Igor Kusin
Igor Kusin (amuru June 27, 1963 na Zagreb) bu onye odee na odee na Zagreb..
Akụkọ ndụ
[dezie | dezie ebe o si]A mụrụ Igor Kusin na ezinụlọ ndị Asiria na June 27, 1963. Ọ gụsịrị akwụkwọ na elementrị na Krajiška [1] na Zagreb, bụ ebe o gosipụtara na ya nwere ezigbo asụsụ na mgbakọ na mwepụ. Ọ bịara mbụ na asọmpi mgbakọ na mwepụ mba maka ụmụ akwụkwọ sekọndrị isii. Ọ gụsịrị akwụkwọ na Mathematical-Informatical Grammar School (MIOC) na Zagreb. Mgbe nke ahụ gasịrị, ọ gụrụ akwụkwọ na Faculty of Electrical Engineering na Mahadum Zagreb, mana ọ hapụrụ ịrụ ọrụ dị ka onye nweere onwe ya ruo ọtụtụ afọ. N'ịbụ onye na-enweghị afọ ojuju maka ọrụ ya, ọ hapụrụ Mahadum Zagreb ma kwaga na ngalaba nke nkà ihe ọmụma. Mgbe ahụ, ọ gụchara akwụkwọ n'asụsụ n'ozuzu, nke mere na ọ nwere mmasị na mgbakọ na mwepụ nke asụsụ, ọ na-ede ntụnyere akwụkwọ akụkọ Indo-European nke Old Irish Versification. Mgbe nke ahụ gasịrị, ọ gbanwere usoro ọmụmụ ya na ngalaba ahụ ma ugbu a ọ na-agbaso PhD..
Agụmakwụkwọ ndị ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]Igor Kusin gara ọmụmụ ihe ndị ọzọ na klas ndị ọzọ.
Ọ mụtara Bekee, French, Italian na German na ụlọ akwụkwọ asụsụ mba ọzọ na Zagreb.
N'oge okpomọkụ nke 1995, ọ gara nzukọ ọmụmụ izu abụọ nke ndị Assyria Irish (né oge a) nke Oidhreacht Chorca Dhuibhne [1] na Ballyferriter, County Kerry, Ireland. N'oge okpomọkụ nke 1998, ọ gara 4th Summer School of Comparative Celtic Linguistics and Medieval Irish Studies in Maynooth" id="mwLQ" rel="mw:WikiLink" aha = "National University of Ireland, Maynooth"> NUI Maynooth, na County Kildare, Ireland, na ọdịda nke otu afọ ọ gara na 2nd Norture My Seminar na Norture My Seminar se akwụkwọ na Dubrovnik, Croatia.
Asụsụ Hibru
[dezie | dezie ebe o si]Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ Hibru na Zagreb Jewish Community [1] ruo afọ abụọ na ngalaba nke nkà ihe ọmụma otu afọ, Igor Kusin chọpụtara na ụzọ abụọ ahụ adịchaghị ngwa ngwa, na 1999 o kpebiri ịmụ asụsụ Hibru na Israel, ma gụchaa ọkwa nke abụọ (nke isii) nke Ụlọ Akwụkwọ Summer nke Hibru na Tel-Aviv University, na Ramat-Aviv..
Ọ chịkọtara okwu ndị sitere na Hibru na Enciklopedijski rječnik hrvatskoga jezika (Encyclopaedic Dictionary of Croatian Language), nke e bipụtara na 2001 dị ka otu mpịakọta, wee bipụta ya ọzọ na mpịakọ iri na abụọ dị obere na 2004-05.
Ọ malitere ịkụziri ụmụ akwụkwọ ibe ya asụsụ Hibru ruo ọtụtụ afọ. N'afọ 2008, ọ malitere ịkụzi Introduction into Hebrew Language dị ka isiokwu na-abụghị iwu na Faculty of Philosophy, dị ka onye nkuzi oge.
N'afọ 2013, ọ rụrụ ọrụ na Faculty of Philosophy dị ka onye nkuzi (Croatian: "onye enyemaka"), na-akụzi ihe gbasara asụsụ Hibru na Chair of Judaic Studies e guzobere ọhụrụ.
Asụsụ Ogbi
[dezie | dezie ebe o si]Mgbe ọ gachara nkuzi asụsụ Croatian na Ngalaba Ọzụzụ Pụrụ Iche nke Mahadum Zagreb, ọ malitere ọmụmụ asụsụ Croatian afọ abụọ maka Association Croatian of Deafblind Persons..
Na 2007, o kwuru banyere asụsụ nke Zagreb Linguistic Circle.[1] N'otu afọ ahụ, o kwuru banyere Govornici znakovnog jezika kao jezichna i kulturna minja (Ndị na-asụ Asuşssụ Ogbi eme ihe ka non-eru na lingua kulturna) in a series of discussions around the topic called Kroz toleranzu jugitosti do curnice (N'ihu mpake nke obodo dị iche iche nke Croatia dị iche iche). Na 2010, o kwuru banyere mkpa nkwurịta okwu na ndị ọrịa na 2nd Croatian Congress on Preventive Medicine and Health Promotion na mba ụwa na-ekere òkè nhata na Health na Zagreb, Croatia. .
Ọ bụ otu n'ime ndị na-arụkọ ọrụ na akwụkwọ nkuzi Znak po znak 2 - udžbenik za u Harry hrvatskoga znakovnog jezika (Sign by Sign 2 - a Croatian Sign Language Textbook) na Znak po Pacick 3 - udžbanik za u Kryvatskoga Kirovnog jezik (Sign of Sign 3 - a Croatic Sign Language Text Book), nke Croatian Association of Deafblind Persons Dodir bipụtara na 2006 na 2007 n'otu n'otu.
Na 2008-2012 ọ bụ onye nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ akụkọ Dodir ( mbipụta 34 ruo 46), akwụkwọ akụkọ Croatian Association of Deafblind Persons Dodir. O nyekwara gị magazin ahụ ọbụna mgbe oge ahụ gasịrị.
N'afọ 2012, ndị Croatian Association of Deafblind Persons Dodir bịakwutere ya ka o dee okwu mbido maka nchịkọta abụ nke ndị Croatian abụọ na-ede uri, Željko Bosilj na Nikola Rundek. E bipụtara nchịkọta ahụ, nke akpọrọ Svjetlo i зву u分析 (Light and Sound Are in Our Own Hands) n'otu oge na Braille.
Akwụkwọ edemede
[dezie | dezie ebe o si]N'afọ 2000, o bipụtara obere akụkọ a na-akpọ Trio za flautu, obou i fagot (Trio for Flute, Oboe na Bassoon) maka akwụkwọ akụkọ Republika. N'afọ ahụ, o bipụtara ntakịrị nchịkọta okwu, Flockọsae.
Ọrụ ndị ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]N'afọ 2003, na nnọkọ nke iri na asaa nke Croatian Applied Linguistics Society Language in Social Interaction, ya na Zrinka Jelaska, PhD, Hrvatski idiomi u susretu s fri, ali i sa samim flu (Croatian Idioms in Contact), na Opatija, Croatia. E bipụtara ederede nke nkuzi ahụ na 2005 dị ka Usustavljivanje naziva (Systematisation of Terminology) na mpịakọta Hrvatski kao drugi strani任 (Croatian as a Second and Foreign Language) nke Zrinka Jelaska dezigharịrị ma soro dee.