Gaa na ọdịnaya

Brian Huntley

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Brian John Huntley (amụrụ n'afọ 1944)bụ prọfesọ lara ezumike nka na ọkà mmụta sayensị nchekwa si South Africa, onye a ma ama maka mmepe na ịgbanwe ogige ntụrụndụ mba Africa. O tinyere aka n'ịgbasa National Botanical Institute (nke mechara bụrụ SANBI) iji bụrụ ebe nchekwa ikike maka osisi na anụmanụ na South Africa. Dịka ọkachamara nọọrọ onwe ya, ọ bụ onye ndụmọdụ maka ụlọ ọrụ na òtù mba ụwa, gụnyere United Nations, n'ihe gbasara nchekwa okike. Ya onwe ya so na ọtụtụ ọrụ nchekwa gburugburu Africa..

Mbido ndụ, agụmakwụkwọ na njem mbụ

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Huntley na Durban, South Africa, na 1944. Nne na nna ya na nne na nna nna ya gbara nwata nwoke ahụ ume inwe mmasị n'akụkọ ihe mere eme.[1][2] O nwere ike ịbụ n'ọbara ya; n'afọ 1850, nna nna ya mere ka ndị South Africa mara ụlọ ọrụ na-elekọta ụmụaka na ndị na-azụ mkpụrụ osisi, yana inweta osisi mbụ na ndị ọrụ ubi ọlaedo nke Transvaal site na iziga ibu oxwagon n'ebe ugwu site na Pietermaritzburg.[6] Dị ka onye nọ n'afọ iri na ụma, Huntley chọpụtara okwu ahụ bụ gburugburu ebe obibi ma jiri ya kọwaa ụzọ ọrụ ya. Ọ nwere mmasị ịchọpụta ala nke Natal, ma mesịa, site n'ike mmụọ nsọ Ian Garland, Roddy Ward na ndị ọzọ, ọ nọgidere na-enyocha Ngoye, Mkuzi, St Lucia, na akụkụ nke Zululand n'oge ọ nọ n'ụlọ akwụkwọ.[6]

Iji nweta akara ugo mmụta bachelọ nke sayensị, Huntley nọrọ otu afọ na Mahadum Pretoria, wee nweta akara ugo mmụta masta nke sayensị na Mahadum Natal. Na 1965–1966, o sonyere na njem Biological-Geological to the Prince Edward Islands - njem mbụ ọ gara ebe ahụ - dịka ọkachamara n'ihe gbasara gburugburu ebe obibi osisi. E jiri ihe ndị a chọpụtara na njem ahụ mee ihe maka akwụkwọ MSc ya ma bipụta ya na akwụkwọ njem ahụ. [2][6]

Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ, ọrụ mbụ Huntley - na Transvaal Division of Nature Conservation - kpọgara ya na bushveld nke Waterberg na karịa Soutpansberg. [1] [2][6]

Ọrụ na Angola na South Africa (1970-1989)

[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1970, Huntley gara Angola na nke mbụ ya.[7] Otu afọ mgbe e mesịrị, ya na nwunye ya kwagara ebe ahụ, na-anabata onyinye ịbụ onye na-ahụ maka gburugburu ebe obibi nke gọọmentị. Ọ nọrọ afọ anọ na-enyocha mba ahụ, na-emepe ogige ntụrụndụ ọhụrụ, ma na-atụ aro maka nchekwa okike.[2] N'ọnwa Ọgọstụ n'afọ 1975, mgbe mba ahụ nọ n'ọnụ Agha Obodo, ndị Huntley gbapụrụ na mba ahụ dị ka ndị gbara ọsọ ndụ (ya na ihe dị ka 10,000 ndị ọzọ) wee laghachi South Africa.[7]

Ezinụlọ ahụ biri na Pretoria, ebe Huntley nwetara ọrụ dịka Onye Nchịkọta Sayensị maka Savanna Ecosystem Project, ọmụmụ ihe dị iche iche nke Kansụl maka Nnyocha Sayensị na Ụlọ Ọrụ (CSIR) malitere. Nnyocha a nyere ụdị nyocha e ji mee ọtụtụ ọmụmụ ihe gbasara ala South Africa. Huntley rụrụ ọrụ dịka Onye Nchịkọta Sayensị ruo afọ 14.[2]

National Botanical Institute na South African National Biodiversity Institute

[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1990, e guzobere National Botanical Institute na Kirstenbosch, a họpụtakwara Huntley dị ka onye isi oche mbụ ya. [2]

