Gaa na ọdịnaya

Hanna Tetteh

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Hanna Tetteh
mmádu
Ụdịekerenwanyị Dezie
Mba o sịGhana Dezie
Aha enyereHanna Dezie
Aha ezinụlọ yaTetteh Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya31 Mee 1967 Dezie
Ebe ọmụmụSzeged Dezie
Asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaEnglish Dezie
Ọrụ ọ na-arụdiplomat, onye ọka iwu, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, minister Dezie
Ọkwá o jiMinister for Foreign Affairs, Minister for Trade and Industry, Member of the 6th Parliament of the 4th Republic of Ghana, Member of the 3rd Parliament of the 4th Republic of Ghana Dezie
Ebe agụmakwụkwọUniversity of Ghana, Wesley Girls' High School, Ghana School of Law Dezie
Ogo mmụtabachelor's degree Dezie
Isi agụmakwụkwọlaw Dezie
Onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịNational Democratic Congress Dezie
Okpukpere chi/echiche ụwaChristianity Dezie
Hanna Tetteh
Personal details
Children7 January 2001

Hanna Serwaa Tetteh (amụrụ 31 Mee 1967) [1] [2] bụ onye ọka iwu Ghana, onye nnọchi anya ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị [2] bụ onye na-eje ozi dị ka onye nnọchi anya onye nnọchi anya UN Secretary General maka Libya yana onye isi nke United Nations Support Mission na Libya (UNSMIL) kemgbe 2025..

Na mbụ n'ọrụ ya, Tetteh jere ozi na kabinet nke Ghana dị ka Minister for Trade and Industry from 2009 to 2013[1] and Minister for Foreign Affairs from 2013 to 2017.[2][3] Ọ bụkwa onye omeiwu na mpaghara Awutu-Senya West . [1]

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Tetteh na Szeged, Hungary, nna ya bụ onye Ghana na nne ya bụ onye Hungary.[2] Agụmakwụkwọ sekọndrị ya bụ na Wesley Girls' High School, Cape Coast, na Central Region nke Ghana, site na 1978 ruo 1985. N'agbata afọ 1986 na afọ 1989, ọ gụrụ akwụkwọ iwu na Mahadum Ghana, ebe ọ nwetara nzere Bachelor of Law (LL.B). [2] Ọ gara Ụlọ Akwụkwọ Iwu nke Ghana, wee bụrụ onye ọka iwu na 1992.

Ọrụ mmalite

[dezie | dezie ebe o si]

Tetteh rụrụ ọrụ mba ya dị ka onye ọrụ iwu na International Federation of Women Lawyers (FIDA) site na 1992 ruo 1993.[1] Mgbe ọ gụchara ọrụ mba ya, ọ rụrụ ọrụ na ụlọ ọrụ iwu Ansa-Asare na ụlọ ọrụ, nke Hencil Chambers na Accra, Ghana..[3]

Mgbe afọ abụọ nke ọrụ iwu onwe onye gasịrị, Tetteh sonyeere Commission on Human Rights and Administrative Justice dị ka onye ọrụ iwu, mana ka e mesịrị n'otu afọ ahụ, ọ sonyeere Ghana Agro Food Company (GAFCO) dị ka onye ndụmọdụ iwu; GAFCO bụ ụlọ ọrụ nhazi nri nke na-emepụta ntụ ọka wit, ọkụkọ na nri anụmanụ, nri azụ na tuna. Ụlọ ọrụ ahụ na-erekwa ngwaahịa nri na anụmanụ ndị ọzọ ma dị na Tema Harbour Area na Tema [4] ọ nwere ọkwa nchịkwa ndị ọzọ na ụlọ ọrụ ahụ bụ Human Resources and Legal Services Manager ma mesịa bụrụ Deputy General Manager (Finance and Administration Manager ruo mgbe ọ banyere na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na 2000. Mgbe ọ rụchara ọrụ na Parliament, ọ sonyeghị ozugbo maka nhọpụta ọzọ ma sonyeghachi na GAFCO dị ka General Manager (Corporate, Administration and Legal) ebe ọ rụrụ ọrụ ruo na Disemba 2009. [5]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị

[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị mba

[dezie | dezie ebe o si]

