Gaa na ọdịnaya

Jita asụsụ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Jita
asụsụ, modern language
Obere ụdị nkeGreat Lakes Bantu Dezie
Mba/obodoTanzania Dezie
Ụmụ amaala kaMara Region, Mwanza Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue6a Vigorous Dezie

Jita bụ asụsụ Bantu nke Tanzania, a na-asụ n'akụkụ ndịda ọwụwa anyanwụ nke ọdọ mmiri Victoria /Nyanza na n'àgwàetiti Ukerewe .

Jita
Spoken in: Mara Region
Total speakers: Templeeti:Sigfig
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Jita
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:
Ibe aha nke Testament Ọhụrụ na Jita

Guthrie (1967) na-ekewa Jita na mpaghara Bantu E, Group 20 n'ihi na, dị ka asụsụ ndị ọzọ dị na mpaghara a, o nwere prefixes abụọ (prefixes or augments [1] ) na aha, "akụ na ụba na-enweghị atụ" nke ngwaa ngwaa na ezi ihe na-adịghị mma nwere prefix ọjọọ pụrụ iche. Ọrụ na-adịbeghị anya (Bastin 2003, Maho 2009) na-ekewa Jita dịka akụkụ nke otu Interlacustrine Bantu (Zone J). Karịsịa, Jita bụ onye otu Suguti Bantu, nwere koodu Guthrie JE.25.

Kwaya (KYA, JE.251); Kara (REG), Regi/Leki (ma JE.252); na Ruri/Rori (JE.253) nwere njikọ chiri anya na Jita. Ọ bụ ezie na Glottolog na-ewere Ruri dị ka olumba Kwaya, [2] Massamba's (1977) ntule nke Jita, Ruri na Kwaya na-atụ aro na Ruri yiri Jita, ebe ma Jita na Ruri na-egosi ọtụtụ ọdịiche dị na Kwaya.

fonology

[dezie | dezie ebe o si]

Udaume na usoro ụdaume

[dezie | dezie ebe o si]

Jita nwere usoro ụdaume ise - gbakwunyere ogologo ọdịiche - nke egosiri na tebụl dị n'okpuru.

N'ihu Central Azu
Mechie i iː ị ị
N'etiti o oː
Mepee a aː

Dị ka ọ dị n'ọtụtụ asụsụ Bantu, nkwekọrịta ịdị elu ụdaume (VHH) na-emetụta ogo ụdaume n'ụdị suffixes, nke mere na ọ bụ naanị mgbọrọgwụ-ụdaume mmalite nke ngwaa na-emegide ịdị mma ụdaume. A na-ewepụ ogologo ụdaume na-eso usoro consonant-glide na usoro NC na-aga n'ihu, ebe a na-ahụ naanị ụdaume ogologo n'ihi usoro a maara n'akwụkwọ Bantu dị ka ịgbatị nkwụghachi ụgwọ . (Lee Downing 1990, 1996 na Nkwupụta Orthography Jita [3] maka ihe atụ nke usoro ndị a sitere na Jita; lee Hyman 1999 na Odden 2015 [4] maka mkparịta ụka izugbe nke usoro ụda olu ndị a.)

Consonants

[dezie | dezie ebe o si]

Jita nwere ekwentị consonant IPA ndị a.

Labial Labio-velar Alveolar Alveo-palatal Velar Gutural
Plosive enweghị olu p t k
kwuputara d g
Nke na-ese okwu enweghị olu f s ʃ h
kwuputara β v z
Mmekọrịta enweghị olu ʧ
kwuputara ʤ
Ihu imi m n ɲ ŋ
Mmiri mmiri l/r
Trill
Odika w j

Nkwupụta Orthography Jita [3] kwuru na [p] na [d] na-ahụkarị n'okwu agbaziri. Ọ dị ka enwere mgbanwe dị ukwuu na nghọta nke fọnịm mmiri mmiri. Downing (1990, 1996) na-ekwu na mmiri mmiri na-agbanwe agbanwe dị ka [l] ma ọ bụ [r] wee họrọ [l] dị ka fọnịm, ebe ọ dị ka ọ bụ variant a na-egosipụtakarị na mgbọrọgwụ (morpheme) ọnọdụ mbụ. Van der Weken (2002) kwuru ọdịiche dị n'etiti [l] na mpụta retroflex [ɭ], kama ịbụ trill [r]. Nkwupụta Orthography Jita [3] depụtara [r] dị ka fọnịm na ekwughị mgbanwe dị na mmezu ya.

