Gaa na ọdịnaya

Hainteny

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Hainteny (akpọ [hajnˈtenʲ], Malagasy maka "ịma okwu") bụ ụdị ọdịnala nke akwụkwọ ọnụ na uri Malagasy, gụnyere iji ihe atụ eme ihe. Ejikọtara ya na ndị Merina nke Madagascar.[1] N'iji ihe atụ na ntutụ aka, ọ yiri ụdị uri ọzọ, Malay pantun, na Fox[2] na-atụ aro "ọ dị ka Merina wetara ha omenala uri Malayo-Polynesian" na Madagascar. Ibonia, uri egwu nke metụtara ọtụtụ narị afọ na nsụgharị dị iche iche n'ofe Madagascar, na-egosipụta uru a na-etinye na nkà mmụta asụsụ a na-eme ememe na omenala hainteny, ma na-enye nghọta n'ime akụkọ ifo na nkwenkwe dị iche iche nke obodo Malagasy omenala..[1]

A chịkọtara nchịkọta nke hainteny na mbụ n'ụdị mbipụta na iwu nke Queen Ranavalona I na narị afọ nke 19. Onye edemede French bụ Jean Paulhan, onye nọrọ na Madagascar site na 1908 ruo 1910, mere nnyocha siri ike banyere hainteny ma bipụta akwụkwọ nsụgharị na 1913.

Hainteny na-ejikarị ohala (okwu) na Kabery (okwu ihu ọha). Omenala abụọ a na-anọgide na-abụ akụkụ dị mkpa nke ndụ kwa ụbọchị nke Madagascar, ebe a na-akpọ ha na ihe omume ndị dị ka agbamakwụkwọ, olili ozu, ọmụmụ na famadihana ma bụrụ akụkụ dị mkpa maka arụmọrụ hiragasy. Ha nwekwara ike ịgụnye Angano (akụkọ ọdịnala na akụkọ ifo), "nkwupụta akụkọ ihe mere eme" ma ọ bụ "ihe omimi". Ndị na-ese ihe dị ka Jean Joseph Rabearivelo, onye a na-ewere dị ka onye na-ede uri nke oge a n'Africa, na Elie Rajaonarison, ihe atụ nke uri ọhụrụ nke Madagascar.

Okpomọkụ

[dezie | dezie ebe o si]

"Ilu" na-enye nkọwa na-adịghị ike nke ihe o pụtara, nke na-eme ka ọ bụrụ okwu dị mkpirikpi nke echiche ụwa nke nkà ihe ọmụma Madagascar. Ọ bụ ezie na a maghị ọnụ ọgụgụ ziri ezi nke oala dị ugbu a, nchịkọta kachasị ukwuu e bipụtara gụnyere ihe karịrị 6,500 n'ime ha metụtara akụkụ niile nke ndụ na ọkachasị ọnọdụ mmadụ. Fox akọwaala Ohaoka dị ka "nkà ihe ọmụma zuru ụwa ọnụ nke ndụ nke karịrị ihe gbara ya gburugburu na Madagascar ma nweta mmasị dị ka otu n'ime mgbalị dị mma nke mmadụ iji wuo ụkpụrụ omume na nkà ihe ọmụma ziri ezi maka ịdị adị ya. " Ohaoka abụghị ihe onwunwe nke otu klas kama ọ dị n'aka onye ọ bụla na-ahụ ngwa nke otu okwu na ọnọdụ a nyere. Ụdị ha na-anọgide na-agbanwe agbanwe site n'oge ochie ọbụna mgbe ụtọ asụsụ na nhazi nke okwu nke oge a agbanweela n'ihi na, dị ka Fox si kwuo, ịgbanwe otu ohala ga-abụ ileghara ndị nna nna a na-asọpụrụ bụ ndị malitere ha anya. Ookaha bụ ihe dị mkpirikpi, ihe atụ, symmetrical na ụkpụrụ na syntax.Ihe atụ:  