Hanna Tetteh meriri oche Awutu Senya na ntuli aka ndị omeiwu nke Disemba 2000 [5] ma jee ozi otu oge dị ka onye otu National Democratic Congress Member of Parliament na oche ndị mmegide. O sonyeghị n'ọkwa ya na ntuli aka ọzọ. A họpụtara ya dị ka onye isi oche nke National Democratic Congress na 2005. N'afọ 2008, a họpụtara ya dị ka onye nduzi nkwukọrịta mba nke NDC, na-anọchi John Dramani Mahama, onye ghọrọ osote onye isi ala nke NDC na onye na-agba ọsọ nke John Atta Mills, onye na-azọ ọkwa onye isi ala.[6]

Na mkpọsa onye isi ala nke afọ 2008, o keere òkè n'ịchịkwa atụmatụ nkwukọrịta nke pati ahụ maka ntuli aka ahụ nke mere ka ọ bụrụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị a ma ama ma bụrụ otu n'ime ndị isi na-ekwuchitere NDC.   [citation needed]

Minista nke Azụmaahịa na Ụlọ Ọrụ, 2009-2013

[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe mmeri NDC na ntuli aka nke afọ 2008, Tetteh ghọrọ ọnụ na-ekwuchitere gọọmentị a họpụtara ọhụrụ mgbe usoro nke ime nhọpụta ọhụrụ na-aga n'ihu na Febụwarị 2009, Onye isi ala John Atta Mills họpụtara ya maka ọkwa Minista nke Azụmaahịa na Ụlọ Ọrụ. Mgbe ndị omeiwu kwadoro ya, ọ weghaara ọfịs ahụ ma nọrọ n'ọkwa Minista nke Azụmaahịa na Ụlọ Ọrụ site na Febụwarị 2009 [5] ruo Jenụwarị 2013.

N'oge ọ bụ Minista nke Azụmaahịa na Ụlọ Ọrụ, ọ bụkwa onye otu nchịkwa akụ na ụba nke Gọọmentị, onye otu bọọdụ nke Millennium Development Authority nke na-ahụ maka nlekọta mmejuputa nke Millennium Challenge Corporation Compact mbụ na Ghana. Ọ rụkwara ọrụ na National Development Planning Commission, ọ bụkwa Onye isi oche nke Ghana Free Zones Board (GFZB).

Ịlaghachi na Nzukọ Ndị Omeiwu, 2013-2017

[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe John Mahama nọchiri onye isi ala Atta Mills nwụrụ anwụ n'afọ 2012, ọ họpụtakwara Tetteh dị ka onye nduzi nkwukọrịta maka mkpọsa ntuli aka ya n'afọ 2012. O kpebikwara ịzọ ọkwa onye omeiwu ọzọ ma họpụta ya na oche ọhụrụ nke Awutu Senya West na ntuli aka Disemba 2012 mgbe ọ jere ozi dị ka onye otu ndị omeiwu maka Awutu Senia Constituency site na 2001 ruo 2005.

O meriri n'oche ahụ mgbe ọ nwetasịrị vootu 23,032 na-anọchite anya 55.47% megide onye na-asọmpi ya kacha nso Oppey Abbey bụkwa onye bụbu onye omeiwu nke Awutu Senya Constituency onye nwetara vootu 18,487 na-anọchi anya 44.53% .[7]

Ọ tụfuru oche ahụ na ntuli aka ndị omeiwu nke afọ 2016 bụ onye nwetara vootu 28,867, 52.27% megide vootu 25,664 ya na-anọchite anya 46.87%.[8][9]

Minista na-ahụ maka ihe gbasara mba ọzọ, 2013-2017

[dezie | dezie ebe o si]
Hanna Tetteh na John Mahama na Robert Porter Jackson na 2016 mgbe ọ bụ Minista na-ahụ maka ihe gbasara mba ofesi nke Ghana.

Mgbe ntuli aka ahụ gasịrị, Onye isi ala Mahama họpụtara Tetteh dị ka Minista na-ahụ maka ihe gbasara mba ọzọ ma họpụta ya dị ka onye dị otú ahụ na Jenụwarị 2013 mgbe ndị omeiwu kwadoro ya. [10][11] Mgbe ọ na-eje ozi dị ka Minista na-ahụ maka ihe gbasara mba ọzọ, ọ bụkwa onye otu National Security Council na Armed Forces Council.

