Grains of Selim

Mkpụrụ nke Selim bụ mkpụrụ nke osisi shrubby, Xylopia aethiopica, nke dị n'Africa. Mkpụrụ ndị ahụ nwere ekpomeekpo musky a ma jiri ya eme ihe ikpo ose dịka ose ojii, yana dịka ihe na-esi ísì ụtọ nke na-akọwa cafe Touba, ụdị kọfị kachasị na Senegal. A makwaara ya dị ka ose Senegal, ose Etiopia, na (akụkọ ihe mere eme na ụwa ọdịda anyanwụ) Moor ose na Negro ose. O nwekwara ọtụtụ aha n'asụsụ obodo Afrịka, nke kachasị n'ime ya bụ diarr n'asụsụ Wolof (nke a bụ aha a na-eji na ọtụtụ ngwugwu cafe Touba). A na-akpọ ya 'Etso' n'asụsụ Ewe nke Ghana na Togo. A na-akpọ ya mgbe ụfọdụ dị ka ose Africa ma ọ bụ ose Guinea, ma ndị a bụ okwu na-enweghị isi nke nwere ike na-ezo aka na ose Ashanti na mkpụrụ nke paradaịs, n'etiti ndị ọzọ.
Nkọwa
[dezie | dezie ebe o si]Dị ka ose, a na-eji mkpụrụ osisi ahụ dum (pod) eme ihe, dịka ọkpụkpụ nke mkpụrụ osisi ahụ na-enye ihe na-esi ísì ụtọ (nke a na-akọwa uto ya dị ka admixture nke ose cubeb na nutmeg na nnukwu resin) ebe mkpụrụ ahụ na-agbazinye pungency (ha dịkwa oke ilu). A na-egwepịa mkpụrụ osisi a mịrị amị tupu a kechie ya na bouquet garni ma tinye ya na ofe West Africa (stew). Na Senegal, a na-erekarị ose n'ahịa dị ka poivre de Sénégal (French maka 'ose Senegal'); A na-ese mkpụrụ osisi akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ niile, na-eme ka ose dị nro na-adịgide adịgide, ma mgbe a na-akụ ya na pestle na ngwa agha, ọ na-eme ka ihe na-esi ísì ụtọ. Ndị a, Otú ọ dị, na-abụkarị nnukwu pods nke ụdị Xylopia striata metụtara ya.
Ojiji na nri mpaghara
[dezie | dezie ebe o si]A na-egwepịa pods ma tinye ha niile na ofe ma ọ bụ stew, wee wepụ ha tupu ha enye nri. Enwere ike iji achịcha a na-ese anwụrụ ọkụ na nke a gwakọtara agwakọta dị ka ihe na-esi ísì ụtọ maka azụ.
N'akwụkwọ nri ndị Afrịka, ọkachasị ndị si Cameroon, a na-akpọ ihe na-esi ísì ụtọ kieng - okwu a na-amaghị aha ya. N'ebe ugwu Cameroon nakwa n'ebe ugwu Naịjirịa, ọ bụ otu n'ime ihe atọ na-esi ísì ụtọ agbakwunyere na tii, tinyere ginger na cloves kpọrọ nkụ.
Na Senegal, ọka bụ isi ihe na-emepụta kọfị Touba (nke a na-akpọ French-language text" typeof="mw:Transclusion">café Touba na French). N'akụkụ njedebe nke oge a na-esi kọfị, a na-agbakwunye mkpụrụ Selim, nke a maara na Wolof dị ka djar, mgbe okpomọkụ ka na-aga. Ịkpọ esi na-aga n'ihu ruo ihe dị ka nkeji ise ọzọ; n'oge a, ísì ose na-emepụta anwụrụ ọkụ na-aghọ ihe a na-ahụkarị.
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Ndepụta nke ahịhịa na ihe na-esi ísì ụtọ
Edemsibia
[dezie | dezie ebe o si]- Davidson, Alan; The Oxford Companion to Food, Oxford University Press. ISBN 0-19-211579-0
- Katzer, Gernot; "Xylopia aethiopica", Spice Pages (accessed December 4, 2012)
- Templeeti:Usurped, Spice Guide, CeltNet (accessed July 19, 2007)