Jọshụa 10
Jọshụa 10 bụ Bible" id="mwCA" rel="mw:WikiLink" title="Chapters and verses of the Bible">isi nke iri nke Akwụkwọ Jọshụa na Bible Hibru ma ọ bụ n'Agba Ochie nke Bible Ndị Kraịst. [1] Dị ka ọdịnala ndị Juu si kwuo, a na-ekwu na akwụkwọ ahụ bụ Jọshịa" id="mwEg" rel="mw:WikiLink" title="Joshua">Jọshụa, na mgbakwunye nke ndị isi nchụàjà Eleazara na Phinehas, mana ndị ọkà mmụta nke oge a na-ele ya anya dị ka akụkụ nke akụkọ Deuteronomistic, nke gafere akwụkwọ Deuteronomy ruo 2 Ndị Eze, nke a na-akọ na ndị edemede Yahwistic na-ahụ mba n'anya n'anya na ndị na-anụ ọkụ n'obi n'obi oge onye na-eme mgbanwe nke Judia bụ Jọhia na narị afọ nke asaa BCE.[4] Isiokwu a lekwasịrị anya na mmeri nke akụkụ ndịda nke Kenan site n'aka Ndị Izrel n'okpuru nduzi Jọshụa, akụkụ nke ngalaba gụnyere Jọshịa 5:13-12:24 banyere mmeri nke Kenan. [5][6]
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]E dere isiakwụkwọ a na mbụ n'Asụsụ Hibru. E kewara ya na'amaokwu 43.
Ndị akaebe ederede
[dezie | dezie ebe o si]Ụfọdụ ihe odide ochie ndị nwere ihe odide Hibru nke isiakwụkwọ a si n’ọdịnala Akwụkwọ Nsọ Masoret, gụnyere Codex Cairensis (895), Codex Aleppo (narị afọ nke 10), na Codex Leningradensis (1008). [7] Achọtala iberibe akwụkwọ ndị nwere akụkụ nke isiakwụkwọ a n’asụsụ Hibru n’ime Akwụkwọ Mpịakọta Osimiri Nwụrụ Anwụ, gụnyere 4Q47 (4QJosha; 200–100 TOA) nwere amaokwu 2–5, 8–11 dị. [1][8][10][2]
Ihe odide mbụ dị ndụ nke ihe odide Grik Koine nke a maara dị ka Septuagint (nke e mere na narị afọ ole na ole gara aga) bụ Codex Vaticanus (B; G {\displaystyle {\mathfrak {G}} B; mbipụta dị mpịakọta anọ) na Codex Alexandrinus (A; G {\ displaystyle {\mathmath; AfrakG})). A na-achọta ihe odide Septuagint Grik nke nwere ihe odide a n'ihe odide ndị dị ka Washington Manuscript I (narị afọ nke ise OA), a chọtakwara Septuagint dị ala n'akwụkwọ mpịakọta Joshua. [1][2][3]
Nnyocha
[dezie | dezie ebe o si]Akụkọ banyere ndị Izrel meriri ala Kenan nwere amaokwu 5:13 ruo 12:24 nke Akwụkwọ Jọshụa ma nwee nkọwa ndị a: [17]
- A. Jerikọs (5:13-6:27)
- B. Achan na Ai (7:1-8:29)
- C. Nweghachi na Ugwu Ebal (8:30-35)
- D. Aghọgbu Ndị Gibeọn (9:1-27)
- E. Mgbasa ozi na South (10:1-43)
- 1. Mmeri e meriri Southern Alliance (10:1-15)
- a. Southern Alliance (10:1-5)
- b. Arịrịọ ndị Gibeọn (10:6-7)
- c. Nkwado Chineke (10:8)
- d. Mmeri e meriri na Gibeọn (10:9-11)
- e. Nkwupụta nke Mmekọrịta pụrụ iche nke Chineke (10:12-15)
- 2. Ogbugbu nke ndị eze ise nke Southern Alliance (10:16-27)
- a. Ndị Eze E jidere n'Ọgba ahụ (10:16-21)
- b. Ndị Eze si n'Ọgba ahụ kpọpụta (10:22-25)
- c. Ndị Eze E gburu (10:26-27)
- 3. Mmeri e meriri Southern Cities (10:28-39)
- a. oge iri abụọ na asatọ
- b. Libnah (10:29-30)
- c. Lakish (10:31-33)
- d. Eglon (10:34-35)
- e. Hebron (10:36-37)
- f. Debir (10:38-39)
- 4. Nchịkọta nke Mgbasa Ozi na South (10:40-43)
- 1. Mmeri e meriri Southern Alliance (10:1-15)
- F. Mgbasa ozi na North na Ndepụta Nchịkọta nke Ndị Eze (11:1-12:24)
- 1. Mmeri e meriri Northern Alliance (11:1-15)
- a. Northern Alliance (11:1-5)
- b. Nkwado Chineke (11:6)
- c. Mmeri na Merom (11:7-9)
- d. Mbibi nke Hazọ (11:10-11)
