Janet Nwadiogo Mokelu
Chief Janet Nwadiogo Mokelu ⓘ Janet Onwuegbuzia; Febụwarị – Maachị 31, 2003) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria,[1] onye enyemaka, nọọsụ, onye nkuzi, onye isi ụlọ ọrụ na nwanyị ọchụnta ego. O nwere ike ịmata onwe ya dị ka onye gụrụ akwụkwọ, onye na-agba mbọ na onye mba. Otu oge onye otu ma ndị omeiwu Eastern House na Eastern House nke Chiefs na Naịjirịa, [2][3]Mokelu so n'ime ụmụ nwanyị mbụ bụ ndị omeiwu na Naịjirịa.
Mbido ndụ na ọrụ
[dezie | dezie ebe o si]A mụrụ Janet n'ezinụlọ Joseph na Margaret Onwuegbuzia nke Umuagu Quarters, Asaba, nke bụ Delta Steeti ugbu a, Naịjirịa, ọ gara Kọleji Ọzụzụ Ndị Nkụzi (1930-1932), ebe o nwetara asambodo Ndị Nkụzi Klas nke Abụọ ya. A họpụtara ya dịka onye otu pụrụ iche nke Eastern House nke Chiefs na 1959, ya na Chief Margaret Ekpo, Ma mesịa jee ozi dị ka onye ndụmọdụ pụrụ iche n'ihe gbasara ndọrọ ndọrọ ọchịchị nye Gọọmentị Steeti Anambra site na 1980 ruo 1983.
Mokelu kwenyere nke ọma na ecumenism ma soro enyi ya nwanyị bụ Eudora, Lady Ibiam rụkọọ ọrụ nke ọma iji mee ka ọ gaa n'ihu dị ka ihe mgbaru ọsọ. O duru Oraifite Anglican Women's Conference ruo afọ iri abụọ na ise, wee mechaa kwụsị ọrụ na 1995. N'oge a, ọ duru ụlọ akwụkwọ sekọndrị ụmụ nwoke na Oraifite, na ụlọ ọrụ ịkpa ákwà na ndị ọzọ. Ọ kụnyere ịdọ aka ná ntị na ụkpụrụ omume n'etiti ụmụ nwanyị ndị na-asọpụrụ ya.
Otu n'ime ụmụ nwanyị mbụ e chiri echichi dị ka 'Lady Knight' n'Ụka Anglican n'ime ochie Diọsisi nke Niger,[4] mere ka ọtụtụ ọrụ ọ rụrụ dịkwuo mma. N'ịbụ onye na-emesapụ aka na mmejọ, ọ na-akwado ndị ogbenye mgbe niile, na-enye ego, nri na uwe n'efu.
Mokelu tinyere aka dị iche iche n'ịkwalite ụmụ nwanyị site na ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya. O kwenyere na nha nhata, ma bụrụ onye ọsụ ụzọ n'ọtụtụ iwu n'oge ọ nọ n'ọchịchị nke e bu n'obi ime ka ndụ ụmụ nwanyị ibe ya ka mma. Otu n'ime iwu ndị dị otú ahụ bụ nke na-ekwu na a ga-akwụ ụmụ nwanyị lụrụ di otu ụgwọ ọnwa ahụ dịka ndị nwoke ibe ha si akwụ.
Ọgba aghara ọrụ na Enugu
[dezie | dezie ebe o si]N'afọ 1949, ndị uwe ojii gburu ndị ọrụ igwu ala iri abụọ na otu na-eme ngagharị iwe maka enweghị ego ha ga-akwụ maka ọrụ igwu ala na Enugu. Mokelu kpọkọtara ụmụ nwanyị ahụ ma mee ngagharị iwe megide ogbugbu ahụ ya na ndị otu ya bụ Funmilayo Ransome-Kuti na Margaret Ekpo. Ha kwuru ka a kpee ndị uwe ojii metụtara ogbugbu ahụ ikpe ma gbuo ha. Ha katọkwara iwu ndị ọchịchị n'ihe niile ha chọrọ ime.
Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị
[dezie | dezie ebe o si]Onyeisi Mokelu kwenyere nke ọma na ụmụ nwanyị niile kwesịrị ịtụ vootu ma a tụọ vootu maka ha. Iwu ya dịka onye omeiwu na-akwado nke a, ebe Onyeisi Ekpo - onye soro ya jee ozi n'ụlọ ndị isi site na 1959 ruo 1961 na Ụlọ ndị omeiwu site na 1961 ruo 1966 - bụ onye na-arụkọ ọrụ mgbe niile n'akụkụ a.
Isi mmalite
[dezie | dezie ebe o si]- Lee arụmụka ndị omeiwu nke ụlọ ndị isi ọwụwa anyanwụ. Akụkọ gọọmentị 1960-1961 na arụmụka ndị omeiwu nke ụlọ ndị isi ọwụwa anyanwụ, akụkọ gọọmentị 1961-1966.
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ BiafraNigeriaWorld: The Authority on BiafraNigeria. news.biafranigeriaworld.com. Archived from the original on March 30, 2013. Retrieved on 2016-02-11.
- ↑ Celebrating the Nigerian Political Amazons. www.gamji.com. Archived from the original on 2017-02-16. Retrieved on 2016-02-11.
- ↑ Tayo Agunbiade. Remembering Margaret Ekpo and the Enugu strike massacre. aljazeera.com. Retrieved on July 13, 2025.
- ↑ BiafraNigeriaWorld: The Authority on BiafraNigeria. news.biafranigeriaworld.com. Archived from the original on March 30, 2013. Retrieved on 2016-02-11.