Hadiiyya
Hadiyya (ndị na-ekwu okwu na-akpọ ya Hadiyyisa, ndị ọzọ na-akpọ ya Hadiyigna, Adiya, Adea, Aiye, Hadia, Hadiya, Hadya ) bụ asụsụ ndị Hadiya nke Etiopia . Ihe karịrị nde 1.2 na-asụ Hadiyya, na-eme ka ọ bụrụ otu n'ime asụsụ iri bụ isi na Etiopia. Ọ bụ asụsụ Kushitic Highland East nke ezinụlọ Afroasiatic . Ọtụtụ ndị na-ekwu okwu bi na Hadiya Zone nke South Nations, Nationalities, na People's Region (SNNPR). Asụsụ ahụ nwere olumba anọ a ma ama—Lemo, Badawacho, Shashogo, na Sooro. Ndị a nwere nghọta n'otu n'otu, nwere obere mgbanwe mpaghara.
Asụsụ Libido nwere njikọ chiri anya, nke dị n'akụkụ ugwu na mpaghara Mareko nke Gurage, yiri nke ahụ n'ụzọ lexical mana ọ nwere nnukwu ọdịiche dị n'ụdị ọdịdị. Site n'ọnụ akụkọ ihe mere eme, a na-ede Hadiyya ugbu a site n'iji ederede nke sitere na Latin, nke emepụtara maka iji nkuzi na nhazi. Hadiyya nwere usoro ụda ekwentị dị mgbagwoju anya nke nwere nkwụsị glottal na ụda ụda : /ʔr/, /ʔj/, /ʔw/, /ʔl/ .
N'akwụkwọ ha (ụdị bekee 1999), Braukämper na Mishago chịkọtara nchịkọta nwere ezi uche nke egwu egwu Hadiyya na-apụ n'anya ugbu a. Egwu a na-agbaso iwu siri ike nke abụ ọdịnala Hadiyya ebe ụda olu na-apụta na mmalite nke amaokwu ahụ.
A sụgharịala Agba Ọhụrụ nke Akwụkwọ Nsọ Ndị Kraịst gaa na Hadiyya, nke Òtù Bible nke Etiopia bipụtara na 1993. Eji syllabary omenala Ethiopic mepụta ya na mbụ. E ji mkpụrụ akwụkwọ Latịn ebipụta mechaa. [ a chọrọ nkọwa ]
fonology
[dezie | dezie ebe o si]Consonants
[dezie | dezie ebe o si]Asụsụ fon nke asụsụ Hadiyya, akụkụ nke ngalaba Highland East Cushitic nke ezinụlọ asụsụ Afroasiatic, bụ nke e ji mara usoro nkwekọ na ụdaume ya pụrụ iche, usoro mkpụrụokwu, na usoro morphophonemic. Hadiyya nwere fọnịm consonant iri abụọ na atọ ahaziri site n'ebe na usoro nkwuputa: [1]
Labial | eze / Alveolar |
Palatal | Velar | Glottal | ||
---|---|---|---|---|---|---|
Na-egbu egbu / Mmekọrịta |
voiceless | t | tʃ | k | ʔ | |
voiced | b | d | dʒ | g | ||
ejective | pʼ | tʼ | tʃʼ | kʼ | ||
Nke na-ese okwu | voiceless | f | s | ʃ | h | |
voiced | z | |||||
Ihu imi | voiced | m | n | |||
preglottal | ʔm | ʔn | ||||
Rhotic | r | |||||
Odika | voiced | w | l | j | ||
preglottal | ʔl |
- Enwere ike ịnụ /r/ dị ka ma ọ bụ flap [ɾ] ma ọ bụ trill [r].
- Gemination nwere ike ime n'ọtụtụ consonants okwu-medialy, ewezuga /r, z, h, ʔ/.
