Gladys Asmah
Gladys Asmah |
---|
Gladys Asmah (16 Ọktoba 1939 – 24 Juun 2014) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ghana na onye ọchụnta ego. Ọ bụbu onye minista na-ahụ maka ịkụ azụ yana onye omeiwu maka mpaghara Takoradi.[1][2][3] Ọ bụkwa onye bụbu Mịnịsta na-ahụ maka ihe gbasara ụmụnwaanyị n'okpuru ọchịchị Kufuor mbụ.[1]
Mbido ndụ na agụmakwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]Oriakụ Gladys Asmah (amụrụ na 16 Ọktoba 1939), na Cape Coast, na Central Region. Ọ gara ụlọ akwụkwọ sekọndrị Wesley Girls maka agụmakwụkwọ praịmarị ya wee gaa n'ihu na Ghana National College, ma na Cape Coast.[2]
Ọ rụrụ ọrụ na Ghana Railway Corporation ma mesịa bụrụ onye nlekọta na Laboratory and Quality Control Department nke Pioneer Tobacco Company (PTC), ruo afọ isii.
Oriakụ Asmah hapụrụ Ghana na June 1963 ịga n'ihu ọmụmụ na United Kingdom. Ọ gara Mahadum Middlesex, nke a na-akpọbu Hendon College of Technology, yana Leeds College of Education and Home Economics wee ruo eru ka onye otu Institutional Management Association nke London.[2]
Ọrụ ọchụnta ego
[dezie | dezie ebe o si]Mgbe ọzụzụ ya gasịrị, ọ rụrụ ọrụ na British Council dị ka osote onye njikwa na Overseas' Students Centre, Portland Palace, London. Mgbe ọ bụ nwata akwụkwọ na Lọndọn, o kpebiri ịkachasị anya n'ihe gbasara ime uwe wee mara onwe ya na ụlọ ọrụ ejiji. Oriakụ Asmah chịkọtara igwe ole na ole wee malite ime uwe abalị na obere akwa na Birmingham.[3]
O mechara biri na Ghana, wee debanye aha ụlọ ọrụ dị ka mmekọrịta ma mesịa tinye ya dị ka ụlọ ọrụ na-ahụ maka obere ụgwọ dị ka onye na-akwado nnwere onwe ụmụ nwanyị, Oriakụ Asmah kwadoro ụmụ nwanyị Tarkwa Generating income (TWIGA) iji nweta enyemaka ego iji mepụta mmanụ nkwụ. [3]
Mgbe Ngalaba Ahụike Ọha guzobere ụlọ ọrụ Ọzụzụ Ụmụ nwanyị na Takoradi Neighborhood Center iji zụọ ụmụ agbọghọ na ihe ọmụmụ ọrụ aka, ọ kwetara ma nye ohere ọrụ ya iji zụọ ndị na-eto eto n'ógbè ahụ.[3]
Mrs. Asmah nwere njikọ na ọtụtụ ụlọ ọrụ azụmahịa na ọha na eze; ọ bụ onyeisi oche, Management Board, Takoradi Women Training Institute; onye otu, Ahantaman Rural Bank-, osote onye isi oche nke abụọ, Association of Ghana Industries; na onyeisi oche, Regional Implementation Committee, Women in Development . [4]
Ndị fọdụrụ -bụ onye otu ụlọ akwụkwọ, Fijai Secondary School; onye isi oche, Ghana National College; Onye otu, Western Regional Consultative Council na Onye isi oche Kọmitii ngalaba, Kọmitii Na-ahụ Maka Ụmụ nwanyị, New Patriotic Party (NPP). MP maka Takoradi agaala ogbako dị iche iche na mba ofesi. Ndị a gụnyere ọmụmụ ihe na New Trends in Textile and Garment Industry, North Carolina State University na 1994; nzukọ ọmụmụ na Aid to Artisans, Hartford, Connecticut, U.S.A. na Seminar on Export Financing, USAID Entrepreneurs International Conference for Women entrepreneurs, New Delhi, India na 1981. [3]
ndọrọ ndọrọ ọchịchị
[dezie | dezie ebe o si]Ọ bụ onye otu New Patriotic Party . [5] Ọ ghọrọ onye omeiwu maka Takoradi site na 7 Jenụwarị 1997 ruo 6 Jenụwarụ 2009, Minista nke Ụmụ nwanyị na Ụmụaka n'etiti 2001 na 2005 na Minista nke Azụmaahịa site na 2005 ruo 2009 . [6][7][8] Asmah bụ onye otu nke abụọ, nke atọ, nke anọ na nke ise nke Republic of Ghana nke anọ.
