Gaa na ọdịnaya

Brotherhood of the Cross and Star

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Betel na Elephant na Castle, London

Brotherhood of the Cross and Star (BCS) bụ òtù Okpukpe ọhụrụ nke Olumba Olumba akara na 1956 na Calabar, Cross River State, Nigeria.  Ọ dị iche na Iso Ụzọ mpempe n'ihi na ọ na-ekwusi ike na BCS echiche ụka kama ọ bụ ọhụrụ nke Chineke n'ụwa nakwa na onye adi ya, Olumba Olumba Obu, nsọ nsọ, Chineke nke ihe niile e kere eke.  BCS na-etinye n'ime echiche nkuzi Ndị edemede nke incarnation na reincarnation ma na-akwado veganism.

Nkwenkwe Ndị E kweere

[dezie | dezie ebe o si]

A kọwawo BSU dị ka òtù okpukpe ọhụrụ nwere ngwakọta nke mmetụta. Otu nkwenye dị mkpa nke BCS bụ ịhụnanya n'ebe mmadụ niile nọ.[1] Ndị otu BCS na-eyi uwe ọcha, na-amụkarị Bible ma na-ibu ọnụ. BCS meghere maka agbụrụ niile, klas, afọ na okike. Ha na-akụzi na a ga-eji okwukwe gwọọ ọrịa ma zere ọgwụ.[1] Ebe nrụọrụ weebụ BCS na-ekwu na "BCS ekwenyeghị na ọgwụ ọ bụla".

N'oge ekpere, BCS nwere "ndị nọ ọdụ" na ndị na-enye "onye akaebe n'ihu ọha". Ndị nke ikpeazụ na-eyi uwe ọcha, ma na-ekpe ekpere na-enweghị ụkwụ n'ikpere ha mgbe ha kụrụ isi ha ugboro atọ n'ala dị ka mmegharị ahụ nye Chineke. Uwe ọcha na-ezo aka na (Mkpughe 7:13) na ụkwụ ọtọ na ihe mere mgbe a gwara Mozis ka ọ yipụ akpụkpọ ụkwụ ya (Ọpụpụ 3:5). [2]

BCS na-akụzi na Jizọs enweghị oge iji kwupụta nkwenkwe ya n'ụzọ zuru ezu tupu obe, ọrụ Obu bụ ịkọwa, gbasaa ma gbakwunye na nkuzi ya. Nke a bụ ihe mere akụkụ nke ozizi Brotherhood ji enweghị ihe yiri ya na Agba Ochie ma ọ bụ Agba Ọhụrụ.

BCS ụmụaka adị nke amoosu ma katọọ ịgba afa na ịlụ alụ otu ụdị.[1]  BCS akwụkwọ akwụkwọ site na Brotherhood Press .  [1] Ha nwere ihe onyonyo nde mmadụ abụọ na ụzọ, ndị na-egosi na Naijiria na Ghana, Britain, France, Germany, Ukraine na United States.

Ịbụ onye

[dezie | dezie ebe o si]

BCS na-adị na Inọk" data-linkid="39" href="./Adam" id="mwVA" rel="mw:WikiLink" title="Adam">Adam bụ "anụ ahụ nke chi" mbụ, Enoch, Noa, Melkizedek, Moses, Elijah, Jesus Christ na mgbe Obu sochiri.[1] A na-na-na-ahụ ndụ ndụ ka "Chineke na-na-ahụ ndụ mana ịnwụ ka" Chineke na-na-ahụ ndụ mana anwụ ka "Chineke na-ahụ ndụ mana anwụ ka" Chineke na-anwụ anwụ..

Ịgba ọsọ ndụ

[dezie | dezie ebe o si]

A akụkọ gbasara na-aba n'anya, anụ na ụtaba.[1]  otu BCS bụ ndị na-eri nri ma na-anabata ndị nri a na-edozi nri.[2]  A na-ata anụ ụta maka ahụta ime ihe ike na ọrịa na ọha mmadụ.[2]

ndọrọ ndọrọ ọchịchị mba

[dezie | dezie ebe o si]

BCS anaghị etinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mana ndị otu ya na-etinye aka na ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria. Onye ndú ime mmụọ ha bụ Olumba Olumba Obu na-eme nkwupụta na amụma banyere ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria. [3]

Ihe ndị mba ụwa chọrọ

[dezie | dezie ebe o si]

BCS nwere bethels (chọọchị) n'ọtụtụ mba ndị ọzọ na-abụghị Naịjirịa, ma guzobe "Government", na-eziga ndị nnọchi anya na ọtụtụ mba.[4] BCS nwere ụlọ ọrụ telivishọn a na-akpọ "Starcross TV".

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1 2 Partridge, Christopher (2004). Encyclopedia of New Religions: New Religious Movements, Sects and Alternative Spiritualities. Lion Publishing. pp. 70-71. ISBN 0-7459-5073-6
  2. 1 2 Clarke, Peter (2004). Encyclopedia of New Religious Movements. Taylor & Francis. pp. 80-81. ISBN 978-1134499700
  3. BCS Press Release (15 March 2013). Archived from the original on 2014-03-31. Retrieved on 2014-03-31.
  4. Religious leader sets up alternate govt; appoints ambassadors. legisreportsng.com. Archived from the original on 2014-03-31. Retrieved on 2014-03-31.

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]