Black cat bone
Ọkpụkpụ nwamba ojii bụ ụdị amara nke a na-eji eme ihe na omenala nke hoodoo. A na-eche na ọ na-ahụ maka mgba dị iche iche dị mma, dị ka enweghị ike ịhụ ya, ihu ọma, ihe mkpa na ego, ngwaọrụ mgbe ịlọta. mma, na ihe ịga nke ọma umu.[1]
Ọkpụkpụ ahụ, nke e ji isi Van tee, nwere ike isi dị ka nke akpa mojo; n'aka nke ndị ọzọ, na- atụgharị mmasị, a na-ejide ya n'ọnụ onye na-eji ya eme ihe.[2]
Mmalite ya
[dezie | dezie ebe o si]Nkịta ojii abụwo ihe nnọchianya nke ezi ihe na enweghị ihu ọma na akụkọ ọdịnala dị nso n'ụwa niile. A chọtawo omenala anwansi metụtara ọkpụkpụ nwamba ojii, ọkachasị, n'omume German-Canada nakwa na hoodoo; ndị na-eme anwansi German-Canada a esoghị ndị hoodooist, na-atụ aro mmalite Europe maka amara ahụ.[3]
Ojiji nke ọkpụkpụ nwamba ojii iji hụ na a naghị ahụ ya anya, ọkachasị dị ka enyemaka nye ndị mmadụ, yiri aka nsọpụrụ Europe.[4]
Ọdịiche dị na usoro
[dezie | dezie ebe o si]Mgbe e jidere nwamba ojii, ọ chiri nke nta ka ọ bụrụ na a na-esi ya n'ime ite mmiri n'etiti ọdịdị, ka onye na-eme ya wee nwee ike ile anya n'ụzọ dị mfe. Otu ọkpụkpụ, nke nwere iche maka nwamba ọ llaba, ike ime ndekọ niile. Ozi a nke emee ahụ sitere n’ihe odide akwụkwọ nke Europe, Akwụkwọ nke Saint Cyprian . [5]
A na-eji emume na usoro dịgasị iche iche chọpụta ọkpụkpụ bụ nke ziri ezi, na nkwadebe tupu igbu nwamba nwere ike ịdịgasị iche dabere na ọdịnala.
Otu ụzọ isi merie nwamba ojii, nke mbụ na Zora Neale Hurston's Mules and Men, oge ibu ọnụ tupu jide anụmanụ ahụ n'ezie. mbụ na-atọ dị ka nke ziri ezi.[6]
Ụzọ ọzọ iji mmegharị ahụ, ọ bụ ebe na ọ bụ ihe yiri ya na usoro, enyo. Mgbe ọrịa nke ọkpụkpụ ahụ gbara, onye na-eme hoodoo ga-ama na ọ bụ nke ziri ezi. A na-emekwa ụdị usoro a na Sea Islands, ebe a na-ekwere na otu ọkpụkpụ nke na-adịghị kọrọ n’enyo bụ ike.[3]
Ma ụzọ ọzọ iji chọpụta ọkpụkpụ ziri ezi bụ ịtụfu ọkpụkpụ niile n'ime osimiri. Ọkpụkpụ nke na-ese n'elu mmiri ga-ewere ya dị ka ọkpụkpụ a họọrọ.
Ahịa nke "ọkpụkpụ nwamba ojii"
[dezie | dezie ebe o si]Ndị egwuregwu hoodoo nke oge a na-ere ihe ndị a na-akpọ "ọkpụkpụ nwamba ojii", na- obere ọkpụkpụ e si n'anụ ọkụkọ wepụta ma tee oji.[1] Hoodoo nke oge a, Wiccan, na ụlọ ọrụ ndị ọzọ na-eji ajị anụ ojii eme ngosi ojii, dị ka ọkpụkpụ.[7]
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Anderson (December 2005). Conjure In African American Society. Louisiana State University Press. ISBN 0-8071-3092-3.
- ↑ Newbell Niles PH. D. Puckett (January 2003). Folk Beliefs of the Southern Negro. Kessinger Publishing, LLC. ISBN 0-7661-2778-8.
- ↑ 3.0 3.1 Newbell Niles PH. D. Puckett (January 2003). Folk Beliefs of the Southern Negro. Kessinger Publishing, LLC. ISBN 0-7661-2778-8. Newbell Niles PH. D. Puckett (January 2003). Folk Beliefs of the Southern Negro. Kessinger Publishing, LLC. ISBN 0-7661-2778-8.
- ↑ Long (April 2001). Spiritual Merchants: Religion, Magic, and Commerce. The University of Tennessee Press. ISBN 1-57233-110-0.
- ↑ Catherine Yronwode. Black Cat Spiritual Supplies. Retrieved on August 25, 2018.
- ↑ Hurston (January 1990). Mules and Men. Harper Perennial. ISBN 0-06-091648-6.
- ↑ Catherine Yronwode. Black Cat Spiritual Supplies. Retrieved on August 25, 2018.Catherine Yronwode. "Black Cat Spiritual Supplies". Retrieved August 25, 2018.