N'oge ntuli aka Ghana nke afọ 1996, o nwetara vootu 25,579 n'ime vootu 38,036 ziri ezi nke na-anọchite anya 56.80% karịa ndị na-emegide ya Esther Nkansah onye otu NDC nke nwetara vootu 10,342, Alex Fosu Blankson onye nwetara vootu 1,323 na Timothy Norbert Kublenu onye nwetakwara vootu 792.[9]
O nwetara vootu 26,431 n'ime vootu 35,949 ziri ezi nke na-anọchite anya 73.50% karịa ndị na-emegide ya Crosby Mochia onye otu NDC nke nwetara vootu 6,853 na-anọchi anya 19.10%, Eustace Haizel onye otu CPP nke nwetara voolu 1,510 na-anọchitere 4.20%, Elizabeth Comfort Baidoo onye otu NRP nke nwetara voodu 878 na-anọci anya 2.40% na Samuel Ekow Renner onye otu PNC nke nwetara vooli 277 na-anọchiri anya 0.80% .[10]
N'oge ntuli aka nke afọ 2004, o nwetara vootu 25,714 n'ime vootu 36,392 ziri ezi nke na-anọchite anya 66.80% karịa ndị na-emegide ya Esthher Lily Nkansah onye otu NDC nke nwetara vootu 7,894 na-anọchi anya 20.50%, Francis Kobina Eghan onye otu 1,048 onye otu CPP nke nwetara voolu 1,296 na-anọchitere 3.40%, Godwill Abakah onye otu IND nke nwetara vooti 220 na-anọci anya 0.20% onye otu PNC nke na-eme ntụli aka Johannes Kock nke nwere vootu 0.50%[11]
Ọnwụ
[dezie | dezie ebe o si]Gladys Asmah nwụrụ na 24 June 2014, [6] na Korle-Bu Teaching Hospital na Accra ebe a kpọgara ya n'ụlọ ọgwụ izu abụọ. E liri ya na Takoradi mgbe e lichara ya na 1 Nọvemba 2014.[12][5]
Edemsibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ "Ghana's new ministers", 1 January 2001. Retrieved on 3 August 2020. (in en-GB)
- ↑ 2.0 2.1 Gladys Asmah, Biography. GhanaWeb.. Retrieved on 2022-04-01."Gladys Asmah, Biography". GhanaWeb. Retrieved 1 April 2022.
- ↑ 3.0 3.1 3.2 3.3 Mrs. Gladys Asmah, Former Minister of Women Affairs. GhanaWeb.. Retrieved on 2020-09-02.
- ↑ NPP Women's Wing Mourns Gladys Asmah (en). Modern Ghana. Retrieved on 3 August 2020.
- ↑ 5.0 5.1 Gladys Asmah passes on (en-US). Citi 97.3 FM – Relevant Radio. Always (2 May 2014). Retrieved on 3 August 2020.
- ↑ 6.0 6.1 Gladys Asmah is dead.
- ↑ 57th Anniversary of China Celebrated. gh.china-embassy.org. Retrieved on 3 August 2020.
- ↑ Young Christians School celebrate first Founders Day. BusinessGhana. Retrieved on 3 August 2020.
- ↑ FM. Parliament - Takoradi Constituency Election 1996 Results. Ghana Elections - Peace FM. Archived from the original on 2022-11-16. Retrieved on 2020-10-06.
- ↑ FM. Parliament - Takoradi Constituency Election 2000 Results. Ghana Elections - Peace FM. Archived from the original on 2022-11-16. Retrieved on 2020-10-06.
- ↑ FM. Parliament - Takoradi Constituency Election 2004 Results. Ghana Elections - Peace FM. Archived from the original on 2022-11-16. Retrieved on 2020-10-06.
- ↑ "Gladys Asmah buried", Graphic Online, 4 November 2014. Retrieved on 12 August 2020.