Gaa na ọdịnaya

Grace Ayensu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Grace Ayensu

Grace Ayensu bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Ghana. Ọ bụ onye omeiwu na-anọchite anya mpaghara ọdịda anyanwụ site na 1960 ruo 1965 na onye omeiwu maka mpaghara Gomoa site na 1965 ruo 1966. [1] [2][3][4]

Ayensu so n'ime ụmụ nwanyị mbụ batara na ndị omeiwu nke Ghana na 1960 n'okpuru nnọchiteanya nke ndị mmadụ (ndị inyom). Ọ bụ otu n'ime ụmụ nwanyị iri a họpụtara n'enweghị onye na-emegide ya na 27 June 1960 na tiketi Convention People's Party . [5][6]

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Grace na 24 Septemba 1914 na Elmina . [7] Ọ gụrụ akwụkwọ na St. Peter's School na Sekondi na Elmina Convent na Elmina site na 1921 ruo 1927 .[8][9][10]

Ọrụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị

[dezie | dezie ebe o si]

Ayensu hapụrụ ụlọ akwụkwọ wee ghọọ onye ahịa na 1928. Ọ na-azụ ahịa na akwa, ihe oriri na ngwaike. Na mgbakwunye na azụmaahịa, ọ na-etinye aka na azụmalite osisi site na 1941 ruo 1958.

Ayensu wepụtara onwe ya maka ọtụtụ otu gụnyere ije ozi dị ka nwanyị mbụ Onye isi ala maka Sekondi/Takoradi Consumers' Cooperative Society na 1945 na onye na-elekọta ngalaba Sekondi/Takoradi nke National Youth League na mbido 1950s.[1][2] Na 1954 a họpụtara ya ka onye otu Sekondi/Takoradi Municipal Council.[1][3] N'otu afọ ahụ, ọ natara asambodo nsọpụrụ na baajị site na ngalaba na-ahụ maka ọdịmma ọha maka ọrụ afọ ofufo ya na Sekondi/Takoradi Municipality. Ọ jere ozi na Sekondi/Takoradi Municipal Council ruo 1960.[4] Mgbe ọ bụ onye otu kansụl, ọ bụ onye otu ndị nnọchi anya ụmụ nwanyị na Ceylon na 1958.[5] Ọ bụkwa onye osote onye isi oche nke abụọ nke National Federation of Ghana Women na onye isi oche nke ọgbakọ maka mpaghara Sekondi/Takoradi.[5][6] Ọ jere ozi na Board of Governors of Sekondi College na Fijai Day Secondary School.[6] O jekwara ozi na Kọmitii Na-eleta Ụlọ Ọgwụ na Ụlọ Mkpọrọ.[6] Na 27 June 1960 a họpụtara ya ka onye otu nzuko omeiwu dịka onye mbụ maka Western Region.[7][8] Na Julaị afọ 1965 ọ ghọrọ onye omeiwu maka mpaghara Gomoa.[9] N'ọnwa Septemba n'otu afọ ahụ, a họpụtara ya onye isi oche nke Ụlọọrụ Bakery State.[10] Ọ nọgidere n'ọkwa ndị a ruo February 1966 mgbe a kwaturu ọchịchị Nkrumah..

Ndụ onwe onye

[dezie | dezie ebe o si]

Grace Ayensu lụrụ onye nchịkwa na-arụ ọrụ na ụgbọ okporo ígwè Ghana. Ọ mụrụ ụmụ iri.[1] Nwa ya nwoke Edward S. Ayensu, nwụrụ ugbu a, bụ onye ndụmọdụ mmepe mba ụwa na sayensị, teknụzụ na mmepe akụ na ụba.[2] Ihe omume ntụrụndụ ya bụ ịkọ ugbo na ịbụ abụ.[11]

Ọ nwụrụ na 11 Febụwarị 1975.[7][12]

  • Ndepụta nke ndị omeiwu a họpụtara na ntuli aka ndị omeiwu Ghana na 1965

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. (1960) "Parliamentary Debates; Official Report, Part 1". Parliamentary Debates. 
  2. (1961) "Parliamentary Debates; Official Report, Part 1". Parliamentary Debates. 
  3. (1961) "Ghana Year Book 1961". Ghana Year Book. 
  4. (1965) "Parliamentary Debates; Official Report, Part 2". Parliamentary Debates. 
  5. (1959) "Ghana Today, Volumes 3–4". Google books. 
  6. (1960) "Ghana Gazette". Google books. 
  7. 7.0 7.1 Nkrumah (1976-02-11). Daily Graphic: Issue 7876 February 11 1976 (in en). Graphic Communications Group.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  8. (1959) "Ghana Year Book 1959". Ghana Year Book. 
  9. (1959) "Ghana Year Book 1959". Ghana Year Book. 
  10. (1959) "Ghana Year Book 1959". Ghana Year Book. 
  11. (1959) "Ghana Year Book 1959". Ghana Year Book. 
  12. Nkrumah (1975-04-30). Daily Graphic: Issue 7633 April 30 1975 (in en). Graphic Communications Group.