Feminism in Israel
Feminism na Israel bụ okwu dị mgbagwoju anya na ọha ndị Israel nke oge a n'ihi nhazi igwe mmadụ dị iche iche nke obodo ahụ yana nguzozi nke okpukperechi na okwu steeti.[1] Maka ụmụ nwanyị Israel nke ụwa, mkpọsa na-aga n'ihu maka ikike ụmụ nwanyị na nha nhata na-egosipụta usoro iheomume na ọganihu yiri nke ọchịchị onye kwuo uche ya na ọdịda anyanwụ. Maka ndị Arab Israel, Otu ọ dị, okwu gbasara nwanyị nwere njikọ siri ike na ihe kpatara Palestine. Na maka Ndị Juu Ọtọdọks, ikike ụmụ nwanyị ahọpụtara na nnọchite anya ụmụ nwanyị na nzukọ omeiwu Israel ka a na arụrịta na-oge na-adibeghi anya.
Mmepe akụkọ ihe mere eme
[dezie | dezie ebe o si]Iju Mmiri Mbụ
[dezie | dezie ebe o si]Ngosipụta nke ịlụ nwanyị nke mbụ na Israel malitere tupu ọ bụrụ ala, n'oge nke Yishuv. Mgbasa ozi ndị a agbanyeghị mkpọrọgwụ na echiche nke ọchịchị onye kwuo uche ya nke Israel. Otu akụkụ nke oge a bụ ụmụ nwanyị chọrọ ka e mesoo ha dịka ndị ha nhata, ọkachasị na mpaghara ọrụ ugbo na kibbutzim na n'ime òtù ndị ọrụ.[2] Ọ bụ ezie na ebili mmiri nke ụmụ nwanyị Israel eruteghi ọnụọgụgụ ya ruo n'afọ 1920, mgbalị ndị dịka ndị e mere na Mgbanwe nke 1886, nke a na-ekwu na ụmụ nwanyị nọ n'ógbè ahụ rụrụ ọrụ iji nweta ikike ịtụ vootu n'ụlọ ọrụ Yishuv mere ka ụmụ nwanyị na-arị elu n'ozuzu ahụ.[3][4] Ọ bụ na afọ 1927 ka ụmụ nwanyị nwetara ikike ịtụ vootu na mpaghara ndị Juu na ikike ịbụ Onye a họpụtara na jiee ozi na gọọmentị ime obodo.[4]
Ugboro nke Abụọ nke Ụmụ nwanyị
[dezie | dezie ebe o si]Ugboro nke Abụọ nke Ụmụ nwanyị were ogologo oge iji gosipụta na Israel. Ajụjụ gbasara mkpa ọ dị maka òtù ọhụrụ na-ahụ maka ihe ndị ruuru ụmụ nwanyị malitere na mbido afọ 1970, rụọ afọ 1972, e guzobere òtù ụmụ nwanyị mbụ na-eme ihe ike n'Izrel. Ihe omume ndị a ma ama n'oge ahụ gụnyere nguzobe nke Òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ratz ("Movement for Civil Rights and Peace") nke meriri oche anọ na ntuli aka ndị omeiwu Israel nke afọ 1973.[2]
N'ime oge a, ndị isi na-eme ihe na oge mbụ bụ ndị Juu America bi na Israel bụ ndị haziri nzukọ ikpalite mmụọ n'obodo ukwu ndị dị na Israel.
N'etiti ndị Israel nke oge a
[dezie | dezie ebe o si]Ụmụ nwanyị Arab Israel
[dezie | dezie ebe o si]TỤmụ nwanyị Arab Israel pụtara na-esote ụmụ nwanyị nke abụọ nke Israel, na-akatọ okwu a na-ekwu maka ileghara ịkpa ókè okpukpu abụọ nke Ndị Palestine nke Israel, ma chọọ ụzọ ha ga-esi nweta nnwere onwe. Omume mbụ ha metụtara ọrụ, agụmakwụkwọ, ime ihe ike n'ụlọ. Ọnọdụ n'ozuzu nke ndị Arab Arab Arab na-emegide ọchịchị na ọmịiko maka Ịhụ mba n'anya nke Palestine, Otú ọ dị, ọ dịghị "mgbalị" ụmụ nwanyị e guzobere n'ihi nkewa nke nzukọ. N'akwụkwọ ndị Arab na-ahụ maka ụmụ nwanyị, isiokwu a na-ahụkarị maka ịkpa ókè na-emetụta ahụmịhe nwata nke ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị n'ezinụlọ.
Ihe odide banyere omume a nke ụmụ nwanyị na-eleghara mmetụta na obodo Druze nke Israel anya.
Mizrachi ụmụ nwanyị
[dezie | dezie ebe o si]Ka ụmụ nwanyị na-etolite n'etiti ndị Israel, ọdịiche malitere ịpụta n'etiti Ashkenazi (Ndị Juu sitere na Europe) na Mizrachi (Ndị Juu si na Middle East) ụdị ụmụ nwanyị. Ọdịiche malitere n'agbụrụ, ebe ndị na-eme ngagharị iwe na Mizrachi chere na a chụpụrụ ha na ndị a chụpụ n'òtù ụmụ nwanyị. E mere Nzukọ Nzukọ Nzọụkwụ Mizrahi nke mbụ kwa afọ 1995, na-anọchite anya nkwenye nke Mizrachi feminism na Israel.