- e. Nchịkọta nke Nkwado na Mmeri (11:12-15)
- 2. Nchịkọta nke Iwere Ala (11:16-12:24)
- a. Iwere Ala (11:16-20)
- b. Mgbukpọ nke Anakim (11:21-22)
- c. Akụkọ Nkọwa: Iwere na Ijikọta (11:23)
- d. Nchịkọta nke Ala na Ndị Eze (12:1-24)
- i. Ọwụwa Anyanwụ nke Jọdan (12:1-6)
- nke abụọ. Ebe Ọdịda Anyanwụ nke Jọdan (12:7-24)
- 1. Mmeri e meriri Northern Alliance (11:1-15)
Isi nke 10 na nke 11 na-agbakọta ọnụ ma nwee nhazi yiri nke ahụ: [18]
| Jọshụa 10 | Jọshụa 11 |
|---|---|
| njikọ ndịda (10:1-5) | njikọ aka ugwu (11:1-5) |
| Mmesi obi ike nke Chineke (10:8) | Mmesi obi ike nke Chineke (11:6) |
| mmeri na-eji ihe ijuanya (10:9-11) | mmeri na-eji ihe ijuanya (11:7-9) |
| ogbugbu nke ndị eze / mbibi nke obodo (10:16-39) | ogbugbu nke ndị eze / mbibi nke obodo (11:10-15) |
| Nchịkọta mmeri (10:40-43) | Nchịkọta mmeri (11:16-23) |
Mmeri e meriri Southern Alliance (10:1-27)
[dezie | dezie ebe o si]
Ihe àmà na-egosi na Gibeon bụ obodo dị ike, ‘dị ka otu n’ime obodo ndị eze’ (amaokwu nke 2), ebe e wusiri ike n’obí eze (ọ dịghị onye a kpọtụrụ aha na Jọshụa 9), ọ kpọkwa ya? Site n’iso ndị Izrel jikọrọ aka, ndị Gibiọn nwere ike inwe ike n’ala Izrel (amaokwu 6). [20] Ohere a mere ka Jọshụa buso ndị Kenan niile agha n'otu oge.[20] Jerusalem nwere ọnọdụ dị mkpa n’etiti ugwu, ndịda na ugwu-ọwụwa anyanwụ, na eze ya, Adoni-zedek, na ndị eze anọ ndị ọzọ si na ndịda-ọwụwa anyanwụ jikọrọ aka (cf. 12: 10-13 ; emechaa bụrụ egwuregwu ndị Juda). [20] Akụkọ Agha megide njikọ aka ndịda na-emesi aka Chineke ike na mmeri, ebe ọ bụ na akụ mmiri igwe sitere n'eluigwe dị njọ karịa omume nke ndị agha Izrel, na ọnụnọ nke anyanwụ na ọnwa (nke pụtara 'ụbọchị ahụ dị ogologo') gosiri na YHWH, ọ bụghị Jọshụa, nwere ikike zuru oke n'ebe ọbụna ihe ndị dị n'eluigwe na-emeri na mmeri nke ndị eze ndịda.[20]
N’agha ahụ, Izrel chụpụrụ ndị iro ahụ na-agba ọsọ “ruo Azeka na Duplah” (amaokwu nke 10), e mesịa, ha nwụdere ndị eze ise ahụ n’olulu ma jide ha n’ebe ahụ ruo mgbe e bibiri ndị agha ha kpam kpam ma ndị fọdụrụ ná ndụ gbapụrụ n’obodo ha (amaokwu 16-27). [20] A gbara ndị eze ise ahụ gburugburu ma gbuo ha (amaokwu 24), yiri ihe e mere eze Ai (Joshua 8:29). [20] E wukwasịrị ogidi nkume iji na-echeta mmeri ahụ, okwu agbamume Jọshụa gwara ndị agha ahụ (amaokwu 25) chetara okwu Chineke gwara Josaya banyere mmeri ahụ (Jọshụa 1:6).
Amaokwu nke 5
[dezie | dezie ebe o si]Ndi-eze ise nke ndi-Amorait, na eze Jerusalem, na eze Hebron, na eze Jarmut, na eze Lekish, na eze Eglon, we chikọta onwe-ha, rigo, ha onwe-ha na usu nile nke ndi-agha-ha, ma ulo-ikwū-ha n'iru Gibeon, buso ya agha.
- "Lachish": bụ nnukwu obodo n'oge Jọshụa (nke a ma ama site na ihe osise nke nnọchibido Sennacherib, ugbu a na British Museum). Azeka dị n'okporo ụzọ si Jeruselem gaa Laịsh.[20]
- "Hebron": ndịda ọwụwa anyanwụ nke Lachish, ndị nna ochie maara dị ka Kiriath-arba.[20]
Mmeri e meriri Southern Cities (10:28-43)
[dezie | dezie ebe o si]
Isi ihe na-esote na map ahụ bụ mmeri nke obodo ndị njikọ ahụ si bịa, ugbu a ọ bụ nanị mmadụ ole na ole ka a na-echebe site n'ọgbọ agha, ma obodo ndị mmeri na-adabere kpọmkwem na ndị mwakpo ahụ.
