Hertzoggie

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Hertzoggie
obere ụdị nkecookie, nrị Dezie
Akụkụ nkeSouth African cuisine Dezie
mba osiSouth Africa Dezie
cuisineSouth African cuisine Dezie

Hertzoggie /hɜːrtsɒxi/, nke a makwaara n'asụsụ Afrikaans dị ka Hertzogkoekie ma ọ bụ n'asụsụ Bekee dị ka Hertzoo Cookie, bụ achịcha ma ọ bụ kuki jupụtara na jam na akị bekee nke a na-ejikarị eme achịcha.

kuki bụ nri amara nke oma na South Afriika ebe a na-eri ya na iko tii Bekee. N'obodo Cape-Malay, a na-erikarị nri a n'oge Eid.[1] A na-esikarị ya n'ụlọ dị ka akụkụ nke ụlọ ọrụ na-eme nri na mba ahụ ma na-ere ya na nri ndị ọzọ amara nke Ọma na South Afrika dị ka Koeksisters.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

A na-akpọ tartlet aha onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Afrika nke narị afọ nke iri abụọ (20) , Praịm Minista (1924-1939) na Boer War General J. B. M. Hertzog. A na-eche na Hertzogkoekies bụ ọkacha mmasị ya.[1] A maara ndị na-akwado Hertzog ka ha na-eme achịcha, na-enye ma na-ere ha iji gosipụta nkwado ndọrọ ndọrọ ọchịchị ha.[2][3]

Otu akụkọ banyere mmalite nke nri na-atọ ụtọ na-ekwu na ọ bụ ndị obodo Cape-Malay chepụtara ya iji gosipụta nkwado ha maka Hertzog mgbe o kwere nkwa inye ụmụ nwanyị votu na ikike nhata maka ndị na-acha ọbara ọbara na afọ otu puku, narị itoolu na iri abụọ niile (1920s) . Mgbe ha mezuru nkwa mbụ ha kwere inye ụmụ nwanyị vootu na afọ otu puku, narị itoolu na iri atọ (1930) , mana ọ bụghị nke abụọ, obodo ahụ malitere iji icing na-acha nchara nchara na pink na-akpọ "twee gevreetjie" (Afrikaans maka "onye ihu abụọ"), na-egosi enweghị afọ ojuju ha n'ebe ọ nọ.[4][3]

Ihe ọzọ nwere ike isi iyi nke mmalite nri bụ omume Afrikaans na-eso Agha Anglo-Boer nke Abụọ iji kpọọ aha nri n'aha ndị dike mba.

Ihe ndị e dere n'ime ya[dezie | dezie ebe o si]

A na-akwadebe Hertzogkoekies site na isi achịcha nwere elu mepere emepe nke jupụtara na apricot jam. A na-eji akị bekee meringue a kpọnwụrụ akpọnwụ ma ọ bụ nke a kpọnwa mee n'elu ya ma sie ya.[5][6]

Jan Smuts kuki[dezie | dezie ebe o si]

Cookies abụọ Jan Smuts, otu n'ime ha agbajọrọ abụọ iji gosipụta apricot jam jupụtara.

Hertzogkoekie kpaliri ndị na-akwado onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Hertzog na onye ya na ya dị ugbu a bụ Jan Smuts ka ha mee ụdị nke ha a na-akpọ "Jan Smuts cookies". Nri a ghọkwara ihe a ma ama n'afọ otu puku, narị itoolu na iri abụọ (1920) na otu puku, narị itoolu na iri abụọ (1930) .[1][6] kuki Jan Smuts nwere bọta na shuga na-ekpe ọkụ kama nke meringue nke Hertzogkoekie.[7]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

 • Koeksister  • List of African dishes

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 Breakfast (2012-08-19). Have another Hertzoggie!. Archived from the original on 2016-08-13. Retrieved on 2016-07-22.Breakfast, Swellendam Guesthouse B&B | Augusta de Mist | Garden Route Accommodation | Bed and (2012-08-19). . Retrieved 2016-07-22.
  2. "Hertzoggies – The Political Food Show", The Political Food Show, 2016-02-26. Retrieved on 2016-07-22. (in en-US)
  3. 3.0 3.1 Baderoon (2014). Regarding Muslims: From Slavery to Post-Apartheid. Johannesburg: Wits University Press, 93. ISBN 9781868147694. Baderoon, Gabeba (2014). Regarding Muslims: From Slavery to Post-Apartheid. Johannesburg: Wits University Press. p. 93. ISBN 9781868147694.
  4. Baderoon (2007). "'Catch with the eye': stories of Muslim food in Cape Town", in Field: Imagining the City: Memories and Cultures in Cape Town. HSRC Press, 130. ISBN 978-0-7969-2179-6. 
  5. Hertzoggies (Cookies!). Food.com (2006). Retrieved on 22 July 2016.
  6. 6.0 6.1 Old fashioned Hertzoggies. Pink Polkadot Food (20 December 2012). Archived from the original on 1 November 2019. Retrieved on 22 July 2016.. Pink Polkadot Food. 20 December 2012. Retrieved 22 July 2016.
  7. Goldberg. How the cookie crumbles. Times LIVE. Retrieved on 2016-07-22.