsụ Southern Jê, (Jê macro-je) nke ndị Xokleng nke Brazil na-asụ. Ọ nwere njikọ chiri anya na Kaingang.

Aha ndị ọzọ bụ Socré, Chocré, Xocren, Bugre, Botocudo, Aweicoma, Cauuba, Caahans, Caagua, Caaigua.[2]

Ọmụmụ ụdaolu

[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede

[dezie | dezie ebe o si]
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ m nyere ɨ ɨ̃ u dị iche iche
N'etiti etiti na ə o
N'etiti oghere ɛ̃ ɛ̃ Ọ bụ n'afọ
Emeghe n'ihi na ọ bụ
  • Vowel off-glides nwekwara ike ịnọ n'ọnọdụ okwu ikpeazụ.

Mkpụrụ okwu

[dezie | dezie ebe o si]
Akpụkpọ ahụ Ezé ezé Alveolar Palatal Velar Mkpịsị aka
ala dị larịị ụlọ nyocha
Ụgbọ imi m ~ mb n ~ nd ɲ ŋ ~ ŋɡ ŋw ~ ŋɡw
Kwụsị p t k kw ʔ
Africate t͡ʃ
Ihe na-esiri ike v ~ w ð h
Ihe atụ j
N'akụkụ l
  • A na-anụ ụda imi /m, n, ŋ, ŋw/ dị ka ụda olu [mb, nd, ŋɡ, ŋɡw] mgbe ọ na-ebute ụdaume ọnụ ma na-anụ ya dị ka ụda imi [m, n', ŋw] mgbe na-ebu ụzọ ụdaume imi, ma ọ bụ n'ọnọdụ imi.
  • /v/ nwere ike ịnwe allophone nke [w] n'efu, a pụkwara ịnụ ya dị ka [ɱ] imi mgbe ọ na-esote ụdaume imi ma ọ bụ ụdaume.
  • /ð/ nwere ike ịnwe allophone nke [θ] mgbe ọ na-eso /k/, yana dị ka [z] na ọdịiche n'efu na ọnọdụ mmalite okwu.
  • A na-anụ /j/ na allophone nke [d͡ʒ] mgbe ọ nọ n'ọnọdụ imi, ma ọ bụ mgbe ọ na-esote ma ọ bụ na-eso ụda ndị ọzọ.
  • /l/ nwere ike ịbụ [l̃] mgbe ọ nọ n'ọnọdụ imi.[3]

Ndensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. xokleng at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. manson, John AIden (1950). "The language of south America". in steward, Julian (ed.). Handbook of south American Indians. Vol.6 Washington,D.C., Government printing office: Smithsonian institution, Bureau of American Ethnology Bulletin 143.pp. 157-317.
  3. Gakran, Nanbla (2015). Elementos fundamentais da Gramatica Laklano. Universidade Estadual de campinas.

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]

Templeeti:Macro-Jê languages

  1. Xokleng at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
  2. Mason (1950). "The languages of South America", in Steward: Handbook of South American Indians. Washington, D.C., Government Printing Office: Smithsonian Institution, Bureau of American Ethnology Bulletin 143, 157–317. 
  3. Gakrán (2015). Elementos Fundamentais da Gramática Laklanõ. Universidade Estadual de Campinas.