Gaa na ọdịnaya

Colette Sénami Agossou Houeto

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Colette Sénami Agossou Houeto
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịBenin Dezie
Aha enyereColette Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1939 Dezie
Ebe ọmụmụPorto-Novo Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench Dezie
Ọrụ ọ na-arụodee uri, odee akwụkwọ, onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, minister Dezie
Ọkwá o jiMinister of Education of Benin Dezie
Ebe agụmakwụkwọLudwig-Maximilians-Universität München, University of Strasbourg Dezie

Colette Sénami Agossou Houeto (amụrụ na 1939) bụ onye nkuzi, onye na-ede uri na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mba Benin . Ọ bụ Minista nke agụmakwụkwọ praịmarị na nke sekọndrị na ọchịchị mbụ nke Boni Yayi . [1]

A mụrụ Colette Houeto n'afọ 1939 na Porto-Novo na ngalaba Ouémé . Ọ gara ụlọ akwụkwọ praịmarị dị n'ógbè ahụ tupu ọ gaa ụlọ akwụkwọ sekọndrị na Cotonou . Ọ gara Mahadum Strasbourg ma mechaa gaa LMU Munich . Na Benin, ọ jere ozi dị ka Onyeisi nke National Institute of Training and Research into Education site na 1977 ruo 1981. O dekwara akwụkwọ uri, nke e bipụtara na 1981. Site na 1986 ruo 1991, ọ rụrụ ọrụ na African Development Bank, na-achọ itinye ụmụ nwanyị n'ime mmemme mmepe nke Benin.

Colette Houeto anọwo na-arụsi ọrụ ike na pati Adrien Houngbedji nke Democratic Renewal Party .

  • 'La femme, source de vie dans l'Afrique traditionalnelle', in La Civilization de la femme dans la traditional africaine, Paris: Présence africaine, 1975
  • 'Education et mass-media', Présence Africaine, Nke 95 (1975), p.428-40
  • L'aube sur les cactus . Porto-Novo, Bénin, 1981. Okwu mmalite nke Jean Pliya . Jean-Claude Lespingal gosipụtara ya.
  • 'Ụmụnwaanyị na Agụmakwụkwọ: Okwu nke Benin', EDUAFRICA, Mpịakọta nke 8 (1982), pp.169-179

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Mathurin C. Houngnikpo (2013). "Houéto, Colette Senami Agossou", Historical Dictionary of Benin. Rowman & Littlefield. ISBN 978-0-8108-7171-7.