Ezikiel 30
Ezikiel 30 bụ isi nke iri atọ nke Akwụkwọ Ezikiel na Akwụkwọ Nsọ Hibru ma ọ bụ Agba Ochie nke Akwụkwọ Nsọ Ndị Kraịst. Akwụkwọ a nwere amụma ndị e kwuru Ezikiel onye amụma, ọ bụkwa otu n’ime akwụkwọ ndị amụma.[1] Onye na-akọwa Akwụkwọ Nsọ Susan Galambush kwuru na isi nke 29–32 nwere okwu asaa megide Ijipt, na-eme ka okwu asaa ahụ megide ndị agbataobi nta nke Israel na isi 25–28.[2]. Andrew Davidson kewara isiakwụkwọ a gaa n’amụma abụọ, “nke mbụ n’ime ha, amaokwu 1-19, n’ihe niile nwere ike ime bụ otu ụbọchị ahụ Ezikiel 29:1–16, ya bụ, ihe dị ka ọnwa asaa tupu ọdịda Jeruselem; na nke abụọ, amaokwu 20-26, e dere ụbọchị ọnwa anọ tupu e weghara obodo ahụ.”[2]
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]E dere ihe odide mbụ n’asụsụ Hibru. E kewara isiakwụkwọ a n’amaokwu iri abụọ na isii.
Ndị akaebe ederede
[dezie | dezie ebe o si]Ụfọdụ ihe odide ndị mbụ nwere ihe odide nke isiakwụkwọ a n’asụsụ Hibru sitere na ọdịnala ndị Masoret, bụ́ nke gụnyere Codex Cairensis (895), Petersburg Codex of the Prophets (916), Aleppo Codex (narị afọ nke 10), Codex Leningradensis (1008).[4]
E nwekwara nsụgharị n’asụsụ Grik Koine nke a maara dị ka Septuagint, nke e mere na narị afọ ole na ole gara aga BC. Ihe odide ochie nke nsụgharị Septuagint gụnyere Codex Vaticanus (B;
𝐺
B; Narị afọ nke anọ), Codex Alexandrinus (A;
𝐺
A; Narị afọ nke ise) na Codex Marchalianus (Q;
𝐺
Q; narị afọ nke 6).[5][a]
Ụbọchị YHWH megide Ijipt (30:1-19)
[dezie | dezie ebe o si]Otu amaokwu ndị a na-edekọ okwu ikpe YHWH n'isi Ijipt n'akụkụ atọ:[7]
- Amaokwu 1-5: YHWH mara ọkwa na ụbọchị YHWH (cf. Ezikiel 7:10) abịala maka Ijipt, ebe ọ bụ na a ga-ewepụ mma agha ya ma bibie Ijipt kpamkpam.
- Amaokwu 6-12, akụkụ dị n'etiti nke oracle: na-akọwa Eze Nabucodonosor nke Babilọn (amaokwu 10) dị ka ngwá ọrụ nke YHWH na-ebibi Ijipt.
- Amaokwu 13-19, ngalaba ikpeazụ: depụtara obodo ndị a ga-emeri n'oge agha na-aga nke ọma, na-egosi YHWH dị ka "Onye agha Chineke" nke na-emeri ha (n'ụzọ ndị eze oge ochie nke Near Eastern na-ebipụta ndepụta mmeri ha). [7]
Amaokwu nke 2
[dezie | dezie ebe o si]- "Nwa nke mmadụ, buru amụma ma kwuo, 'Ya mere Onyenwe anyị Chineke kwuru:
- "Na-eti mkpu, 'Olee ụbọchị!'"
- "Nwa mmadụ" (Hibru: בן־ע ] -ā-ḏām): a na-eji ahịrịokwu a eme ihe ugboro 93 iji gwa Ezikiel okwu.[9]
- "Woe" (Hibru: הָהּ hāh): "ala!"; interjection nke iru uju. [10][11]
Amaokwu nke 6
[dezie | dezie ebe o si]- N'ihi ya, Onyenwe anyị kwuru, sị:
- N'ezie, ndị na-akwado Ijipt ga-ada,
- na mpako nke ike ya ga-ada.
