Cautionary tale

Umar aka ná ntĩ ma ọ bụ akụkọ omume[1] ọma [1] bụ diski a kọrọ n'ụdị omenala iji dọọ onye na-ege ya ntĩ aka ná ntĩa Ihe ize ndụ. E nwere a atọ dị mkpa maka nsụgharị aka ná ntī, ọ bụ ebe na-akpa ike iwebata ha n'ụzọ dị iche iche. Nke mbụ, a na-enweta ihe ma ọ bụ mmachibido iwu: a na-ekwu na omume, ebe, ma ọ bụ ihe ụfọdụ dị ize ndụ. Mgbe ahụ, a na-agwa ọmụmụ ahụ n'onwe ya: mmadụ leghaara mmụta aka ná ntĩ anya ma mee ihe a akwụkwọ iwu. N'ikpeazụ, onye na-emebi iwu na-akpa na njedebe na-akpa mma, nke a na-akọ n'ụzọ zuru ezu na nke jọgburu onwe ya ya..
Akụkọ ndị na-adọ aka ná ntị na nkwekọrịta
[dezie | dezie ebe o si]Akụkọ ndị na-ado aka ná ntĩ dĩ n'ebe niile n'omenala a ma ama; a na-eme ọtụtụ ndị dị ka mgbaaka aka ná ntĩ: site n'okporo ụzọ onye na-ahụ n'anya nke onye ogbugbu na-ejide aka na-enye nsogbu ruo n'Ọgbo nwoke gbara cactus maka nnwere onwe iji ụfọdụ mgbe osisi ahụ dara n'elu ya. Dị ka ụdị ifo na-eyi egwu, n'ozuzu, ndị ọmụmụ aka ná ntĩ na- , , ịnọ na-iche onwe ya n'ebe omenala na eze dị. A na-eme ka onye na-akọ onye na-eme ihe aka ná ntịgbaghara ihe ndị a na-achọkarị maka omume ọma nke na-iji ihe oyiyi na-awụ Akara oyi n'ahụ ma ọ bụ na-arụ oyi n'ihi na mere ahụ na-arụ ọrụ iji mee ka ụfọdụ ihe na-enyere ndị na ibe ya sie ike.
A na-ejikarị akụkọ nzuzo eme ihe iji gbasaa mmata banyere okwu omume. N'ihi nke a, a na-agwakarị ha ka ha mee ka ha kwekọọ na iwu ndị na-echebe ha ma ọ bụ maka nchekwa nke ha.
Ndị ọrụ ha bụ ịmanye atụgharị na-agba ọsọ ọsọ aka ná ntt ugboro ugboro. Akwụkwọ edemede Asụsụ German, Struwwelpeter, nwere ndị nwere ndị dị ka "Die gar traurige Geschichte mit dem Feuerzeug" (Akụkọ dị egwu nke Pauline na Matches); ọ dị mfe njedebe site na aha ahụ. Ihe nkiri ndị mmadụ na ibe ya dị ka Boys Beware ma ọ bụ Reefer Madness na-a asụsụ anya na-agba ọsọ gbanwee aka ná ntĩadii, dị ka ihe nkiri ndị ọkwọ ụgbọ ala ma ama (Red Asphalt, Signal 30) nke afọ 1960, ma ọ bụ ihe nkiri ndị agha syphilis na ọrịa ndị ọzọ a na-ebute site na ọkụ. Usoro nke mgbanwe aka ná ntịka ihe a na-eme ka ndị mmadụ na-egbu egbu na-eme ka ndị mmadụ na-egbu egbu na-egbu ọtụtụ mmadụ..
N'aka nke ọzọ, n'omenala ndị na-eto eto nke United States, ruo ihe ọmụmụ otu afọ afụ, nchọpụta aka ná ntị omenala mere ka ndị ifo na-ada, ebe a na-agbanwe agbanwe agbanwe Aka ná ntì ka ọ bụrụ ihe ndabere nke ihe ịma aka nke na-akpọ onye na-ege ntĩ ka ọ nwalee ihe a re iwu site na ozi ya..
