Gaa na ọdịnaya

Gaëtan Mootoo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Gaëtan Mootoo
West Africa researcher for Amnesty International
Personal details
BornGaëtan Mootoo
29 September 1952
Died25 May 2018 (2018-05-26) (aged 65)
Nationality Mauritius
SpouseMartyne Perrot (1985)
ResidenceParis
Alma materUniversity of Paris 8 Vincennes-Saint-Denis Science education
OccupationWest Africa researcher for Amnesty International

Gaëtan Mootoo (29 Septemba 1952 - 25 Mee 2018) bụ onye na-akwado ikike mmadụ nke Mauritius, onye nyocha maka West Africa na nzukọ Amnesty International. [1]

Akụkọ ndụ

[dezie | dezie ebe o si]

N'ịbụ onye sitere na ezinụlọ dara ogbenye nke Curepipe, ọ ghọrọ onye nkuzi ma tinye aka na òtù ọha na eze na obodo ya: Institute for Development and Progress, Fiat movement, Christian Movement for Socialism. Na 1978, ọ gụrụ akwụkwọ na Mahadum Paris 8 Vincennes-Saint-Denis, isiokwu bụ akwụkwọ French wee gụchaa nzere ya na agụmakwụkwọ Sayensị. Ọ kwaliteziri sayensị na Mauritius.

Na-arụ ọrụ na Amnesty International

[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe ọ lụrụ Martyne Perrot (1985), ọkà mmụta gbasara mmadụ na CNRS, Amnesty International goro ya na 1986 wee ghọọ onye nyocha maka nzukọ a, na-elekọta West Africa. Ruo mgbe ọ nwụrụ, ọ nyochara mmegbu, ikpe na-ezighị ezi, mpụ obodo na mmebi iwu ndị ruuru mmadụ (mmekpa ahụ, ịgba ohu, alụmdi na nwunye mmanye, wdg) n'akụkụ ụwa a, karịsịa na Chad, na Senegal, Guinea, Mali, Mauritania, ma kwuo okwu maka ndị a na-emegbu emegbu.

Na Febụwarị 1998, Amnesty bipụtara ụjọ na Casamance, otu n'ime nyocha pụrụiche nke mbụ Mootoo mere. Akụkọ ahụ kọwapụtara omume ọjọọ nke ma ndị agha Senegal na nke ndị na-alụ ọgụ maka nnwere onwe nke mpaghara ndịda Senegal. Onye isi ala Abdou Diouf kwuru, "Ọ bụ ngwugwu ụgha na esemokwu. "Amnesty International bụ ụyọkọ ndị omempụ enweghị ọrụ."

Mee 1999, na-arụkọ ọrụ na ndị nchọpụta abụọ ọzọ, Mootoo nọ n'azụ akụkọ banyere ọchịchị Togo nke Gnassingbe Eyadema na-achị bụ nke kwuru na otu afọ tupu mgbe ahụ, n'oge ntuli aka onye isi ala nke June 1998, a tụbarala ọtụtụ narị ndị mmegide agbụ aka n'ụgbọelu n'ime oké osimiri. Jacques Chirac, onye na-akwado Gnassingbe Eyadema, katọrọ akụkọ ahụ dị ka mgbalị nke aghụghọ, ebe ndị ọchịchị na Lomé na-eyi egwu ime ihe gbasara iwu megide Amnesty.

Dị ka otu onye na-akwado ihe ndị ruuru mmadụ na Senegal, Alioune Tine si kwuo, "Gaëtan nwere akụkụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mbọ ya enyewokwa nnukwu onyinye na usoro mgbanwe ọchịchị onye kwuo uche ya n'Africa."

Igbu onwe ya na ụgwọ nzuzo nke Amnesty nye ezinụlọ Mootoo

[dezie | dezie ebe o si]

Mootoo gburu onwe ya n'ụlọ ọrụ Amnesty International's Paris n'abalị nke 25 Mee 2018, [1] na-ajụ ajụjụ maka mmebi ọnọdụ ọrụ na Amnesty International.[2] Ndị ọchịchị France ekpebiela na ọnwụ Mootoo bụ ihe mberede n'ebe ọrụ na nyocha nke James Laddie, QC, ọkachamara n'iwu ọrụ, kwuru na "oke ọdịda nke njikwa" so na-egbu onwe ya.

Ajụjụ dị n'ime, nke Amnesty France bidoro na-eso arịrịọ sitere n'aka ndị ọrụ ibe Mootoo wee bipụta ya n'oge mgbụsị akwụkwọ nke 2018, na-akwado na nhazigharị zuru ụwa ọnụ nke Amnesty International ebutela mmebi nke omume na mwepu nke ndị nyocha ubi dịka Gaetan Mootoo.[1] Akwụkwọ sitere na ajụjụ Amnesty France kwubiri na odeakwụkwọ mba ụwa, ndị na-ewe Mootoo ọrụ, "arụghị ọrụ nkwado zuru oke". Ndị nchọpụta ahụ kwubiri, sị: "Gaëtan Mootoo ahụghị ihe ngwọta iji gbanwee mgbanwe dị iche iche nke ndị odeakwụkwọ mba ụwa, bụ ndị na-arụghị ọrụ nkwado zuru oke, nke gaara eme ka ọ chọta ọnọdụ ya na nzukọ ọhụrụ ahụ. Otú ọ dị, ọ rịọrọ ugboro ugboro maka enyemaka n'emeghị ihe ndị kwesịrị ekwesị iji gboo mkpa ya. "

