Gaa na ọdịnaya

Elizabeth nke Mbụ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Elizabeth I of England
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịKingdom of England Dezie
Aha n'asụsụ obodoElizabeth I Dezie
Aha enyereElizabeth Dezie
Aha ezinụlọ yaTudor Dezie
Aha ọmamonarch of England Dezie
Aha otutuGood Queen Bess, Gloriana Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya7 Septemba 1533 Dezie
Ebe ọmụmụPalace of Placentia Dezie
Ubochi baptizim10 Septemba 1533 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya24 Maachị 1603 Dezie
Ebe ọ nwụrụRichmond Palace Dezie
Ụdị ọnwụeke na-akpata Dezie
Ihe kpatara ọnwụsepsis Dezie
Ebe oliliWestminster Abbey Dezie
ŃnàHenry VIII of England Dezie
ŃnéAnne Boleyn Dezie
Nne na nnaJane Seymour, Anne of Cleves, Catherine Howard, Catherine Parr Dezie
Dị/nwunyeno value Dezie
Onye mmekọ na-alụghị alụRobert Dudley, 1st Earl of Leicester Dezie
Nwano value Dezie
EzinụlọHouse of Tudor Dezie
Onye dị ịrịba amaOtho Germanus Dezie
Asụsụ obodoEnglish Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaEnglish, French, Asụsụ mba Italy, Latin Dezie
Asụsụ ọ na-edeEnglish Dezie
Ebe ane ji mmaduTower of London Dezie
Ọrụ ọ na-arụqueen Dezie
Ọkwá o jimonarch of England, King of Ireland Dezie
Nhazi nke ọharoyalty Dezie
Okpukpere chi/echiche ụwaAnglicanism Dezie
Ụcha ntụtụ isiNtụtụ Ọbara ọbara Dezie
Ụcha ime anyabrown Dezie
Ọnọdụ ahụikesmallpox Dezie
Ihe omume dị ịrịba amaSpeech to the Troops at Tilbury, coronation of Queen Elizabeth I Dezie
Ihe nriteKnight of the Garter Dezie
Gosiputara yaQueen Elizabeth I (1533–1603), Queen Elizabeth I (1533–1603), Queen Elizabeth I, Elizabeth I (1533-1603) Dezie

Elizabeth nke Mbụ (7 Septemba 1533)  24 Maachị 1603) bụ Eze Nwanyị nke England na Ireland site na 17 Nọvemba 1558 ruo mgbe ọ nwụrụ na 1603. Ọ bụ eze ikpeazụ na eze kachasị ogologo n'ọchịchị n'Ụlọ Tudor. Ọchịchị ya nke jupụtara n'ihe omume, na mmetụta ya n'akụkọ ihe mere eme na omenala, mere ka oge Elizabeth bụrụ aha.

Ndụ ya

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Elizabeth na 7 Septemba 1533 na London, ọ bụ naanị nwa dị ndụ nke Henry VIII [en] na nwunye ya nke abụọ, Anne Boleyn [en]. Mgbe Elizabeth dị afọ abụọ, a kagburu alụmdi na nwunye nke nne na nna ya, e gbuo nne ya, ma kwuo na Elizabeth bụ onye iwu na-akwadoghị. Henry weghachiri ya n'usoro nke ịnọchi ya mgbe ọ dị afọ 10. Mgbe Henry nwụsịrị na 1547, nwa nwanne Elizabeth nke nta bụ Edward VI chịrị ruo mgbe ọ nwụrụ n'afọ 1553, na-enye nwa nwanne nna ya okpueze, Lady Jane Grey, na ileghara nkwupụta nke ndị nne ya abụọ na Elizabeth.

E wepụrụ uche Edward ngwa ngwa na Katọlik Mary ghọrọ eze nwanyị, wepụrụ Jane. N’oge ọchịchị Meri, a tụrụ Elizabeth mkpọrọ ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu afọ n’ihi ebubo na ọ na-akwado ndị nnupụisi Protestant.

Mgbe Mary nwụrụ na 1558, Elizabeth nọchiri anya ocheeze ma malite iji ezi ndụmọdụ chịa. Otu n'ime ihe mbụ o mere dị ka eze nwanyị bụ nguzobe ụlọ ụka Bekee, nke ọ ghọrọ onye ọchịchị kacha elu. Nhazi a, ga-abanye na Chọọchị England. A tụrụ anya na Elizabeth ga-alụ di ma mụọ onye nketa; Otú ọ dị, n'agbanyeghị ọtụtụ mkpakọrịta nwoke na nwaanyị, ọ dịghị mgbe ọ mere. N'ihi nke a, mgbe ụfọdụ, a na-akpọ ya "Virgin Queen". Ọ bụ nwa nwanne nna ya mbụ, James VI nke Scotland, nọchiri ya.[1]

Banyere ọchịchị ya na gọọmentị

[dezie | dezie ebe o si]