Dị ka ọtụtụ asụsụ Bantu, Jita bụ ụda olu . Downing (1990), (1996) na (2014) na Rolle (2018) emeela nyocha zuru oke nke usoro ụda Jita. Na-arụ ọrụ dị ka Downing (2011), Kisseberth & Odden (2003), Marlo (2013) na Philippson (1991) tinyere Jita tonal usoro na a wider Bantu anya.

Ọnụ ọgụgụ morphology

[dezie | dezie ebe o si]

Nouns na Jita, nke na-agụnyekwa infinitives, nwere usoro ihe omimi ndị a: Preprefix (PP) - Prefix Agreement Class (CP) - Stem . N'okpuru bụ eserese nke prefixes nkwekọrịta aha. Rịba ama na a na-eji mkpụrụedemede IPA na chaatị niile dị n'isiokwu a; hụ Nkwupụta Orthography nke Jita [3] maka ihe kwekọrọ n'asụsụ Jita. Rịba ama na N na-egosi imi na-ejikọta n'ọnọdụ ya na consonant na-esonụ:

Class PP CP Example Gloss
  1 o mu omu nu person
  2 a βa aβa nu people
  3 o mu omu fuko bag
  4 e mi emi fuko bags
  5 (e) li li naʤi coconut palm
  6 a ma ama naʤi coconut palms
  7 e ʧi eʧi nu thing
  8 e βi eβi nu things
  9 i:(N) i:m beʤo adze
10 ji:(N) ji:m beʤo adzes
11 o lu olu góje eyelash  (Cl. 10 plural)
12 a ka aka góje string
13 o tu otu góje strings
14 o βu oβu néne bigness  (no pl.)
15 o ku oku té:ka to cook  (no pl.)
15a o ku oku βóko arm  (Cl. 6 plural)

Na klaasị 5, preprefix na-apụta naanị na ụfọdụ ụdaume-mbụ ma ọ bụ monosyllabic. Na klaasị ndị ọzọ niile, preprefix na-apụta na aha niile. Ngbanwe aha aha na-eso aha. preprefix na klaasị prefixes na-emekwa na adjectives. Ndị na-eme mgbanwe na-abụghị adjectival na-ewere prefixes nkwekọrịta dị iche, nke na-enweghị prefixes:

Klas CP2
1
2 βa
3 gu
4 ʤi
5 li
6 ga
7 i
8 βi
9 i
10 ʤi
11 lu
12 ka
13 tu
14 βu
15,15a ku

Ụdị okwu ọnụ

[dezie | dezie ebe o si]

Nhazi morphological maka ngwaa bụ:

Prefix Isiokwu (SP) - (Ngagharị Na-adịghị mma-) Ihe nrịbama / Aspect marker (TAM) - ( Prefixes Object (OP) -) Mgbọrọgwụ - ( Mwepụta Suffixes -) ( Tense Marker (TAM) -) Udaume ikpeazụ .

Mgbọrọgwụ gbakwunyere na-eso suffixes gụnyere azuokokoosisi ; nchịkọta a gbakwunyere ihe prefixes gụnyere Macro-Stem . Jita bụ otu n'ime asụsụ Bantu nke na-enye ohere prefixes abụọ n'ihu n'ihu Stem.