Udaume
[dezie | dezie ebe o si]N'ihu | Central | Azu | |
---|---|---|---|
Mechie | i iː | ị ị | |
N'etiti | eː | o oː | |
Mepee | a aː |
Sistemụ ụdaume
[dezie | dezie ebe o si]Hadiyya nwere udaume ụdaume ise: /a, e, i, o, u/. Udaume ndị a
- Ogologo ụdaume ụdaume: Ogologo ụdaume na-agbanwe nkọwa okwu (dịka ọmụmaatụ, mkpụmkpụ /a/ vs. ogologo /aa/).
- Mmachibido nkesa: Ụfọdụ ụdaume na-emekọ naanị n'okpuru ọnọdụ akọwapụtara.
Ngwunye ụda olu
[dezie | dezie ebe o si]Hadiyya na-egosipụta usoro ụda olu, ebe pitch nwere ike ịmata ọdịiche dị n'okwuokwu ma ọ bụ ụtọ ụtọ. Nke a bụ akụkụ na-akọwapụta asụsụ Highland East Cushitic.
Ọkpụkpụ
[dezie | dezie ebe o si]Letter | Name (IPA) |
Example(s) |
---|---|---|
A a | [a] | mato (one), Waa’aa (God) |
B b | [ba] | baxo (work), lobakata (much, many) |
C c | [tʃ’a] | maceesee (hear me), cawoomoo (I’ll be silent) |
CH ch | [tʃa] | manchoo (man), heechaa (life) |
D d | [da] | daddaraanchoo (merchant), danaamoo (good, beautiful) |
E e | [e] | neesee (us), eranee (well, good) |
F f | [fa] | hoffanee (small), fatakimaa or fatahimaa (to release) |
G g | [ga] | gatisima (to save, to secure), gaga (self) |
H h | [ha] | hasee (find it), halichoo (donkey) |
I i | [i] | iihanee (mine), hinkid (how) |
J j | [dʒa] | joraa (bad), jagara (small residence usually next to a bigger one) |
K k | [ka] | ka (‘you’ for male), kuk (this) |
L l | [la] | lelee (play), laroo (cows) |
M m | [ma] | ma’ccee (ear), maree (go) |
N n | [na] | nafaraa (meadow in front area), neesee (us) |
NY ny | [ɲa] | adapted for loan words such as "sanyo" (monday) of Amharic |
O o | [o] | meenticcoo (woman or the woman), woroon (below) |
P p | [pa] | adapted for loan words such as "politics" from English, and "police" from Amharic/English. However, monolingual Hadiya actually change the sound to [ba] in their speech |
PH ph | [p’a] | aphisee (hit it), ccoophaaroo’o (food – minsed meat/greens in butter & spices) |
Q q | [k’a] | qoxaraa (strong), ha’qaa (wood) |
R r | [ra] | hurbaata (food), woro’nee (in) |
S s | [sa] | lasagee (later), so’oo (barley) |
SH sh | [ʃa] | shokkiissoohanee (hot, burning), bashillaa (far) |
T t | [ta] | diinatee (money or cattle), matayanoo (being busy) |
TS ts | [s’a] | adapted for loan words such as ‘tsom’ (fasting) of Amharic |
U u | [u] | Uulla (earth or one’s plot/plat), hundam (all of it) |
V v | [va] | adapted for loan words such as ‘university’ of English |
W w | [wa] | weeraa (cedar tree), wo’oo (water) |
X x | [t’a] | wiximaa (seeding), iix (he) |
Y y | [ya] | iiyyimaa (carrying), malayyee (strength, force) |
Z z | [za] | zara (race or ethnic group) |
ZH zh | [ʒa] | adapted for loan words such as ‘gezhii’ (governor) of Amharic |
’ (no allograph) | [ʔa] | ki’aakka’a (rising), liira’imito’oo (they rejoiced) |
Ụtọ asụsụ
[dezie | dezie ebe o si]Akụkụ izugbe nke ụtọasụsụ hadiyyan
[dezie | dezie ebe o si]Usoro Okwu: Hadiyya na-agbaso usoro okwu isiokwu-Object-Verb (SOV).