Elizabeth na-emeru ihe n'ókè karịa nna ya na ụmụnne ya. N'okpukpe, ọ na-anabatakarị ya ma zere mkpagbu a na-akpagbu ya. Mgbe popu kwuchara na ya akwadoghị iwu n’afọ 1570, bụ́ nke n’echiche tọhapụrụ ndị Katọlik Bekee site n’ikwenye ya, ọtụtụ nkata gbara ndụ ya egwu, nke e meriri ha nile site n’enyemaka nzuzo nke ndị ozi ya, nke Francis Walsingham na-achị.[2]

Elizabeth na-akpachapụ anya n'ihe gbasara mba ofesi, na-atụgharị n'etiti ndị isi ike nke France na Spain. O ji obi ya niile kwado ọtụtụ mkpọsa agha na-adịghị arụ ọrụ nke ọma na Netherlands, France, na Ireland. Ka ọ na-erule n'etiti 1580s, England enweghịzi ike izere agha na Spain.[3]

Ka ọ na-etolite, Elizabeth ghọrọ ememe maka ya na-amaghị nwoke. Omenala nke mmadụ tolitere gburugburu ya bụ nke a na-eme na eserese, eserese, na akwụkwọ nke ụbọchị ahụ. Oge Elizabethan bụ onye ama ama maka ihe nkiri bekee na-eme nke ọma, nke ndị na-ede egwuregwu dị ka William Shakespeare na-eduzi, ike nke ndị na-eme njem ụgbọ mmiri Bekee dị ka Francis Drake [en] na Walter Raleigh [en], na maka mmeri nke Spanish Armada [en].

Ka ọ na-erule njedebe nke ọchịchị ya, ọtụtụ nsogbu akụ na ụba na nke agha mere ka ọ daa mbà. Mgbe ọchịchị dị mkpirikpi, nke jọgburu onwe ya nke ụmụnne ya, afọ 44 ọ nọkwasịrị n'ocheeze nyere nkwụsi ike maka alaeze ahụ ma nyere aka mepụta echiche nke mba.[4]

Ọnwụ ya

[dezie | dezie ebe o si]

Site na mmalite nke ọchịchị Elizabeth, a tụrụ anya na ọ ga-alụ dị. Ọ bụ ezie na e nyere ya ọtụtụ onyinye, ọ dịghị mgbe ọ lụrụ di ma ọ bụ na ọ mụtaghị nwa wee si otú ahụ nwụọ n'enweghị onye nketa. Ọ tụlere ọtụtụ ndị na-achọ ịlụ ruo mgbe ọ dị ihe dị ka afọ 50.[5]

Ọ nwụrụ na 24 Maachị 1603, ọ dị afọ 69 maka ọtụtụ ọrịria.[6]

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  1. House of Tudor | History, Monarchs, & Facts.
  2. Elizabeth's first speech, Hatfield House, 20 November 1558, Loades (2003), p. 35
  3. Sanders, Seth. "Book of translations reveals intellectualism of England's powerful Queen Elizabeth I", University of Chicago Chronicle, 10 October 2002.
  4. Cramsie, John. "The Changing Reputations of Elizabeth I and James VI & I", Reviews in History, June 2003.
  5. Warnicke, Retha (September 2010). "Why Elizabeth I Never Married". History Review (67): 15–20. 
  6. Lee, Christopher (2004). 1603: The Death of Queen Elizabeth, the Return of the Black Plague, the Rise of Shakespeare, Piracy, Witchcraft and the Birth of the Stuart Era. St. Martin's Press. ISBN 978-0-3123-2139-0. 
  • Adams, Simon (2002), Leicester and the Court: Essays in Elizabethan Politics, Manchester: Manchester University Press, ISBN 978-0-7190-5325-2
  • Black, J. B. (1945) [1936], The Reign of Elizabeth: 1558–1603, Oxford: Clarendon, OCLC 5077207
  • Camden, William. History of the Most Renowned and Victorious Princess Elizabeth, 1970, Chicago: University of Chicago Press. OCLC 59210072. ;
  • Beem, Charles (2011). The Foreign Relations of Elizabeth I. Palgrave Macmillan. ISBN 978-0-2301-1214-8. 
  • Borman, Tracy. The Stolen Crown: Treachery, Deceit, and the Death of the Tudor Dynasty. Atlantic Monthly Press 2025. ISBN 978-0802-165909
  • Bridgen, Susan (2001). New Worlds, Lost Worlds: The Rule of the Tudors, 1485–1603. New York: Viking Penguin. ISBN 978-0-6708-9985-2. 
  • Doran, Susan (2003), The Queen's Suitors and the Problem of the Succession in Elizabeth: The Exhibition at the National Maritime Museum (2003)
  • Dunn, Jane (2003). Elizabeth and Mary: Cousins, Rivals, Queens. London: HarperCollins. ISBN 0-3757-0820-0. 
  • Hodges, J. P. (1962). The Nature of the Lion: Elizabeth I and Our Anglican Heritage. London: Faith Press.