Gaa na ọdịnaya

Emile Picard

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Charles Émile Picard FRS(Maka)[1] FRSE (  ; 24 Julaị 1856 – 11 Disemba 1941) bụ onye France na-agụ mgbakọ na mwepụ. A họpụtara ya onye otu nke iri na ise ka ọ nọrọ oche 1 nke Académie française na 1924.

A mụrụ ya na Paris na 24 Julaị 1856 ma gụọ akwụkwọ ebe ahụ na Lycée Henri-IV. Ọ gụrụ mgbakọ na mwepụ na École Normale Supérieure. [1]

Akwụkwọ mgbakọ na mwepụ Picard, akwụkwọ ọgụgụ, na ọtụtụ ihe odide a ma ama na-egosipụta mmasị dị iche iche, yana nkà dị egwu nke mgbakọ na mwepụta nke oge ya. Obere iwu Picard na-ekwu na ọrụ ọ bụla na-adịghị agbanwe agbanwe na-ewere uru ọ bụla na mbara igwe dị mgbagwoju anya, ma eleghị anya otu. Nnukwu iwu Picard na-ekwu na ọrụ nyocha nke nwere ihe dị mkpa na-ewere uru ọ bụla na-enweghị njedebe, ma eleghị anya otu ihe, na mpaghara ọ bụla nke ihe dị iche. O nyere aka dị mkpa na nkuzi nke ọdịiche dị iche iche, gụnyere ọrụ na nkuzi Picard-Vessiot, Painlevé transcendents na iwebata ụdị otu symmetry maka usoro ọdịiche dị n'ahịrị. O webatara otu Picard na nkuzi nke elu algebraic, nke na-akọwa klas nke usoro algebra na elu modulo linear equivalence. N'ihe metụtara ọrụ ya na tiori ọrụ, ọ bụ otu n'ime ndị ọkachamara mgbakọ na mwepụ mbụ jiri echiche na-apụta nke algebraic topology. Na mgbakwunye na ọrụ echiche ya, Picard nyere onyinye na mgbakọ na mwepụ etinyere, gụnyere echiche nke telegraphy na elasticity. Akwụkwọ ya anakọtara na-agba ọsọ na mpịakọta anọ.

Louis Couturat na Picard mụrụ ihe mgbako n'ime afọ 1891-1892, na-edetu nkọwa zuru ezu nke nkuzi ahụ. Edobere ndetu ndị a ma dị ugbu a n'ime cahiers atọ sitere na Internet Archive.

Dị ka onye ya na ya dịkọrọ ndụ, Henri Poincaré, Picard nwere nchegbu dị ukwuu maka ọzụzụ nke ụmụ akwụkwọ mgbakọ na mwepụ, physics, na injinia. O dere akwụkwọ nkuzi mara mma na nyocha na otu n'ime akwụkwọ nkuzi mbụ na nkuzi nke relativity. Ihe odide Picard na-ewu ewu gụnyere akụkọ ndụ nke ọtụtụ ndị isi France na mgbakọ na mwepụ, gụnyere nna di ya, Charles Hermite.

Picard bụ onye otu nsọpụrụ mba ụwa nke American Academy of Arts and Sciences, [1] onye otu mba ụwa nke United States National Academy of Sciences, [2] na onye otu mba ofesi nke American Philosophical Society. [2]

Ezinụlọ

[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1881, ọ lụrụ Marie, nwa nwanyị nke Charles Hermite.

Charles Émile Picard bụ otu n'ime ndị guzobere na 1930 nke Society of Friends of André-Marie Ampère nke e mepụtara iji wulite ụlọ ngosi nka sayensị mbụ na France, Ampère Museum nke dị nso na Lyons.[3]

  • Ihe nrite Emile Picard
  • Ìgwè Picard modular
  • Mkpụrụ osisi Picard
  • Mpi Picard
  • Bregille Funicular

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. (July 2006) Biographical Index of Former Fellows of the Royal Society of Edinburgh 1783–2002. The Royal Society of Edinburgh. ISBN 0-902-198-84-X. 
  2. APS Member History. search.amphilsoc.org. Retrieved on 2023-12-07.
  3. (1931) "Bulletin de la Société des Amis d'André-Marie Ampère" (in French). Bulletin de la Société des Amis d'André-Marie Ampère 1. 
  4. Craig, T. (1893). "Picard's Traité d'Analyse". Bulletin of the American Mathematical Society 3 (2): 39–65. DOI:10.1090/s0002-9904-1893-00166-3. 

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]

Mgbasa ozi metụtaraEmile Picardna Wikimedia Commons

  • Émile PicardnaUsoro mgbakọ na mwepụ Genealogy Project
  • Works by Émile PicardnaỌrụ Gutenberg
  • Works by or about Émile PicardnaEbe Ndebe Ihe Ochie n'Intanet