Agglutinative Morphology: A na-ewu okwu site na mgbakwunye nke suffixes na infixes, akara akara, akụkụ, ikpe, nọmba, na ndị ọzọ.
Akara Okwu: Akara aha na nnọchiaha aha maka okwu dị iche iche, na-egosipụta ọrụ ụtọasụsụ ha n'ahịrịokwu.
Ngwunye ụda olu: Hadiyya na-eji sistemụ ụda ụda olu, ebe mgbanwe na ụda olu nwere ike ịmata ihe pụtara okwu ma ọ bụ ụdị ụtọasụsụ.
Aha aha
[dezie | dezie ebe o si]Hadiyya nwere usoro zuru ezu maka akara aha, nwere ihe dị ka isi okwu itoolu: absolutive (ụdị isi), nominative, genitive, dative, ablative, locative, instrumental, comitative, and similative . A na-eji absolutive mee ihe maka isiokwu dị n'ahịrịokwu na ihe dị mfe mgbe isiokwu ahụ na-eme ihe. Ọ bụrụ na aha bụ ihe doro anya, a na-agbakwunye suffixes kpọmkwem iji gosi ọrụ ya n'ahịrịokwu ahụ, ebe aha na-enweghị njedebe na-anọgide na-enweghị akara n'ọnọdụ ụfọdụ.
Hadiyya na-ejikwa postposition (dị ka prepositions na bekee) na-ejikọta na ụfọdụ ikpe, dị ka genitive ma ọ bụ dative, iji kwupụta mmekọrịta dị ka ihe onwunwe ma ọ bụ ọnọdụ. Ụdị ntugharịgharị bụ ihe a na-ahụkarị, ebe suffix na-egosi na aha bụ nke isiokwu nke ahịrịokwu (dịka, "ụlọ nke ya").
Adjectives na Hadiyya na-adakọkarị n'aha ha na-akọwa na okike, ọnụọgụgụ, na nkọwapụta, mana ha anaghị ewere suffixes ma ọ bụrụ na ahaghị aha ahụ pụtara. A na-ejikwa suffixes pụrụ iche mepụta aha ndị emetụtara, dị ka ndị na-akọwa ngwa ọrụ, ndị na-eme omume, ma ọ bụ echiche nkịtị. Usoro a na-eme Hadiyya ka ọ bụrụ asụsụ bara ụba na nke na-ekwupụta, nke a na-ahụkarị na ezinụlọ Highland East Cushitic.
Nkpọaha
[dezie | dezie ebe o si]Hadiyya nwere usoro nnochiaha zuru oke nke dị mkpa maka igosipụta mmekọrịta, nwe na imepụta ajụjụ. N'okpuru bụ ntụle nke ụdị isi okwu nnọchiaha.
Nkpọaha onwe onye na Hadiyya na-egosi onye na-ekwu okwu, onye na-ege ntị, ma ọ bụ ndị ọzọ. A na-ekewa ha site na mmadụ (nke mbụ, nke abụọ, nke atọ), ọnụọgụ (otu ma ọ bụ ọtụtụ), na mgbe ụfọdụ okike.
- Ọmụmaatụ:
- Onye mbụ: ane ('M'), neen ('anyị')
- Onye nke abụọ: att ('gị' otu), ateen ('unu niile')
- Onye nke atọ: isu ('he'), isa ('she'), isen ('ha')
Mgbe 100 gachara, ndị na-ekwu okwu Hadiyya na-ejikọta ọnụọgụgụ nke 100 na iri afọ na nkeji nke ọnụọgụgụ gara aga.
