Eileen Nkosi-Shandu
Eileen Eidana Nkosi-Shandu ( née Nkosi ; 12 Jenụwarị 1944 - Mee 2021) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa nke jere ozi dị ka osote onye minista na-ahụ maka ọrụ ọha na gọọmentị South Africa nke National Unity site na 1996 ruo 1999. Site na 1999 ruo 2000, ọ bụ onye KwaZulu-Natal 's Member of Executive Council (MEC) for Education, ruo mgbe a chụrụ ya n'ọrụ n'ọtọ n'anya.
Nkosi-Shandu sonyeere otu ndọrọndọrọ ọchịchị ya, Inkatha Freedom Party (IFP), na 1979, mgbe ọ na-arụ ọrụ dịka onye nkuzi na onye isi ụlọ akwụkwọ na KwaZulu-Natal. Ọ nọchitere anya IFP na Mgbakọ Mba site na 1994 ruo 1999 yana n'ụlọ omebe iwu KwaZulu-Natal site na 1999 ruo 2004.
Ndụ mmalite na ọrụ
[dezie | dezie ebe o si]A mụrụ Nkosi-Shandu na 12 Jenụwarị 1944 nye ndị nne na nna bụ Ndị Kraịst na Draai-om, ugbo dị na mpụga Ngotshe na mpaghara Natal mbụ. [1] Ọ gara ụlọ akwụkwọ ime obodo n'oge ọ bụ nwata wee gụọ akwụkwọ na Seminary Inanda . [2] Mgbe ọ gụchara diplọma nkuzi ya, ọ malitere ọrụ na 1968, na-akụzi bayoloji na bekee na ụlọ akwụkwọ sekọndrị dị na Eshowe na Swaziland gbara agbata obi. Na 1977, ọ gụsịrị akwụkwọ na BA na Mahadum Botswana na Swaziland, wee gaa n'ihu na agụmakwụkwọ ya na Canadian Coady International Institute, bụ ebe ọ gụsịrị diploma na mmepe obodo na 1979. [1]
Mgbe ọ na-akụzi ma na-agụ akwụkwọ, ọ na-arụsi ọrụ ike na mmemme obodo na nkwado, wee sonye na Inkatha na 1979, bụrụ onye a ma ama na Inkatha Women Brigade. [1] Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-ahụ maka mmepe obodo maka Inkatha site na 1980 ruo 1983 tupu ọ laghachi n'agụmakwụkwọ, ma mechaa bụrụ onye isi ụlọ akwụkwọ sekọndrị Ekudubekeni na ime obodo Mahlabatini site na 1983 ruo 1994. [1]
Ọrụ omebe iwu: 1994–2004
[dezie | dezie ebe o si]Mgbakọ Mba: 1994–1999
[dezie | dezie ebe o si]Na ntụli aka mbụ e mere na South Africa mgbe ọchịchị ịkpa ókè agbụrụ gasịrị na 1994, a họpụtara Nkosi-Shandu ka ọ nọchite anya Inkatha (nke e degharịrị ya dị ka IFP) na Mgbakọ Mba . [3] Ọ bụ onye so na kọmitii Pọtụfoliyo na-arụ ọrụ ọha . [4] Mgbe e mesịrị na oge omebe iwu, site na 1 Maachị 1996, [5] ọ bụ osote onye na-ahụ maka ọrụ ọha na ọchịchị President Nelson Mandela nke National Unity, na-anọchi anya Minista Jeff Radebe . [1]
KwaZulu-Ndị omebe iwu: 1999–2004
[dezie | dezie ebe o si]Na 31 Jenụwarị 1999, onye ndu IFP Mangosuthu Buthelezi mara ọkwa na Nkosi-Shandu ga-ahapụ ndị otu mba na National Assembly ịkwaga n'ógbè KwaZulu-Natal, nke ndị IFP na-achị n'oge ahụ. A ga-aṅụ iyi ka ọ bụrụ ụlọ omebe iwu KwaZulu-Natal iji weghara ọrụ dị ka MEC maka agụmakwụkwọ mgbe a chụrụ onye isi ala, Vincent Zulu, maka nsonaazụ matric dara ogbenye nke mpaghara na 1998; A chụrụkwa n'ọrụ n'ihi otu ihe kpatara ya bụ KwaZulu-Natal Premier Ben Ngubane, onye Lionel Mtshali nọchiri anya ya. [6] Nkosi-Shandu nọgidere na ndị omebe iwu KwaZulu-Natal na oge omebe iwu na-esote, na-enweta ntuli aka ruo oge zuru ezu na oche ya na ntuli aka izugbe 1999 .