Obere na-egosi na mmeri e meriri obodo ndịda (amaokwu nke 28-39) nwere usoro chiasmic kpọmkwem: [1] A__wol____wol____wol__ (amaokwu 28) B Libna (amaokwu 29-30) C Lakish (amaokwu 31-32) X Gezern (amaokwu 33) (amaokwu 33) 36-37) A' Debir (ama 38-39) Isi ihe chiasm pụtara (onye na-eche otu ihe ahụ) bụ na ndị agha Izrel oge ochie nke eze Horam nke Gezea mere ka o kwe omume ichebe obodo ahụ e wusiri ike na chiasm meriri ya na chiish, [23]
Akụkọ banyere mmeri nke obodo ndị ahụ na-agbaso ụkpụrụ a ugboro ugboro (ma ọ bụghị n'usoro oge): [24]
- 1. E meriri obodo ahụ ( amaokwu 28, 32, 35, 37, 39 )
- 2. nnọchibido na mbuso agha (amaokwu 29, 31, 34, 36, 38)
- 3. Obodo ahụ, mma agha gburu onye ọ bụla (amaokwu 28, 30, 32, 35, 37, 39)
- . 4. Ọ dịghị onye dị ndụ (amaokwu 28, 30, 33, 35, 37, 39)
- 5. Izrel mara “ọnụ” (amaokwu 28, 35, 37, 39)
- 6. Eze na-ata ahụhụ dị ka eze obodo-X (amaokwu 28, 30, 32, 35, 37, 39).
A na-eji nkwupụta 6 maka ma "obodo 1) na "Libnah" (obodo 2) tụnyere nke Jeriko, ebe a na-eji nke atọ sochirinụ tụnyere naanị nke e bibiri tupu ya. A na-eji ọdịnihu nke obodo ikpeazụ, Debir (amaokwu 38-39) tụnyere Libnah (obodo 2) na Hebron (obodo 5). [24]
Jerusalem, dịka e dekọrọ na Ndị-ikpe, weghaara Jọshụa (Joshua 15:63) na Jarmut, ebe e dekọrọ mmeri ahụ na Jarmut. Akpọrọ Gezea aha n’ihe gbasara mmeri ya (e mechara weghara ya n’oge Sọlọmọn; 1 Ndị Eze 9:16; cf. Josaya 16:10). E weghaara Libna na Debia, ka ha ghara inwe mgbagwoju anya n’ebe ha nọ, n’ihi na ha dị nso n’obodo ndị ọzọ e meriri emeri (n’iji ndị harem, ma ọ bụ mmachibido iwu; 28, 35, 37, 40). [20]
Ihe ndekọ ahụ ji okwu dị nkenke mechie ihe ndekọ ahụ na Jọshụa na-achị akụkụ nile nke ndịda ala ahụ.[20] Dabere na atụmatụ atụmatụ, mmeri n'oge a nwere ike were ọtụtụ izu (ma ọ bụ ọbụna ọnwa) iji wuchaa.[23]
Amaokwu nke 41
[dezie | dezie ebe o si]- Jọshụa wee si Kadish-barnea gaa Gaza, na mba Goshen niile, ruo Gibeọn.
- "Kadesh-barnea" bụ mmalite nke mgbalị mbụ nke mmeri (Deuteronomy 1:2; 2:14). [20]
- "Gaza" dị n'akụkụ osimiri; ọ dịghị akụkọ doro anya banyere mmeri n'ebe ahụ.[20]
- "Goshen": ọ ga-abụ na ọ bụ mpaghara dị n'ebe ndịda nke Negeb (ọ bụghị Goshen nke Ijipt Josef; Jenesis 45:10). [20]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Akụkụ Bible ndị metụtara ya: Deuterọnọmi 1, Jọshụa 11, Jọshịa 8, Jọshọa 11
Ihe edeturu
[dezie | dezie ebe o si].mw-parser-output .reflist{margin-bottom:0.5em;list-style-type:decimal}@media screen{.mw-parser-output .reflist{font-size:90%}}.mw-parser-output .reflist .references{font-size:100%;margin-bottom:0;list-style-type:inherit}.mw-parser-output .reflist-columns-2{column-width:30em}.mw-parser-output .reflist-columns-3{column-width:25em}.mw-parser-output .reflist-columns{margin-top:0.3em}.mw-parser-output .reflist-columns ol{margin-top:0}.mw-parser-output .reflist-columns li{page-break-inside:avoid;break-inside:avoid-column}.mw-parser-output .reflist-upper-alpha{list-style-type:upper-alpha}.mw-parser-output .reflist-upper-roman{list-style-type:upper-roman}.mw-parser-output .reflist-lower-alpha{list-style-type:lower-alpha}.mw-parser-output .reflist-lower-greek{list-style-type:lower-greek}.mw-parser-output .reflist-lower-roman{list-style-type:lower-roman}
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]