142: ʃíha sóore lámo ("100 na 40 na 2")
Ihe ndetu
[dezie | dezie ebe o si]Hadiyya nwere usoro zuru ezu maka akara aha, nwere ihe dị ka isi okwu itoolu: absolutive (ụdị isi), nominative, genitive, dative, ablative, locative, instrumental, comitative, and similative . A na-eji absolutive mee ihe maka isiokwu dị n'ahịrịokwu na ihe dị mfe mgbe isiokwu ahụ na-eme ihe. Ọ bụrụ na aha bụ ihe doro anya, a na-agbakwunye suffixes kpọmkwem iji gosi ọrụ ya n'ahịrịokwu ahụ, ebe aha na-enweghị njedebe na-anọgide na-enweghị akara n'ọnọdụ ụfọdụ.Hadiyya nwere usoro zuru ezu maka akara aha, nwere ihe dị ka isi okwu itoolu: absolutive (ụdị isi), nominative, genitive, dative, ablative, locative, instrumental, comitative, and similative . A na-eji absolutive mee ihe maka isiokwu dị n'ahịrịokwu na ihe dị mfe mgbe isiokwu ahụ na-eme ihe. Ọ bụrụ na aha bụ ihe doro anya, a na-agbakwunye suffixes kpọmkwem iji gosi ọrụ ya n'ahịrịokwu ahụ, ebe aha na-enweghị njedebe na-anọgide na-enweghị akara n'ọnọdụ ụfọdụ.
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- Korhonen, Elsa, Mirja Saksa, na Ronald J. Sim. 1986. "Ọmụmụ olumba nke Kambaata-Hadiyya (Ethiopia) [akụkụ 1]." Afrikanistische Arbeitspapiere 5: 5-41 .
- Korhonen, Elsa, Mirja Saksa, na Ronald J. Sim. 1986. "Ọmụmụ olumba nke Kambaata-Hadiyya (Ethiopia), akụkụ 2: Mgbakwunye." Afrikanistische Arbeitspapiere 6: 71-121.
- Leslau, Wolf. 1985. Mmiri mmiri l na Hadiyya na West Gurage. Mélanges linguistiques offerts à Maxime Rodinson (Comptes rendus du groupe linguistique d'études chamito-sémitiques supplément 12), 231-238. Paris: Ụlọ akwụkwọ Orienttaliste Paul Geuthner.
- Perrett, Denise Lesley. 1993. Ihe ngbanwe ntụgharị aka na Hadiyya: Ntụle usoro nbipụta aha akpọrọ, tesis MA, Univ. nke London.
- Perrett, Denise Lesley. 2000. Ọnọdụ ike nke arụrụ arụ na Hadiyya, Ph.D. akwụkwọ edemede, Univ. nke London.
- Plazikowsky-Brauner, Herma. 1960. Die Hadiya-Sprache. Rassegna di Studi Etiopici 16.38-76.
- Plazikowsky-Brauner, Herma. 1961. Texte der Hadiya-Sprache. Rassegna di Studi Etiopici 17.83-115.
- Plazikowsky-Brauner, Herma. 1964. Wörterbuch der Hadiya-Sprache. Rassegna di Studi Etiopici 20.133-182.
- Sim, Ronald J. 1985. "The morphological Ọdịdị nke ụfọdụ isi ngwaa ụdị na Hadiyya." N'ime ngwaa morphophonemics nke asụsụ Cushitic ugwu ugwu ise, gụnyere Burji, 10-43. Afrikanistische Arbeitspapiere, 2. Cologne: Institut für Afrikanistik.
- Sim, Ronald J. 1988. "Mmebi nke mmachi consonant abụọ na Hadiyya." Asụsụ na Omenala Africa 1: 77-90.
- Sim, Ronald J. 1989. Predicate conjoining na Hadiyya: ụtọ ụtọ asụsụ PS na-achị. Ph.D. tesis. Mahadum Edinburgh.
- Stinson, D. Lloyd. 1976. Hadiyya. N'asụsụ dị na Etiopia, ML Bender et al., ed. , 148-154. London: Mahadum Oxford University Press.
- Tadese Sibamo Garkebo. 2015. Akwụkwọ na nkọwa nke Hadiyya . Akwụkwọ mmụta doctoral University nke Addis Ababa. Nweta webụ