Gaa na ọdịnaya

Grains of Selim

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mkpụrụ nke mkpụrụ Selim

Mkpụrụ nke Selim bụ mkpụrụ nke osisi shrubby, Xylopia aethiopica, nke dị n'Africa. Mkpụrụ ndị ahụ nwere ekpomeekpo musky a ma jiri ya eme ihe ikpo ose dịka ose ojii, yana dịka ihe na-esi ísì ụtọ nke na-akọwa cafe Touba, ụdị kọfị kachasị na Senegal. A makwaara ya dị ka ose Senegal, ose Etiopia, na (akụkọ ihe mere eme na ụwa ọdịda anyanwụ) Moor ose na Negro ose. O nwekwara ọtụtụ aha n'asụsụ obodo Afrịka, nke kachasị n'ime ya bụ diarr n'asụsụ Wolof (nke a bụ aha a na-eji na ọtụtụ ngwugwu cafe Touba). A na-akpọ ya 'Etso' n'asụsụ Ewe nke Ghana na Togo. A na-akpọ ya mgbe ụfọdụ dị ka ose Africa ma ọ bụ ose Guinea, ma ndị a bụ okwu na-enweghị isi nke nwere ike na-ezo aka na ose Ashanti na mkpụrụ nke paradaịs, n'etiti ndị ọzọ.

Dị ka ose, a na-eji mkpụrụ osisi ahụ dum (pod) eme ihe, dịka ọkpụkpụ nke mkpụrụ osisi ahụ na-enye ihe na-esi ísì ụtọ (nke a na-akọwa uto ya dị ka admixture nke ose cubeb na nutmeg na nnukwu resin) ebe mkpụrụ ahụ na-agbazinye pungency (ha dịkwa oke ilu). A na-egwepịa mkpụrụ osisi a mịrị amị tupu a kechie ya na bouquet garni ma tinye ya na ofe West Africa (stew). Na Senegal, a na-erekarị ose n'ahịa dị ka poivre de Sénégal (French maka 'ose Senegal'); A na-ese mkpụrụ osisi akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ niile, na-eme ka ose dị nro na-adịgide adịgide, ma mgbe a na-akụ ya na pestle na ngwa agha, ọ na-eme ka ihe na-esi ísì ụtọ. Ndị a, Otú ọ dị, na-abụkarị nnukwu pods nke ụdị Xylopia striata metụtara ya.

Ojiji na nri mpaghara

[dezie | dezie ebe o si]

A na-egwepịa pods ma tinye ha niile na ofe ma ọ bụ stew, wee wepụ ha tupu ha enye nri. Enwere ike iji achịcha a na-ese anwụrụ ọkụ na nke a gwakọtara agwakọta dị ka ihe na-esi ísì ụtọ maka azụ.

N'akwụkwọ nri ndị Afrịka, ọkachasị ndị si Cameroon, a na-akpọ ihe na-esi ísì ụtọ kieng - okwu a na-amaghị aha ya. N'ebe ugwu Cameroon nakwa n'ebe ugwu Naịjirịa, ọ bụ otu n'ime ihe atọ na-esi ísì ụtọ agbakwunyere na tii, tinyere ginger na cloves kpọrọ nkụ.

Na Senegal, ọka bụ isi ihe na-emepụta kọfị Touba (nke a na-akpọ French-language text" typeof="mw:Transclusion">café Touba na French). N'akụkụ njedebe nke oge a na-esi kọfị, a na-agbakwunye mkpụrụ Selim, nke a maara na Wolof dị ka djar, mgbe okpomọkụ ka na-aga. Ịkpọ esi na-aga n'ihu ruo ihe dị ka nkeji ise ọzọ; n'oge a, ísì ose na-emepụta anwụrụ ọkụ na-aghọ ihe a na-ahụkarị.

  • Ndepụta nke ahịhịa na ihe na-esi ísì ụtọ

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  • Davidson, Alan; The Oxford Companion to Food, Oxford University Press. ISBN 0-19-211579-0
  • Katzer, Gernot; "Xylopia aethiopica", Spice Pages (accessed December 4, 2012)
  • Templeeti:Usurped, Spice Guide, CeltNet (accessed July 19, 2007)