Gaa na ọdịnaya

Bill Hudson (onye na-ese foto)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Bill Hudson (onye na-ese foto)
mmádu
Ụdịekerenwoke Dezie
Mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
Aha enyereBill Dezie
Aha ezinụlọ yaHudson Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya20 Ọgọọst 1932 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya24 Jụn 2010 Dezie
Ebe oliliJacksonville National Cemetery Dezie
Ọrụ ọ na-arụosee foto, onye nta akụkọ, onye ntaakụkọ Dezie
EsemokwuKorean War Dezie
Nwere ọrụ na mkpokọtaJ. Paul Getty Museum Dezie
Ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Bill Hudson (August 20, 1932 June 24, 2010) bụ onye odeakụkọ foto America maka Associated Press bụ onye amara nke ọma maka foto ya esere na South United States n'oge Civil Rights Movement . Ngosipụta obi ọjọọ ndị uwe ojii megidere ndị ngagharị iwe udo nke a hụrụ na foto ya e bipụtara n'ọtụtụ ebe nyere aka kwalite nkwado ọha na eze n'ebumnobi nke ngagharị ikike obodo.

William Marvin Hudson mụrụ na Detroit na August 20, 1932. Ọ malitere ọrụ ya dị ka onye na-ese foto na 1949 mgbe ọ sonyeere ndị agha United States n'oge Agha Korea . Ọ ghọrọ sajenti. Mgbe ọ hapụsịrị ọrụ agha, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-ese foto na Press-Register of Mobile, Alabama na The Chattanooga Times .

Ndị Memphis, ụlọ ọrụ Tennessee nke Associated Press goro ya n'ọrụ na 1962 wee kpuchie ọtụtụ ihe omume a na-akọ banyere oge ikike obodo, gụnyere ngagharị iwe - yana nzaghachi ndị uwe ojii na-emekarị ihe ike - n'oge mkpọsa Birmingham na na Selma na Montgomery. ngagharị iwe . Nwunye ya kwuru na Hudson bụ ndị a na-achọsi ike maka brik na nkume ndị na-achọghị ka o see foto ngagharị iwe ndị America na America na nzute ha na ndị uwe ojii nwere. Phil Sandlin, onye na-ese foto na-asọ mpi maka UPI, kọwara Hudson dị ka "ma eleghị anya onye na-ese foto kacha atụ egwu na m ga-arụ ọrụ megide n'ihi na ọ mara mma nke ukwuu".

O sere foto na Mee 3, 1963, nke Walter Gadsden, onye Africa-American guzoro ebe onye uwe ojii na-eyi ugogbe anya anwụ jidere, ebe onye ọzụzụ atụrụ German tụbara n'obi ya. Foto ahụ pụtara n'elu ogige ahụ, na-ekpuchi ogidi atọ na mbipụta ụbọchị nke New York Times, yana akwụkwọ akụkọ ndị ọzọ na mba. Onye edemede Diane McWhorter dere na Pulitzer Prize -emeri 2001 akwụkwọ Carry Me Home: Birmingham, Alabama, Climactic Battle of the Civil Rights Revolution na foto Hudson n'ụbọchị ahụ kpaliri "echiche mba ụwa n'akụkụ mgbanwe mgbanwe ikike obodo". [1]

Hudson sonyeere United Press International na 1974.

Otu onye bi na Ponte Vedra Beach, Florida, Hudson nwụrụ na Baptist Medical Center Beaches na June 24, 2010, mgbe ọ dị afọ 77 n'ihi nkụchi obi obi . Ọ nwekwara nwunye ya, bụ́ Patricia.

  • Ndepụta nke ndị na-ese foto nke mmegharị ikike obodo

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]

Templeeti:Civil rights movement