- Site na Migdol gaa na Syene
- ha ga-eji mma agha daa n'ime ya,
- ka Onyenwe anyị Chineke kwuru.
- "Migdol" ma ọ bụ "ụlọ elu"
Aka Fero gbajiri agbaji na aka Nebukadneza siri ike (30:20-26)
[dezie | dezie ebe o si]N’okwu nke abụọ, nke e dekọrọ na nkebi a, YHWH kwughachiri ikpe ọmụma ya megide Fero (cf. isi 29) na ọkwa o tinye ‘mma agha Chineke nke ya n’aka Nebukadneza’ (cf. 30:10—11; isi 21). Ụbọchị nke okwu a (amaokwu 20), dị ka e kwukwara na Ezikiel 29:1 , na-etinye ọbịbịa nke amụma a mgbe Apries si na Jerusalem pụọ, bụ ebe YHWH na-azọrọ na ya agbajiworị otu n'ime ogwe aka Fero na n'oge na-adịghị anya 'ga-agbajikwa nke ọzọ', ebe n'ụzọ dị iche, Jehova ga-eji mma agha YHWH mee ka ogwe aka Nebukadneza mee ka ogwe aka Nebukadneza dị ike, mee ka mba nile nwee ike weghara 'Jehova.
Amaokwu 20
[dezie | dezie ebe o si]- Ọ bịara mee n'afọ nke iri na otu, n'ọnwa mbụ, n'ụbọchị nke asaa nke ọnwa, na okwu Onyenwe anyị bịakwutere m, na-asị,
Ụbọchị ahụ dabara na Eprel 29, 587 TOA, dabere na nyocha nke ọkà mmụta okpukpe German bụ Bernhard Lang.[1]
Amaokwu 21
[dezie | dezie ebe o si]- "Nwa mmadụ, agbajiela m aka Fero eze Ijipt;
- ma hụ, a naghị ekpuchi ya maka ọgwụgwọ, ma ọ bụ eriri e ji kee ya.
- iji mee ka ọ sie ike iji jide mma agha."
- "Fero" (Hibru: פרעה par-'ōh; Egyptian: pr-±o, "ụlọ ukwu"; Greek: Φαραω, Pharao): utu aha nke ndị eze Ijipt oge ochie, nke ụlọ eze, na (n'alaeze ọhụrụ) nke eze, ruo mgbe ndị Peshia wakporo.[17][18]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]
- Akụkụ Bible ndị metụtara ya: Aịsaịa 30, Jeremaịa 44, Ezikiel 17, Ezikiel 29
Ihe edeturu
[dezie | dezie ebe o si]a. Ezikiel adịghị na Codex Saịnaịtikọs dị ugbu a. [6]
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]Akwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]- Bromiley (1995). International Standard Bible Encyclopedia: vol. iv, Q-Z. Eerdmans. ISBN 9780802837844.
- Brown (1994). The Brown-Driver-Briggs Hebrew and English Lexicon, reprint, Hendrickson Publishers. ISBN 978-1565632066.
- Clements (1996). Ezekiel. Westminster John Knox Press. ISBN 9780664252724.
- Galambush (2007). "25. Ezekiel", in Barton: The Oxford Bible Commentary, first (paperback), Oxford University Press, 533–562. ISBN 978-0199277186.
- Gesenius (1979). Gesenius' Hebrew and Chaldee Lexicon to the Old Testament Scriptures: Numerically Coded to Strong's Exhaustive Concordance, with an English Index., 7th, Baker Book House.
- Joyce (2009). Ezekiel: A Commentary. Continuum. ISBN 9780567483614.
- Kee (2008). in Chilton: The Cambridge Companion to the Bible, 2, revised, Cambridge University Press. ISBN 9780521691406.
- Würthwein (1995). The Text of the Old Testament. Grand Rapids, MI: Wm. B. Eerdmans. ISBN 0-8028-0788-7. Retrieved on January 26, 2019.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]Ndị Juu
[dezie | dezie ebe o si]Ndị Kraịst
[dezie | dezie ebe o si]- Ezekiel 30 English Translation with Parallel Latin Vulgate Archived 2017-04-20 at the Wayback Machine