Omenala kabary na Madagascar, nke bu Merina King Andrianampoinimerina (1787-1810), ka o sina dị, nwere ọtụtụ ụdị nke ọgbara ọhụrụ ya, ojiji na pụtara ụkpụrụ edobere n'obí ya. Kabary bụ ụdị okwu a na-eme nke ọma nke guzobeworo akụkụ dị mkpa nke omenala Malagasy ruo ọtụtụ narị afọ. A na-akpọ onye na-asụ kabary dị ka mpikabary. Nkà n'ụdị a nke ikwu okwu n'ihu ọha - nke ilu ohabolana na-arụ ọrụ dị mkpa - a na-akwanyere ya ùgwù nke ukwuu na onye gosipụtara onwe ya ịbụ tompon'ny kabary (nna ukwu kabary) na-enwe nkwanye ùgwù dị elu na ọbụna ikike. Dị ka nchịkọta akụkọ akụkọ ifo Malagasy "Tantara ny Andriana eto Madagasikara" si kwuo, ikike ịchị ọchịchị nwere ike ikpebi site na nkwuwa okwu na nkà na kabary, ruo n'ókè ebe tompon'ny kabary na eze na-aghọ mgbanwe echiche:   Kabary bụ akụkụ dị mkpa nke ọtụtụ emume mmekọrịta dị mkpa, gụnyere alụmdi na nwunye, famadihana, ibi úgwù na olili ozu. Site n'ịhọrọ iji ụdị okwu kabary, onye na-ekwu okwu nwere ike ime ka ọnọdụ ọ bụla bụrụ nke a haziri ahazi na nke a na-eme ememe, dịka ọ nwere ike ime mgbe ọ na-ekwupụta ọmịiko, na-ekele, na-ekwu maka nnọkọ ma ọ bụ na-enye okwu ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Ruo taa, nkà na kabary nwere ike ịrụ ọrụ dị mkpa na ihe ịga nke ọma nke ọrụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Madagascar.

Kabary nwere ike ịpụta site na abụọ ma ọ bụ karịa mpikabary n'otu oge ahụ, onye ọ bụla na-ahọpụta ma na-anọchite anya akụkụ nke ndị na-ege ntị nọ, dịka n'oge mmemme hiragasy. Mgbe nke a mere, okwu kabary nwere ike ịnwe mmetụta asọmpi ka ndị ọkà okwu na-anwa igosi nkà ha dị elu. Alakabary na-ekwukarị onwe ya n'ihu ndị na-ege ya ntị, ọ bụ ezie na esemokwu ihu na ihu na-adịghị mma n'etiti ọha mmadụ dị mma na Highlands nke Madagascar, ọ bụrụ na onye iro mpikabary mehiere ụzọ n'ụdị kabary ma ọ bụ mebie otu ooka, a na-egosikarị nke a n'ụzọ na-apụtaghị ìhè ma ọ bụ n'ụzọ dị nro dị ka ihe akaebe nke ikike ka ukwuu. A na-ele iji asụsụ na-apụtaghị ìhè dị ka ilu anya dị ka ihe ịma aka, ụzọ ndị okenye si ekwu okwu ma gosipụta nkà, ebe nkatọ ihu na ihu, nkwuwa okwu, okwu ịkpọasị ma ọ bụ ihe ọ bụla na-akpata ihu ndị na-ege ntị ma ọ bụ onye na-ekwu okwu na-asọmpi na-akatọ ma na-eleda ya anya dị ka enweghị nkà. Kabary bụ n'ozuzu nke ụmụ nwoke ọ bụghị ụmụ nwanyị, n'ihi na a kwenyere na ụmụ nwanyị ga-ekwu okwu n'ụzọ doro anya - gụnyere ngosipụta nke iwe nke nwere ike ịkpata ihu na onye na-ekwu okwu - ebe a na-atụ anya na ụmụ nwoke ga-echebe ihu site n'iwe oge iji nlezianya họrọ okwu ha mgbe ha na-agwa ndị ọzọ okwu. Ka o sina dị, ụfọdụ ụmụ nwanyị nwere ike itinye aka na kabary (dịka ọmụmaatụ, ndị eze nwanyị niile), ọ bụ ezie na ụmụ nwoke na-anọchite anya ọnụ ọgụgụ ka ukwuu nke mpikabary.

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Unknown. Ibonia: the text in 17 sections. University of Virginia. Archived from the original on June 5, 2011. Retrieved on November 15, 2010.