Gaa na ọdịnaya

Fatima Hassan

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Fatima Hassan
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịSouth Africa Dezie
Ọrụ ọ na-arụhuman rights lawyer, activist Dezie

Fatima Hassan bụ onye ọka iwu na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ na South Africa nke na-arụ ọrụ n'ọhịa ikpe ziri ezi.

O meriri Calgary Peace Prize na 2022 maka ọrụ ya nke gụnyere ikpughe ikpe na-ezighị ezi na mbubata ọgwụ mgbochi COVID-19 zuru ụwa ọnụ.

Agụmakwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

Hassan nwere nzere bachelọ nka na LL.B sitere na Mahadum Witwatersrand yana LL.M sitere na Mahadum Duke.[1]Recipients | Fatima Hassan (en). Mount Royal University (2022). Retrieved on 2022-04-15.</ref>

Hassan bụ onye nchoputa nke Health Justice Initiative (HJI), [1] [2] ma bụrụ akụkụ nke otu ndị tọrọ ntọala 2008 Western Cape Civil Society Task Team megide Xenophobia. N'ọrụ ikike mmadụ ya, ọ gbara akwụkwọ megide ndị na-ewe mmadụ n'ọrụ, gọọmentị South Africa, na ụlọ ọrụ ọgwụ..[2]

Site na 2013 ruo 2019, ọ bụ onye isi nchịkwa nke Open Society Foundation maka South Africa . [1]Recipients | Fatima Hassan (en). Mount Royal University (2022). Retrieved on 2022-04-15."Recipients | Fatima Hassan". Mount Royal University. 2022. Retrieved 15 April 2022.</ref> Ọ rụkwara ọrụ maka AIDS Law Project, na-arụ ọrụ maka Treatment Action Campaign, na-ede akwụkwọ maka Justice Kate O'Regan, ma bụrụkwa onye ndụmọdụ pụrụ iche nye Minista Barbara Hogan.[1] Ọ rụrụ ọrụ na bọọdụ nke Ndifuna Ukwazi, Raith Foundation, Médecins Sans Frontières South Africa, International Treatment Preparedness Coalition, na Global Witness.[1] Ọ nọ n'òtù ndụmọdụ nke Resolve to Save Lives. E nyela ya ọtụtụ fellowship gụnyere Franklin Thomas South Africa Constitutional Court Fellowship (Duke Law School) na Tom & Andi Bernstein Distinguished Human Rights Fellowsship, na Yale Law School . [1][2]Fatima Hassan - Yale Law School. law.yale.edu. Retrieved on 2022-04-15."Fatima Hassan - Yale Law School". law.yale.edu. Retrieved 15 April 2022.</ref>

O deela maka Foreign Policy, Al Jazeera, Guardian, Le Monde, Daily Maverick, Mail & Guardian, Bhekisisa, ma na-akwado pọdkastị The Witness na Access.[1] N'afọ 2021, ọ na-edekwa akwụkwọ na British Medical Journal, ya na Prọfesọ Leslie London na Prọf Gregg Gonsalves, yana Kamran Abassi na Prọfs Gavin Yamey, na-ekpughe ikpe na-ezighị ezi nke ọgwụ mgbochi COVID-19 zuru ụwa ọnụ.[3]

Ọ bụ onye otu Peoples Vaccines Alliance wee merie Calgary Peace Prize na 2022[1] nke gụnyere nnabata maka ọrụ ya gara aga na HIV / AIDS yana maka ọrụ ya na nha nha nha nha COVID-19, gụnyere ihe ịma aka nzuzo ọrịa na-efe efe, ịba uru na ihe mgbochi IP ịnweta.[2] Ọ bụ Mount Royal University nyere onyinye a dịka akụkụ nke John de Chastelain Peace Initiative . [4]

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1 2 3 4 5 6 Recipients | Fatima Hassan (en). Mount Royal University (2022). Retrieved on 2022-04-15."Recipients | Fatima Hassan". Mount Royal University. 2022. Retrieved 15 April 2022.
  2. 1 2 Fatima Hassan - Yale Law School. law.yale.edu. Retrieved on 2022-04-15.
  3. Hassan (2021-12-13). "Unequal global vaccine coverage is at the heart of the current covid-19 crisis" (in en). BMJ 375: n3074. DOI:10.1136/bmj.n3074. ISSN 1756-1833. PMID 34903557. 
  4. Kost (2019-04-03). The Story Behind the Calgary Peace Prize (en-CA). Avenue Calgary. Retrieved on 2022-04-15.

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]