Nkọwa okwu na ihe

[dezie | dezie ebe o si]

Nkọwa okwu na ihe prefixes maka ngwaa bụ otu n'ime prefixes CP2 edepụtara n'elu, ma ewezuga Klas 1. Nke mbụ, nke abụọ na nke atọ (Klas nke 1 na 2) onye otu na ọtụtụ isiokwu na prefixes nkwekọrịta ihe maka ngwaa bụ ndị a:

SP/OP (otu) SP/OP (ọtụtụ)
I na ~ N / N anyi ʧi / i
u / ku ị pl. mu/βa
onye (Cl.1) a/mu ha (Cl.2) βa / βa
-onwe (OP reflexive, singular and plural) i

Mwepụta al suffixes (mgbakwunye)

[dezie | dezie ebe o si]

Mwepụta mwepu na Jita, dị ka ọ dị n'asụsụ Bantu ndị ọzọ, na-agbanwe nhazi arụmụka nke ngwaa iji kwupụta echiche ụtọ asụsụ dị ka ihe na-akpata, bara uru, ebe obibi, nkwụghachi, ntughari na nke na-agafe agafe . N'okpuru ebe a ka edepụtara ụfọdụ suffixes okwu (mgbakwunye) na-emekarị na Jita. Rịba ama na ụfọdụ ndọtị nwere ụdị abụọ ekpebiela n'ọnọdụ ọnọdụ n'ihi nkwekọ dị elu nke ụdaume, nke a kpọtụrụ aha n'elu.

-(bụ) j- / -(bụ) j- na-akpata
-ir- / -er- Ọbara uru; ebe
-an- imeghari
-uru- / -oro- ntughari

Ụdị agbatị nke ụfọdụ Jita Infinitives dị na tebụl dị n'okpuru ( oku- bụ prefix nke enweghị njedebe; nnukwu ụda olu na ụdaume na-egosi ụda dị elu):

oku-má:ma na-ehi ụra; dinara ala
oku-ma:m-ír-a na-ehi ụra ebe (etinyere)
oku-má:mja ime ka dina ala (na-akpata)
oku-βwí:ra ịgwa
oku-βwi:r-án-a ịgwa ibe ya (ntụgharị)
oku-ʤí:ng-a iji ifufe
oku-ʤi:ng-úrur-a itughari (reversive)

Ndị TAM

[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka Guthrie (1967) siri kwupụta, Jita nwere "akụnụba" nke ngwaa ngwaa / akụkụ / ọnọdụ (TAM) paradigms . Downing (1990, 1996, 2014) na Odom & Robinson (2016) na-enye ndepụta zuru oke nke paradaịs. Rịba ama, Otú ọ dị, na Odom & Robinson (2016) adịghị akara ụda, ọ bụ ezie na usoro ụda olu ụtọ e kenyere ụkpụrụ nke ọ bụla bụ akụkụ dị mkpa nke nkwupụta nke TAM. (Lee Odden & Bickmore 2014 maka nkọwapụta njirimara nke ụda olu Bantu.) N'okpuru ebe a bụ Ihe Mgbakwunye sitere na Downing (2014), na-enye nkọwa nke usoro ụda olu ụtọ e kenyere ndị TAM na-ejikarị eme ihe na Jita. Rịba ama na ọ bụghị naanị TAM kamakwa prefix na-adịghị mma, yana ụdị ngwaa ikwu, nwere ike ikpebi ụkpụrụ ụda olu ụtọ:

Ntughari Ụkpụrụ ụda
Enweghị ngwụcha na-abụghị melodic
Oge gara aga I ụda olu - penult H
Ihe ọjọọ ụda olu - penult H
ikwu ụda olu - penult H
Oge gara aga II egwu egwu - ikpeazụ H
Ihe ọjọọ egwu egwu - ikpeazụ H
ikwu egwu egwu - ikpeazụ H
Zuru oke na-abụghị melodic
Ụnyaahụ gara aga na-abụghị melodic
Ihe ọjọọ na-abụghị melodic
ikwu na-abụghị melodic
Taa gara aga na-abụghị melodic
Ihe ọjọọ na-abụghị melodic
ikwu egwu egwu - ikpeazụ H
Na-aga n'ihu ugbu a melodic - 'Chaotic'
Ihe ọjọọ na-abụghị melodic
Ọdịnihu dị anya egwu egwu - ikpeazụ H
Ihe ọjọọ na-abụghị melodic
ikwu egwu egwu - ikpeazụ H
Dị mkpa melodic - 'Chaotic'
Subjunctive melodic - 'Chaotic'