Ọtọdọks na ndị Haredi
[dezie | dezie ebe o si]N'afọ 1981, Chana Safrai, guzobere ụlọ ọrụ mbụ maka ọmụmụ Talmud site n'aka ụmụ nwanyị, ebe ndị nkuzi a ma ama dị ka Dr. Nehama Leibowitz na Rabbi Dr. Binyamin Lau so na ngalaba ahụ. Mgbe emeghe ụlọ akwụkwọ a, ụlọ akwụkwọ mmụta Torah dị elu maka ụmụ nwanyị mụbara na Israel n'ime afọ iri anọ sochirinụ.[5] N'afọ 1987, e wetara ikpe n'ihu Ụlọikpe Kasị Elu nke Israel na-ekwu na Leah Shakdiel ga-ekwe ka ọ rụọ ọrụ na kansụl okpukpe mpaghara.[he] E wetara ikpe ahụ mgbe Minista nke Ihe Ndị Okpukpe nke Israel kagburu nhọpụta Shakdiel na kọmitii ihe Ndị Okpukpu na Yeruham. Mgbe ụlọ ikpe kpebiri na ọ dị mma, Leah Shakdiel ghọrọ nwanyị mbụ jere ozi na kansụl okpukpe na Israel.[6]
N'ime obodo ndị Juu Haredi, otu n'ime mgbalị mbụ ụmụ nwanyị okpukpe mere iji hazie usoro ndọrọ ndọrọ ọchịchị bụ nguzobe nke Lo Nivcharot, Lo Bocharot ("ọ bụghị ndị a họpụtara, ọ bụghị votu") na afọ 2012 nke mere mkpọsa maka òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị Haredi ka ha kwe ka ụmụ nwanyị sonye na òtù ahụ. Ihe ọzọ e mere bụ nguzobe otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị U'Bizchutan nke ụmụ nwanyị Haredi haziri.[7]
Isi okwu na-akpali mgbalị maka ikike ụmụ nwanyị Ọtọdọks bụ okwu nke Agunot, ndị inyom ndị di ha jụrụ ịgba alụkwaghịm n'okpuru Iwu ndị Juu.
Haredi femism ka bụ ihe na-eji nwayọọ nwayọọ na-apụta mana ọ dị iche na ụzọ Ọtọdọks nke oge a. Mgbalị ndị Ọtọdọks na nke okpukpe Zionist nke oge a gụnyere okwu ndị metụtara iwu okpukpe dị ka ajụjụ nke òtù ekpere ụmụ nwanyị na ịnweta ememe ọha na eze dị ka ịgba egwú na Akwụkwọ mpịakọta Torah na Simchat Torah. N'ụzọ dị iche, ụmụ nwanyị Haredi na-echegbu onwe ha banyere ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma ọ naghị ekwu maka ihe mgbochi na mpaghara okpukpe.
Nzaghachi iwu
[dezie | dezie ebe o si]Gọọmentị Israel na-eme emume ụbọchị b ụmụnwanyị mba nile, dịka United Nations na mba ndị ọzọ gburugburu ụwa, si mee emume iji cheta ọgụ maka ịha nhata ụmụ nwanyị n'okpuru iwu. Knesset eguzobewo Kọmitii na Ọnọdụ nke Ụmụ nwanyị na ọha nhata nwoke na nwanyị nke na-ahụ maka ịkwalite ọnọdụ ụmụ nwanyị na mmekọrịta mmadụ na ibe ya, akụ na ụba, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na igbasa ịkpa oke dabere na okike na obodo Israel.[8]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Ụmụ nwanyị n'Izrel
- Ịbụ ndị inyom ndị Juu
Ebensibịa
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Feminism in Israel | Women in Israel – a revolution halted?. Fathom. Retrieved on 2020-09-20.
- 1 2 Feminism in Contemporary Israel | Jewish Women's Archive. jwa.org. Retrieved on 2019-03-17.
- ↑ Politics in the Yishuv and Israel (en). Jewish Women's Archive. Retrieved on 2020-09-20.
- 1 2 Yaron. "The Rise of Feminism in Israel", Palestine-Israel Journal of Politics, Economics & Culture, 2011. Retrieved on March 31, 2021.
- ↑ N'afọ 1982, e bipụtara nnyocha halakhic na-eme ka ọ pụta ìhè na ọ dị mma maka ụmụ nwanyị okpukpe ije ozi na IDF. N'afọ 2002, e guzobere Aluma, nke na-enyere ụmụ agbọghọ okpukpe aka inweta ọrụ bara uru na IDF.<ref>Serving with Faith | אלומה. aluma.org.il. Retrieved on 2020-09-20.
- ↑ Shakdiel v. Minister of Religious Affairs | Cardozo Israeli Supreme Court Project. versa.cardozo.yu.edu. Retrieved on 2020-09-20.
- ↑ Miriam Krule. "Ultra-Orthodox Women in Israel Launch Their Own Political Party", Slate, 21 January 2015. Retrieved on 18 June 2015.
- ↑ Lexicon of Terms|International Women's Day. www.knesset.gov.il. Retrieved on 2020-09-20.