Indigenous Peoples Council on Biocolonialism
Ndị Indigenous Peoples Council on Biocolonialism (IPCB) bụ ọgbakọ anaghị akwụ ụgwọ dabere na Nixon, Nevada maka ebumnuche ndọrọ ndọrọ ọchịchị megide ngalaba nke mkpụrụ ndụ ihe nketa nke mmadụ maka nyocha njem mmadụ. Okwu ahụ bụ "biocolonialism" bụ neologism - ihe ngosi nke "bio-" na "colonialism" - nke IPCB ji mee ihe iji kọwaa n'ụzọ doro anya nchọpụta mkpụrụ ndụ ihe nketa ọnụ ọgụgụ mmadụ dịka akụkụ nke mmegide na-ebibi ihe megide ụmụ amaala.
Ìgwè ahụ na-azọrọ na ha na-akwado ọdịmma nke ụmụ amaala, iji nyere aka "n'ichebe ihe onwunwe ha, Ihe ọmụma ụmụ amaala ha, ọdịbendị na ikike mmadụ site na mmetụta ọjọọ nke biotechnology. " Karịsịa, ngagharị iwe IPCB dabeere na ịjụ isonye na nyocha sayensị nke ga-agọ ma ọ bụ megide akụkọ ọdịnala na akụkọ banyere Mmalite nna nna, ma kwado echiche ndị ọzọ.
IPCB bụ onye bịanyere aka na Nkwupụta Seattle nke Indigenous Peoples na 1999. [1]
Akụkọ ihe mere eme
[dezie | dezie ebe o si]Onye isi nchịkwa Debra Harry nke ugbu a guzobere IPCB na 1999, na-eso nchegbu ya na-arịwanye elu banyere mmetụta a na-ahụ anya nke ọchịchị na ndụ ndị obodo.[2] Nzukọ ahụ na-emegide nyocha ọdịiche nke mkpụrụ ndụ ihe nketa na ndị mmadụ nọpụrụ iche, yana nyocha azụmahịa ya; na-azọrọ na ọ bụ ihe Egwu zuru ụwa ọnụ, ọ bụghị naanị na mkpebi onwe onye nke ndị obodo niile, kamakwa na ụwa na-abụghị nke obodo na ụwa n'onwe ya.
N'afọ 2005 na 2006, otu ahụ mere ngagharị iwe megide National Geographic's Genographic Project.
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Nkwekọrịta Banyere Ụdị Ihe Ndị Dị Ndụ
- George Annas, onye nduzi nke IPCB
- Jonathan Marks, onye nduzi nke IPCB
- Stuart Newman, onye nduzi nke IPCB
Edemsibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Indigenous Peoples' Seattle Declaration. Archived from the original on 2006-09-04. Retrieved on 2025-03-09.
- ↑ Sandler (2007). Environmental Justice and Environmentalism: The Social Justice Challenge to the Environmental Movement. The MIT Press. ISBN 978-0-262-69340-0.