Mgbe ọ hapụsịrị ọfịs ya na 2017, Tetteh bụ Richard von Weizsäcker Fellow na Robert Bosch Foundation . Site na 2017 ruo 2018, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-ahụ maka ihe na IGAD-led High-Level Forum for the Revitalisation of the Agreement for the resolution of the esemokwu in South Sudan.

Ọrụ ya na United Nations, 2018-dị ugbu a

[dezie | dezie ebe o si]

Na 2018, onye odeakwụkwọ ukwu nke United Nations António Guterres họpụtara Tetteh ka ọ bụrụ onye isi oche nke United Nations Office na Nairobi (UNON), nọchiri Sahle-Work Zewde.[1] [2] [3] N'oge na-adịghị anya, ọ nọchiri Zewde ọzọ, oge a dị ka onye nnọchi anya pụrụ iche na African Union na onye isi ụlọ ọrụ United Nations na African Union (UNOAU). [12]

Mgbe Ghassan Salamé gbara arụkwaghịm dị ka onye isi nke United Nations Support Mission in Libya (UNSMIL) na 2020, Guterres tụrụ aro Tetteh dị ka onye nọchiri ya; kama, ọrụ ahụ gara Ján Kubiš.   [citation needed]

Na 2022, Guterres họpụtara Tetteh ka ọ bụrụ onye nnọchi anya ya pụrụ iche maka mpi Africa, wee si otú ahụ gbanwee ọkwa ya na Parfait Onanga-Anyanga.[1][2] Na 2025, ọ nọchiri Abdoulaye Bathily dị ka onye nnọchi anya pụrụ iche nke odeakwụkwọ ukwu maka Libya yana onye isi nke United Nations Support Mission na Libya (UNSMIL)

Ndụ onwe onye

[dezie | dezie ebe o si]

Tetteh bụ nwanne nwanyị Gizella Tetteh Agbotui, onye otu ndị omeiwu maka Awutu Senya West Constituency ebe ọ rụkwara ọrụ dị ka onye otu ndị isi.[13]

  • Ndepụta nke ndị minista gọọmentị Mills
  • Mpaghara Awutu-Senya
  • Ndepụta nke ndị minista mba ọzọ na 2017

Edemsibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Hanna Tetteh gets top UN job in Kenya. MyJoyonline. Archived from the original on 13 July 2018. Retrieved on 2019-04-03.
  2. 1 2 Hannah Tetteh, Foreign Affairs Minister. GhanaWeb.. Retrieved on 2019-04-03.
  3. TEDxLabone 2014 comes off tomorrow: Read profile of speakers - MyJoyOnline.com. MyJoyOnline. Retrieved on 2019-04-03.
  4. Ghana Agro Food Company Limited - GAFCO. Ghana Business Listings. EverythingGhana.com. Archived from the original on 10 July 2011. Retrieved on 2010-06-07.
  5. 1 2 3 Hannah Tetteh, Foreign Affairs Minister. GhanaWeb. Retrieved on 2019-04-13.
  6. Hanna Serwaa Tetteh (en-GB). ACCORD. Retrieved on 2024-09-02.
  7. FM. Awutu Senya West Constituency Results - Election 2012. Ghana Elections - Peace FM. Archived from the original on 2021-10-29. Retrieved on 2020-12-16.
  8. Ghana MPs - News & Events Details - Hannah Tetteh loses seat to George Andah. www.ghanamps.com. Retrieved on 2020-04-25.
  9. FM. Awutu Senya West Constituency Results - Election 2016. Ghana Elections - Peace FM. Archived from the original on 2024-11-27. Retrieved on 2020-12-16.
  10. Mahama sends first Ministerial appointees to Parliament; Oye Lithur, Ayariga in. General news. Ghana Home Page (11 January 2013). Archived from the original on 26 October 2018. Retrieved on 31 January 2013.
  11. Parliament approves first batch of Ministers. General news. Ghana Home Page (29 January 2013). Retrieved on 31 January 2013.
  12. Secretary-General Appoints Hanna Serwaa Tetteh of Ghana Special Envoy for Horn of Africa | Meetings Coverage and Press Releases. United Nations. Retrieved on 2022-03-29.
  13. Gizella cuts Andah to size to avenge sister Hanna Tetteh's 2016 Awutu Senya West defeat (en). ghanaweb (2020-12-08). Retrieved on 2020-12-16.