Gaa na ọdịnaya

Asụsụ Yukpa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Yukpa (Yuco, Yucpa, Yuko, Yupa) bụ asụsụ Cariban, ndị mmadụ 3,000 na-asụ na Zulia State na Venezuela na 3,000 n'ofe oke na Colombia . A makwaara ya dị ka Carib Motilón, Macoíta, Northern Motilón, Manso.

Río Casacará (Iroka) na Río Maracas bụ isi olumba, ma dị iche iche nke na enwere ike were ya dị ka asụsụ dị iche iche. Ọzọkwa Caño Padilla-La Laguna. Olumba ndị Venezuelan, Yrapa na Río Negro, dị nso na Río Maracas karịa Río Casacará.

Yiri na Japrería, asụsụ Yupka ọzọ, dị ntakịrị.

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Consonants

[dezie | dezie ebe o si]
Labial eze /



Alveolar
Mkpesa-<br id="mwKg"><br><br><br> alveolar Retroflex Palatal Velar
larịị ụlọ nyocha.
Kwụsị p k
Mmekọrịta
Nke na-ese okwu ( ʃ ) ʂ
Ihu imi m
Rhotic ɾ ( ɽ )
Odika w j
  • Ụda /p, m/ nwere ike ịpụta ka ọ bụrụ [pˠ, mˠ] mgbe tupu ụdaume /e, a/.
  • /j/ nwere ike ịnwe allophone nke [ʐ] na mgbanwe efu, yana [ç] mgbe tupu consonants.
  • A retroflex [ɽ] nwekwara ike ime n'otu oge na ebe /tʂ/ ma ọ bụ /ʂ/ na olumba Sokorpa.
  • N'olumba La Paz na Menkwe, consonants retroflex adịghị eme, ya mere a na-anụ /ʂ/ ka [ʃ] na olumba abụọ, na /tʂ/ na-anụ dịka ma [x] n'olumba La Paz, na [ts] na olumba Menkwe.
  • Ụda imi /m, n/ na-aghọ enweghị olu [m̥, n̥] mgbe ọ na-aga n'ihu na-akwụsị enweghị olu.
N'ihu Central Azu
Elu e ~ ɪ ɯ u
N'etiti o
Dị ala a
  • /e/ dị n'etiti ụda [ɪ, e] gafee olumba. [1]

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

iche nke na enwere ike were ya dị ka asụsụ dị iche iche. Ọzọkwa Caño Padilla-La Laguna. Olumba ndị Venezuelan, Yrapa na Río

  1. Largo (2011). Una Gramática del Yukpa Colombia. Fundación Para el Desarrollo de los Pueblos Marginados (FDPM).