Bob Thompson (painter)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Bob Thompson
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika Dezie
Aha enyereBob Dezie
aha ezinụlọ yaThompson Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya26 Jụn 1937 Dezie
Ebe ọmụmụLouisville Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya30 Mee 1966 Dezie
Ebe ọ nwụrụRome Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụomenkà, onye na-ahu maka ihe nkiri, onye ese Dezie
ụdị ọrụ yaart of painting, art of drawing Dezie
ebe agụmakwụkwọBoston University, University of Louisville, Central High School Dezie
agbụrụNdi Afrika nke Amerika Dezie
Ọrụ ama amaOrnette Dezie
ụdịfigurative art Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie
omenkà faịlụ naSmithsonian American Art and Portrait Gallery Library, Frick Art Reference Library Dezie

Bob Thompson (ubochí irí abụọ na isii n'ọnwa Juun, 1937 rụo ụbọchị irí atọ n'ọnwa Mée, 1966) bụ ónyé Africa-America na-ese ihe osise nke a maara màkà ihe osise ya siri ike na nké mara mma, nke ndị Old Masters nwere mmetụta na ya.[1] A kọwakwara nka ya dị ka ijikọta ọrụ Baroque na Renaissance na jazz-influenced Abstract Expressionist movement.[2]

Ọ rụpụtara ihe n'ọrụ afọ asatọ ya, mepụtara ihe karịrị otu puku, ọrụ tupu ọnwụ ya na Rom na 1966. Ebe ndebe ihe ochie Whitney gosipụtara ọrụ ya na 1998. O nwekwara ọrụ n'ọtụtụ nchịkọta onwé na nkè ọha na eze na United States.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Robert Louis Thompson ma zụlite ya na Louisville, Kentucky. Nna ya nwụrụ n'ihe mberede ụgbọ ala mgbè ọ dị afọ iri na atọ, Thompson bikwa na ndị ikwu ya bụ ndị kpughere ya na nka na jazz.[3] Ọ bụ nwa akwụkwọ na-amụ ọgwụ na Mahadum Boston n'oge na-adịghị anya (1955), mana ọ hapụrụ ma laghachi na Mahadim Louisville (195758), ebe ọ gụrụ ihe osise n'okpuru ónyé na-ese ihe na Germany Ulfert Wilke, onye na-eme ihe osise nke America, Mary Spencer Nay, na Charles Crodel.[4][5]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1958, Thompson kwagara New York City, ebe ya na ndị egwu jazz dị ka Charlie Haden na Ornette Coleman ghọrọ enyi mgbe ọ na-anọkarị na klọb jazz The Five Spot na Slugs. Ya na ndị édémédé Allen Ginsberg na LeRoi Jones na ndị na-ese ihe Lester Johnson, Red Grooms, Mimi Gross, Marcia Marcus na Allan Kaprow, bụ ndị ya na ha sonyere na ụfọdụ n'ime ihe omume mbụ. N'afọ 1960, o nwèrè ihe ngosi nke mbụ ya na Delancy Street Museum ma mesịa na Martha Jackson Gallery ebe o nwèrè ihe nkírí nke ya na 1963 1963 na 1965. Thompson gosipụtara na Donald Morris Gallery na Detroit na 1965, nke mere ka ọrụ ya nwee mmasị dị ukwuu n'etiti ndị na-anakọta ihe n'ógbè ahụ.[6] N'afọ 1968, The New School haziri ihe ngosi nke ọrụ ya.

Ndụ onwe onye na ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ lụrụ di na 1960 ma soro nwunye ya kwaga Europe na 1961 mgbè ọ natasịrị Whitney Foundation fellowship.[7] Ha gara London, Paris (na-anọ na ụlọ oriri na ọṅụṅụ a na-akpọ "Beat Museum") na Spain, ebe ha biri na Ibiza. Thompson chọrọ inweta mkpali site na European Old Masters, ma eleghị ányà ọ chọkwara ịgbanahụ ọgwụ ọjọọ. Otú ọ dị, iji ọgwụ ọjọọ eme ihe kpatara ya. Ọ nwụrụ site na ọgwụ heroin gabigara ókè mgbe a wasịrị ya ahụ na Rome, Ịtali n'afọ 1966.[8][3] Ọ bụ ezie na Thompson nwèrè ọrụ dị mkpirikpi tupu ọnwụ ya n'oge, ọ ka jisiri ike mezue ihe dị ka otu puku eserese na eserese.[9]

Ụdị nka[dezie | dezie ebe o si]

Thompson jiri ọtụtụ oge ya n'oge ọ malitere ọrụ na-eleta ebe ngosi ihe mgbe ochie ma na-enweta mkpali site na nka mbụ. Otu n'ime ebumnuche nka ya bụ ịkọwa isiokwu na isiokwu sitere na Old Masters. Site n'ịgwakọta ọrụ Baroque na Renaissance na jazz-influenced Abstract Expressionist movement, Thompson nwere ike ime ka nka nke oge gara aga dịkwuo mkpa maka ndị na-ege ntị nke oge a - na ọkachasị ndị Africa-America.[9] Na mbido ọrụ ya, ọ na-ese ọtụtụ ìgwè mmadụ na ụda ala.

N'afọ 1963, ọ tụgharịrị uche gaa n'ise ihe osise otu, ihe ndị dị n'etiti na agba ndị na-egbuke egbuke. Ọ malitere ise ihe n'ụzọ doro anya karị, na-ejikọta akara ọdịnala na isiokwu na echiche nke ya.[7] N'ihe gbasara isiokwu, ọ bụ dichotomy nke ihe ọma na ihe ọjọọ yana mmekọrịta dị n'etiti mmadụ na okike kpaliri Thompson.[1] Ihe oyiyi ya na-enwekarị ọtụtụ agba ma dị larịị ma gosipụta ọtụtụ n'ime ihe ndị bụ isi nke Abstract Expressionist movement.[2]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Hartigan. Bob Thompson. Smithsonian American Art Museum. Retrieved on March 14, 2015.
  2. 2.0 2.1 Carter. Bob Thompson: Meteor in a Black Hat. Haggerty Museum of Art, Marquette University. Retrieved on March 25, 2015.
  3. 3.0 3.1 Robert Thompson, Painter, Genus. African American Registry. Retrieved on March 14, 2015.
  4. Wilson (November 2, 1998). Bob Thompson. University of California Press. ISBN 978-0520212602. 
  5. Statement by Charles Crodel, in: Bob Thompson (1937-1966) Memorial exhibit, Speed Art Museum, Louisville, Kentucky 1971.
  6. "Robert Thompson, Paintings", 1965 Mar. 21 - Apr. 17, from the Bob Thompson papers, 1949-2005 (en). www.aaa.si.edu. Retrieved on 2021-06-16.
  7. 7.0 7.1 Bob Thompson. Hollis Taggart Galleries. Retrieved on March 25, 2015.
  8. Lewis (2008). A Power Stronger than Itself: The AACM and American Experimental Music. Chicago: University of Chicago Press. ISBN 9780226476957. Retrieved on March 14, 2015. 
  9. 9.0 9.1 Bob Thompson. The Art Institute of Chicago. Archived from the original on September 24, 2015. Retrieved on March 25, 2015.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]