Ayesha Imam

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ayesha Imam
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụwomen's rights activist, lecturer, onye nchikota akuko, political activist, feminist Dezie
ụdị ọrụ yaIkike mmadụ, women's rights, feminism Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of North London, Mahadum Ahmadu Bello Dezie
Ihe nriteJohn Humphrey Freedom Award Dezie

Ayesha Imam bụ onye Naịjirịa amụrụ maka ikike dịrị onye. Ọ bụ onye bụbu Chief nke odibendi,okike na oruuru mmadu ngalaba nke United Nations Population Fund na onye guzobere ya na onye ọsụ ụzọ mba na-achịkọta ndị Ụmụ nwanyị na Naijiria . [1] Ọ mechara buru onye nhazi maka oruuru mmadu umu nwanyi, oruuru mmadụ onwe otu .

Imam tinyere aka na mkpesa na-aga nke ọma ka ọ gbanwee, ikpe Amina Lawal . [2]

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Imam nwetara nzere okokporo na sociology na Polytechnic nke North London n'afo 1980 na nna ukwu na Mahadum Ahmadu Bello (ABU) n'afo 1983. Ọ gụsịrị akwụkwọ doctorate ya na Mahadum nke Sussex. Ọ sonyeere Mahadum Ahmadu Bello Zaria n'afo 1980. N’afọ 1983, ọ bụ odeakwụkwọ na-ahazi ọrụ, ọkwa kachasi elu nke ụmụ nwanyị nọ na Naịjirịa, nzukọ ụmụ nwanyị hiwere isi na Zaria . N'afo 1996, o hibere otu BAOBAB, otu oruuru mmadu nke umu nwanyi nke nyere nchedo iwu gbasara umu nwanyi ndi ana ebo ebubo dika iwu nke iwu Sharia, omenala ma obu iwu nke gbasara umu nwanyi ma emebere ya n'ebughi n'uche umu nwanyi. udi ndị a metụtara ịpịa ndị inyom ihe ma ọ bụ ịtụ ha ihe. [3] Dika onye isi oru BAOBAB n’oge ewebata iwu Sharia, ndi otu a nwere nzuko n’ofe obodo a kparita uka banyere otu esi akowa iwu ndi Muslim iji kwado oruuru umu nwanyi. [4]

N'ajụjụ ọnụ 2003, Imam na-ekwu na ọ bụghị iwu niile ejikọtara na Shariah sitere na amaokwu Koran mana ụfọdụ bụ nkọwa ụmụ nwoke banyere mkpughe Chineke ọtụtụ afọ ka e bipụsịrị Quran ahụ, nkọwa ndị dị otú ahụ gụnyere ịtụ otu nwanyị ọnụ ọnwụ maka ịkwa iko na bepụ ohi. Ya mere, ọ kwenyere na ọ bụghị iwu niile nke iwu mpụ nke Sharia na Naijiri ọkachasị ndị metụtara ụfọdụ akụkụ nke zina ya na njikwa mmekọahụ enweghị mgbanwe.

N’afọ 2002, enyere ya onyinye John Freedom Humphrey . Imam bu onye otu ndi otu umunwanyi .

Ebe nsi nweta[dezie | dezie ebe o si]

  1. Amadiume, Ifi (2000). Daughters of the Goddess, Daughters of Imperialism: African Women Struggle for Culture, Power and Democracy. Zed Books, 70–71. 
  2. Quraishi, A. (2011). WHAT IF SHARIA WEREN'T THE ENEMY?: RETHINKING INTERNATIONAL WOMEN'S RIGHTS ADVOCACY ON ISLAMIC LAW. Columbia Journal of Gender and the Law, 22(1), 173-249.
  3. Nigeria: Girl flogged for having baby. (2001, 03). Off our Backs, 31, 3. Retrieved from Proquest
  4. Terry, Geraldine. Small Guides to Big Issues : Womens Rights : Small Guides to Big Issues. London, GB: Pluto Press, 2007. P. 62

Njikọ dị na mpụga[dezie | dezie ebe o si]