Gaa na ọdịnaya

Elizabeth Phillips

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Elizabeth Phillips
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịKánada Dezie
Aha enyereElizabeth Dezie
Aha ezinụlọ yaPhillips Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1939 Dezie
Ebe ọmụmụBritish Columbia Dezie
Asụsụ obodoHalq’emeylem Dezie
Ọrụ ọ na-arụlanguage preservation, onye nkuzi, odee akwụkwọ Dezie

 

A mụrụ Siyamiyateliyot Elizabeth Phillips n'afọ 1939 na Cheam First Nation nke British Columbia, Kanada. Ọ bụ okenye Stó:lō Nation na onye ikpeazụ na-asụ Halq'emeleym nke ọma, asụsụ ndị Indigenous nke Fraser Valley na Fraser Canyon na British Columbia. [1] O tinyere ihe karịrị afọ iri ise n'ọrụ iji chekwaa asụsụ.

Akụkọ Ndụ

[dezie | dezie ebe o si]

Nne Phillips nwụrụ mgbe ọ na-amụ nwa, nna ya kpọtakwara ya ka ọ biri na ezinụlọ Peters na Sea Bird Island . Ezinụlọ Peters bụ ndị na-asụ asụsụ Upriver Halq'emeleym nke ọma. Site na afọ 8 ruo 15, Phillips gara St. Mary's Residential School na Mission, British Columbia, ebe a machibidoro ya ịsụ Halq'emeleym. Agbanyeghị, o nwere ike ịnọgide na-asụ asụsụ ahụ nke ọma site n'iche echiche n'asụsụ ahụ. [2]

Mgbe ọ dị afọ iri atọ na mbụ, ndị isi obodo bịakwutere Phillips ka ọ malite ịrụ ọrụ dị ka onye ntụgharị asụsụ maka ndị okenye. N'afọ 1980, ọ malitere ịrụ ọrụ n'ịchekwa asụsụ site na Coqualeetza Cultural Education Center. [3] Phillips, ya na ndị okenye iri na otu ndị ọzọ, so ọkachamara asụsụ Brent Galloway rụkọọ ọrụ iji mepụta usoro ide ihe Halq'emeleym ma mezue akwụkwọ ọkọwa okwu. [4] Phillips tinyere aka n'ọrụ Elizabeth Herrling, onye na-arụ ọrụ idekọ asụsụ ahụ n'akụkọ mana ọ nwụrụ tupu ọ rụchaa ọrụ ya. [3]

Ọ na Strang Burton, ọkachamara asụsụ, arụọla ọrụ ruo afọ iri abụọ. Ha abụọ edekọọla akụkọ abụọ ahụ ma akwụkwọ ọkọwa okwu ahụ. Burton ejirila ultrasound nke asụsụ dekọọ mmegharị nke asụsụ Phillips iji nyere ndị mmụta aka n'ịkpọpụta okwu. [5]

Phillips ka na-agakarị n'ụlọ akwụkwọ asụsụ Halq'eméylem na Mahadum Fraser Valley na ụlọ akwụkwọ dị na mpaghara ahụ. Ọ na-enyekwa ndụmọdụ gbasara mmepe nke ọmụmụ ihe. [6]

Mahadum Fraser Valley kwadoro Phillips n'afọ 2018 site na nzere Dọkịta nke Akwụkwọ Ozi dị nsọ. [4]

Mbipụta

[dezie | dezie ebe o si]
  • Phillips, SE, Gutierrez, XT, & Russell, S. (2017). Ịgwa okwu n'asụsụ Halq'eméylem: Ịdekọ mkparịta ụka n'asụsụ obodo . [7]

Edemsibịa

[dezie | dezie ebe o si]
  1. "B.C. elder receives honorary degree for her efforts to preserve Halq'emeylem language". Retrieved on 2020-12-21.
  2. "B.C. elder receives honorary degree for efforts to keep the Halq'emeylem language alive | CBC News", CBC. Retrieved on 2020-12-21. (in en-US)
  3. 1 2 McKenna (2016-07-15). Language Keeper: The last fluent speaker of Stó:lō's Indigenous dialect in race against time (en-US). APTN News. Retrieved on 2020-12-21.
  4. 1 2 Russell. Siyamiyateliyot Elizabeth Phillips receives UFV honorary degree for efforts to preserve Halq'eméylem language | UFV Today (en-US). Retrieved on 2020-12-21.Russell, Anne. "Siyamiyateliyot Elizabeth Phillips receives UFV honorary degree for efforts to preserve Halq'eméylem language | UFV Today". Retrieved 2020-12-21. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":1" defined multiple times with different content
  5. Bliss (June 2018). "Seeing Speech: Ultrasound-based Multimedia Resources for Pronunciation Learning in Indigenous Languages" (in en-US). Language Documentation and Conservation: 393–429. ISSN 1934-5275. 
  6. Moore (2013-08-22). "Language and literacy development in a Canadian native community: Halq'eméylem revitalization in a Stó:lō head start program in British Columbia". The Modern Language Journal 97 (3): 702–719. DOI:10.1111/j.1540-4781.2013.12028.x. ISSN 0026-7902. 
  7. Phillips (2017). Talking in Halq'eméylem: documenting conversation in an indigenous language (in English). ISBN 978-0-88865-281-2. OCLC 1127753773.