Akụkọ ịdọ aka ná ntị ahụ ka dị ruo taa n'ụdị ọzọ, ọkachasị site na ịrị elu nke mgbasa ozi ọha na eze nke oge a dị ka ihe nkiri na telivishọn; ọtụtụ ọkwa ọha na eze na ihe nkiri ozi ọha na ibe ha na-eme onwe ha dị ka akụkọ ịdọ aka na ntị gbasara nsogbu ọha na eze ma ihe ize ndụ ndị a na-ahụkarị na ndụ nke oge a, na-eme ka ndị na-ekiri ya kwekọọ site na ịdọ aka ma na-eduzi ha izere ihe kpatara ya, ma ọ bụ naanị ịghara ime ihe ndị dị otú ahụ.
Mmeghachi omume na akụkọ ịdọ aka ná ntị
[dezie | dezie ebe o si]Ọtụtụ ndị edemede emeela ka ụdị nsụgharị aka ná ntì ahụ kwutọọ ihe. Hilaire Belloc na Cautionary Tales for Children ihe ihe atụ omume dị ka "Jim, Onye gbapụrụ n'aka Nọọsụ ya, ọdụm riri ya", na "Matilda, Onye kwu àmà, ma ike ya ọkụ ruo ọnwụ". Lewis Carroll, na Alice's Adventures in Wonderland, na ekwu na Alice: Na The Complete Tribune Printer, Eugene Field nyere akụkọ ịdọ aka ná ntị ntụgharị na-atọ ọchị, dịka na The Gun:Mgbọ: Ihe nkiri ụfọdụ, dị ka Gremlins, na-akparị usoro a site n'ịtinye iwu ndị na-achọ isi nke njikere ya na-ebute ihe dị egwu maka obodo site n'iwere ọrụ..
A na-akatọ ụmụaka mgbe ụfọdụ n'ụzọ siri ike maka ụzọ ha si eme omume. [citation need] The Cold Equations bụ ihe atụ a ma ama. N'ahụ ahụ, otu nwoke ga-Pụpụ nwa n'ọnụ ụzọ ikuku, ma ọ bụghị ya, isiokwu nke rọket ya ezu iji nye ụfọdụ serum dị oke mkpa, na-menye onye ọ àlà n' obere ụlọ ọrụ ga-anwụ. Ọnwụ ya ziri ezi n'ihi na ọ leghaara akara ' nsogbu nke', "mgbe iwu nke physics na-ekwu ee, ha ma-akpata anya", ọ na-adịghịkwa ihe ụfọdụ ọzọ ga-adị mfe arọ nke ụgbọ mmiri iji zuru ike ahụ n'ihe nsogbu..
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Ọdịdị (akụkọ ọdịnala)
- Ihe nrite Darwin
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]Akwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]- Clover (1992). Men, Women, and Chain Saws: Gender in the Modern Horror Film. Princeton University Press. ISBN 978-0-691-04802-4.
- Jones (1987). "On Analyzing Fairy Tales: "Little Red Riding Hood" Revisited". Western Folklore 46 (2): 97–106. DOI:10.2307/1499927. Templeeti:INIST.
- Klein (1993). "Depression Melodrama", Seven Minutes: The Life and Death of the American Animated Cartoon. Verso, 122–138. ISBN 978-1-85984-150-1.
- Schmidt (2006). "Secrets beyond the Door: The Story of Bluebeard and His Wives (review)". The Lion and the Unicorn 30 (1): 143–147. DOI:10.1353/uni.2006.0011. Templeeti:Project MUSE.
- Smith (1999). Mental Hygiene: Classroom Films 1945–1970. Blast Books. ISBN 978-0-922233-21-2.
- White (June 1972). "A Persistent Paradox". Folklore 83 (2): 122–131. DOI:10.1080/0015587x.1972.9716461. PMID 11614481.