N'akụkọ ọzọ Amnesty International nyere onye ọka iwu London, James Laddie, Laddie dere, sị, "O juru m anya ịhụ na Gaëtan ji n'aka na ọ ga-eche ihu n'ókè ụfọdụ nke iro na-arụ ọrụ. Kpọmkwem, mmekọrịta dị n'etiti ya na osote onye isi nke ngalaba French adịghị mma. Dị ka ọtụtụ ndị akaebe si kwuo, ọ gbaghị mbọ ọ bụla na nkwanye ùgwù, ọ gbara ndị ọrụ ibe ya ume ka ha leghara ya anya n'oge ọrụ na-arụ ọrụ n'oge ọrụ nke Gaëtan. karịsịa na-akpọ ya 'hobo'." Ntụle Laddie kwuru na njikwa Mootoo achọtaghị ọrụ zuru oke maka ya na nzukọ a kama ọ họọrọ ileghara onye nyocha anya. "Ọ dịghị ụlọ a chọtara maka Mootoo ịrụ ụfọdụ ụdị ndụmọdụ ma ọ bụ onye nyocha ọrụ nke a ga-eji onyinye ya na ahụmahụ ya arụ ọrụ nke ọma." "A tụlere ohere nke ọrụ dị otú ahụ, na <...> Minar Pimple jụrụ Anna Neistat (Onye isi nchịkwa maka nyocha) ọtụtụ oge ma enwere ike ịchọta ọrụ maka Gaëtan n'ime Ụlọ Ọrụ Nchọpụta.

Nyocha abụọ nke ọnwụ Mootoo sochiri nyocha nke otu Konterra nwere otu ndị ọkà n'akparamàgwà mmadụ. Ọ bụ ndị odeakwụkwọ mba ụwa nke Amnesty, onye na-arụrụ ọrụ Mootoo ọrụ nyere ọrụ nyocha a. Akụkọ Konterra kwuru na Amnesty International nwere omenala ọrụ na-egbu egbu nakwa na ndị ọrụ na-ekwukarị okwu gbasara ahụike uche na anụ ahụ dịka nsonaazụ nke ọrụ ha na-arụ na nzukọ ahụ. N'ịkọwa nke a na akụkọ ahụ kwuru na mmegbu, mmechuihu ọha na mmegbu ndị ọzọ nke ikike bụ ebe a na-emekarị na omume nke ndị ọrụ Amnesty.[1][2] Ka ọ na-erule Ọktoba 2019 mmadụ ise n'ime ndị otu asaa n'ime ndị isi otu ndị isi na Amnesty's international secretariat hapụrụ nzukọ ahụ na ngwugwu "mmesapụ aka" ngwungwu ọrụ.[3] Nke a gụnyere Anna Neistat, onye bụ onye isi njikwa Gaetan Mootoo bụ onye metụtara ozugbo na akụkọ nọọrọ onwe ya na ọnwụ Mootoo.

Mgbe o nwebeghị onye njikwa ndị na-ahụ maka mmegbu na Amnesty ka a ga-aza ajụjụ, otu ndị ọrụ rịọrọ ka odeakwụkwọ ukwu Amnesty Kumi Naidoo gbaa arụkwaghịm. Na 5 Disemba 2019 Naidoo gbara arụkwaghịm na ọkwa odeakwụkwọ ukwu nke Amnesty na-ekwu maka ahụike na-adịghị mma [1] wee họpụta Julie Verhaar ka ọ bụrụ odeakwụkwọ ukwu nwa oge. N'arịrịọ ha, ndị ọrụ chọkwara ka ọ gbaa arụkwaghịm ozugbo.

Na Septemba 2020 The Times kọrọ na Amnesty International kwụrụ £ 800,000 maka ịkwụ ụgwọ maka igbu onwe onye n'ebe ọrụ nke Mootoo ma chọọ ka ezinụlọ ya debe nkwekọrịta ahụ na nzuzo.[2] E nwetara nkwekọrịta tupu ikpe n'etiti Secretariat International nke Amnesty na London na nwunye Motoo na ọnọdụ na ọ na-edebe nkwekọrịta ahụ na nzuzo site na ịbịanye aka na NDA. Emere nke a karịsịa iji gbochie ikwurịta okwu na ndị nta akụkọ ma ọ bụ na mgbasa ozi mmekọrịta. The Times kwenyere na ụgwọ ahụ bụ nke kachasị ukwuu nke Amnesty nyere n'ihe gbasara ọrụ ma ga-enye nkwado maka nwunye Maazị Mootoo, Martyne Perrot, na nwa ya nwoke, Robin. Maazị Perrot tinyere akwụkwọ mkpesa n'ụlọ ikpe maka omume Amnesty mana nkwekọrịta ahụ zere ikpe ụlọ ikpe nke nwere ike imebi aha ya. Ndokwa ahụ dugara na nkatọ na mgbasa ozi mmekọrịta, na ndị mmadụ na-ajụ ihe mere otu dị ka Amnesty ga-eji kwado iji nkwekọrịta na-ekpugheghị. Shaista Aziz, onye guzobere otu nkwado ụmụ nwanyị NGO Safe Space, jụrụ na Twitter ihe mere "òtù na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ n'ụwa" ji were nkwekọrịta ndị dị otú ahụ.[3] A maghị ebe ego ahụ si. Amnesty kwuru na ịkwụ ụgwọ maka ezinụlọ Motoo "agaghị eme site na onyinye ma ọ bụ ụgwọ ndị otu".

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]