N'izu ole na ole ka ọ nwetasịrị ọrụ dị ka Education MEC, Nkosi-Shandu dọtara mmasị mba site n'ịkpọsa nkwado ya maka iji ntaramahụhụ corporal n'ụlọ akwụkwọ, nke o kwuru na ọ bụ ụzọ kasị mma isi na-edobe "ebe dị n'usoro na nchekwa". [2] [7] O kwuru na ndị nne na nna na-ekerịta echiche ya nakwa na ya onwe ya mere "nhazi ime ụlọ" na ụlọ akwụkwọ nwa ya nwoke, na-agba ha ume ka ha " klap ya" ( Afrikaans maka "ịkụ aka") ma ọ bụrụ na o mejọrọ, [7] megidere Iwu Ụlọ Akwụkwọ South Africa . [2]
Na 22 Ọgọst 2000, a chụrụ Nkosi-Shandu n'ụlọ ọrụ gọọmentị n'ihi ajọ ọgbaghara : ọ pụtakwara na a họpụtara nwanne ya nwoke, Isaac Nkosi ka ọ bụrụ onye osote onye isi oche na ngalaba ya, n'agbanyeghị na ọ na-eme nke ọma na usoro ntinye akwụkwọ. Ndị ụlọ omebe iwu nke mpaghara ahụ chọpụtara Nkosi-Shandu ikpe na-ezighị ezi na Premier Mtshali, na-ekwupụta ịchụpụ ya, kwuru na nhọpụta Nkosi "bụ nke ikpeazụ nke mere ka ọrụ Minista mara mma belata ... Ọ bụ ihe na-ewute na minista ahụ egeghị ndụmọdụ ndị maara ihe ka ha chegharịa mkpebi ya ma kpọghachite ọkwa ahụ." [8]
Faith Gasa nọchiri ya dị ka MEC, onye di ya mere ka ọ kpasuo ya iwe n'October 2000 site n'ịgwa ndị nta akụkọ na ndị ọrụ ngalaba ahụ nọgidere na-eguzosi ike n'ihe nye Nkosi-Shandu nakwa na Gasa bụ "Shandu na- emegbu ya ". [9] [10] Nkosi-Shandu kwuru na ya enweghị nsogbu na [Gasa] na na ya “gbagwojuru anya” na ebubo a na-ebo ya na ya amaghị ka ọ ga-esi zaghachi. [9] Ọ gara n'ihu dị ka onye otu nkịtị nke ndị omebe iwu mpaghara ruo n'afọ 2004, na-ekwupụta na February 2004 na ya agaghị alaghachi n'ụlọ omebe iwu mgbe ntuli aka izugbe nke afọ ahụ gasịrị . [11] Ndị nta akụkọ na-eche na ọ na-ala ezumike nká tupu oge eruo n'ihi na ọ nọghị n'ọkwa na ndepụta pati IFP. [11]
Ọnwụ
[dezie | dezie ebe o si]Ọ nwụrụ na Mee 2021. [12]
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 (2000) Women Marching Into the 21st Century: Wathint' Abafazi, Wathint' Imbokodo (in en). HSRC Press, 67–8. ISBN 978-0-7969-1966-3.
- ↑ 2.0 2.1 2.2 MEC fuels debate about corporal punishment. Mail & Guardian (March 1999). Retrieved on 2023-05-27.
- ↑ (1994) South Africa: Campaign and Election Report April 26–29, 1994. International Republican Institute. Retrieved on 13 April 2023.
- ↑ (1994) "Eileen Eidana Nkosi Shandu", The Women's Directory (in en). FEMINA, 34.
- ↑ Office of the President – Appointment of Ministers and Deputy Ministers (3 May 1996). Retrieved on 27 May 2023.
- ↑ IFP axes Ngubane (en-ZA). The Mail & Guardian (1999-02-01). Retrieved on 2023-05-28.
- ↑ 7.0 7.1 The widening chasm between policy and reality (en-ZA). The Mail & Guardian (1999-03-05). Retrieved on 2023-05-28.
- ↑ KZN Education MEC sacked (en-US). News24 (23 August 2000). Retrieved on 2023-05-27.
- ↑ 9.0 9.1 Mthetwa (16 October 2000). Muti fears puzzle axed MEC (en-US). News24. Retrieved on 2023-04-24.
- ↑ 'Bewitched' SA minister flees office. BBC News (16 October 2000). Retrieved on 2023-04-24.
- ↑ 11.0 11.1 "IFP 'unfazed' by Miller's resignation", IOL, 26 February 2004. Retrieved on 27 May 2023.
- ↑ Third Session: Minutes of Proceedings. KwaZulu-Natal Legislature (25 May 2021). Retrieved on 27 May 2023.