N'afọ 2004, Huntley bịanyere aka na Iwu Biodiversity ọhụrụ nke South Africa, na-agbanwe National Botanical Institute ka ọ bụrụ South African National Biodiversité Institute (SANBI), ụlọ ọrụ South Africa kachasị ukwuu na nke kachasị arụsi ọrụ ike n'ihe gbasara ụdị dị iche iche. Ụlọ ọrụ ọhụrụ ahụ ghọrọ ebe nchekwa sayensị nke mba niile ma nwee ọrụ maka nyocha, mmejuputa, na agụmakwụkwọ dị iche iche na mba ahụ.[8]

N'okpuru nduzi Huntley, SANBI malitere mmemme mpaghara anọ na otu narị ọrụ gburugburu ebe obibi nke ụlọ akwụkwọ.[2]

Huntley hapụrụ ọnọdụ ya na SANBI na 2007. [2]

Ọnọdụ ndị ọzọ

[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe ọ hapụsịrị SANBI na 2007, Huntley jere ozi dị ka onye ndụmọdụ iwu dị elu na Ngalaba Na-ahụ Maka Gburugburu Ebe Obibi na Njem ruo afọ abụọ, ọ lara ezumike nká na 2009.[2]

Òtù mba ụwa dị ka UNEP, UNDP, na UNESCO na-achọkarị echiche Huntley.[7] N'afọ ndị sochirinụ, Huntley ghọrọ onye ndụmọdụ onwe ya, na-ekere òkè na ọrụ nchekwa na ọtụtụ mba Afrịka, na-arụ ọrụ na ọtụtụ ụlọ ọrụ United Nations, ma na-enyocha ọrụ nchekwa gburugburu ụwa.[1]

Ọnọdụ ndị ọzọ, onyinye sayensị na agụmakwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

Ka afọ na-aga, Huntley ghọrọ onye otu Academy of Science nke South Africa; Prọfesọ Emeritus na Mahadum Cape Town; na onye na-eme nchọpụta na Mahadum Stellenbosch. [4][3]

Mgbe ọ laghachiri South Africa na 1975, Huntley malitere ma mechaa ọrụ nyocha atọ: Savanna Ecosystem Project (1975-1990), Fynbos Biome Project (1977-1990), na Southern African Botanical Diversity Network (SABONET) (1994-2002). [1]

Huntley enweela mmasị na Lusophone Africa, ma na-arụkọ ọrụ na ọrụ nchekwa na Angola na Mozambique.[3] Ntinye aka ya na kọmitii mba ụwa, dị ka International Union of Biological Sciences (IUBS) na Botanic Gardens Conservation International (BGCI) bara uru dị ukwuu n'ịkwado ụlọ ọrụ na atụmatụ Afrịka na ọkwa ụwa.[3] O sonyekwara n'ọtụtụ kọmitii na kọmitii mba ụwa, gụnyere Kọmitii Sayensị na Nsogbu nke Gburugburu Ebe Obibi (SCOPE), International Union for Conservation of Nature (IUCN), na Scientific and Technical Advisory Panel nke Global Environment Facility (GEF-STAP). [1]

N'oge ọrụ ya, Huntley na-ebipụta ugboro ugboro na nsogbu nchekwa gburugburu ebe obibi na gburugburu ebe obibi.[3]

Ndụ onwe onye

[dezie | dezie ebe o si]

N'oge ọrụ ya, Huntley mere njem nke ukwuu. Ọ gara n'ọhịa mmiri ozuzo nke Sub-Antarctic na Congo, [1] oké ọhịa nke Zululand, savanna nke ugwu South Africa, ogige ntụrụndụ nke Angola, na ndị ọzọ. [2][3] N'ozuzu, ọ gara ihe karịrị mba 50, na-amụta ịsụ Portuguese na Afrikaans na mgbakwunye na Bekee.[3]

Mgbe ọ lara ezumike nká, Huntley na nwunye ya biri n'otu obere obodo dị nso n'ebe ndịda Afrịka, n'etiti Ugwu Kogelberg na oké osimiri.[3]

Huntley natara Edward T. La Roe III Memorial Award na 2011. E nyere ya maka nkà idu ndú ya na ikike ichebe ụdị dị iche iche na ijikwa gburugburu ebe obibi na South Africa na Southern Africa.[5]

  • KwaZulu-Natal
  • Ụlọ Ọrụ Na-ahụ Maka Ihe Ndị Dị Ndụ nke South Africa
  • Ian Garland

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]

    Akwụkwọ ndị e depụtara

    [dezie | dezie ebe o si]

     

    Njikọ mpụga

    [dezie | dezie ebe o si]