Gaa na ọdịnaya

Fernand Dehousse

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Fernand Dehousse

Fernand Dehousse OMRI (Lua error in package.lua at line 80: module 'Module:IPA/data' not found. ; 3 Julaị 1906 – 10 Ọgọst 1976) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị obodo Belgium .

Akụkọ ndụ

[dezie | dezie ebe o si]

Na mbido onye Liberal, ọ gara n'ihu ịbanye na Socialist Party mgbe ọ nọgidere bụrụ onye na-akwado Walloon . Ọ bụ nna nke onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Jean-Maurice Dehousse, nna nna nke ọkàiwu na ọkà mmụta ndọrọ ndọrọ ọchịchị Renaud Dehousse, na di nke onye ọkà mmụta sayensị Rita Lejeune .

Mgbe ọ nwetasịrị nzere na Iwu na sayensị mmekọrịta mmadụ na ibe ya na Mahadum Liège (1929), Dehousse gara n'ihu ọzụzụ ya na Paris, Grenoble na Geneva site n' afọ 1929 ruo afọ 1931. Ọ kụziri na ụlọ ọrụ iwu mba ụwa na Mahadum Liège site n' afọ 1947. Onye nnọchi anya Belgian na Nzukọ Mgbakọ Mba Ndị Dị n'Otu site n' afọ 1946 ruo afọ 1948 wee site n' afọ 1951 ruo afọ 1952, Dehousse bụ onye otu Economic and Social Council na 1946-1947 na 1950, jikọtara ya dị ka onye ọka iwu Socialist na 1950, na Onye isi oche nke ọgbakọ omebe iwu nke Council of Europe ruo 19. Ọ bụ onye so na European Assembly (ugbu a European nzuko omeiwu ) site na 17 Julaị 1952 ruo 2 Ọgọst 1965 na ọzọ site na 29 Maachị 1966 ruo 11 Maachị 1971. Dị ka onye so na kọmitii iwu nke European Parliament, Dehousse dere akụkọ ndị omeiwu na "Paramountcy (primauté) nke European Law over the Law of the Member States" na May 1965 (doc 43/1965-66), na 1964 Costa vs ENEL ikpe nke European Court of Justice. Mgbe Western European Union guzobere Commission for Referendum na Saarland, a họpụtara Dehousse Onye isi ala (1955–1956).

ndọrọ ndọrọ ọchịchị Belgium

[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka onye na-akwado Walloon, ọ kwadoro usoro gọọmenti etiti maka ọdịnihu nke obodo Belgium. N' ụbọchị 20 ọnwa October afọ 1945, ọ kwadoro atụmatụ gọọmenti etiti n'ihu National Walloon Congress, bụ nke natara 40% nke votu megide 46% maka ịdị n'otu, mana nke e mesịrị nakweere n'otu ọnụ.

Ọ bụ onye minista na-ahụ maka ọrụ n' afọ 1945, onye minista mmụta n' afọ 1965, na onye minista mmekọrịta obodo site n' afọ 1971 ruo afọ 1972.

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]