Mgbe enweghị ike ikpebi ụkpụrụ ụda olu na-agbanwe agbanwe maka ihe atụ, Downing kpọrọ ụkpụrụ ahụ "ọgbaaghara." Rolle (2018) na-etolite nyocha nke ụda olu ụtọ Jita nke na-achọta ụkpụrụ ọbụna na paradaịs "ọgbaaghara"

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  1. De Blois (1970). "The augment in the Bantu languages" (in fr). Africana Linguistica 4 (1): 85–165. DOI:10.3406/aflin.1970.879. ISSN 2033-8732. 
  2. Jita.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 Jita orthography statement. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content
  4. Odden (2015-12-10). "Bantu Phonology", Oxford Handbook Topics in Linguistics. Oxford University Press. DOI:10.1093/oxfordhb/9780199935345.013.59. ISBN 978-0-19-993534-5. 

Akwụkwọ akụkọ

[dezie | dezie ebe o si]

Na-arụ ọrụ na Jita/Isi mmalite nke ozi maka akụkọ a

[dezie | dezie ebe o si]
  • Bastin, Yvonne. 2003. Mpaghara Interlacustrine ( Mpaghara J). Na D. Nọọsụ & G. Philippson (eds.), Asụsụ Bantu, 501-528. London: Routledge.
  • Downing, Laura J. (1990) Nsogbu na Jita Tonology . Mahadum nke Illinois PhD nyocha.
  • Downing, Laura J. (1996) The Tonal Phonology of Jita . Lincom Europa.
  • Downing, Laura J. (2014) "Ụdị ụda ngwaa melodic na Jita" . Na asụsụ Africa 20:101-119, Jenụarị 2014. DOI: https://doi.org/10.3406/aflin.2014.1026
  • Nkwupụta Orthography nke Jita: Mpempe akwụkwọ akụkọ akwadoro . 2016. Ụlọ ọrụ SIL International.
  • Kagaya, Ryohei. 2005. A Jita okwu . (Asian na African Lexicon, 47.) Tokyo: Institute for the Study of Languages and Culture of Asia and Africa (ILCAA), Tokyo University of Foreign Studies. xxi+482pp.
  • Massamba, David Phineas Bhukanda. 1977. Ọmụmụ ihe atụnyere nke ruri, jita na kwaya "asụsụ" nke ụsọ ọwụwa anyanwụ nke Ọdọ Nyanza (Victoria) . Usoro mmụta MA, Mahadum Dar es Salaam; iii+138pp.
  • Odom, Shannon Ronit na Robinson, Holly. 2016. The Grammar Basics of Jita . Dallas, Texas: SIL International. 24p. [1]
  • Philippson, Gérard. 1991. Tons et Accent dans les Langues Bantu d'Afrique Orientale: Ụdị Comparative Typologique et Diachronique . Akwụkwọ mmụta doctoral, Université de Paris V - René Descartes.
  • van der Veken, A. 2002. Akụkụ nke ọmụmụ asụsụ nke Jita . Akwụkwọ edemede Licentiaat, Mahadum Ghent.

Ọrụ ndị ọzọ e zoro aka na ya

[dezie | dezie ebe o si]
  • Ụlọ akwụkwọ, LJ 2011. Bantu Tone. Na van Oostendorp, M., CJ Ewen, E. Hume & K. Rice (eds.), The Blackwell Companion to Phonology, Isi nke 14. Cambridge; Oxford: Blackwell.
  • Guthrie, Malcolm. 1967. Nhazi nke asụsụ Bantu . London: Dawsons nke Pall Mall maka International African Institute.
  • Hyman, Larry M. 1999. Nkọwa akụkọ ihe mere eme nke ndakọrịta ụdaume na Bantu. Na Jean-Marie Hombert & Larry M. Hyman (eds.), Bantu Historical Linguistics: Theoretical and Empirical Perspections . Stanford, CA: CSLI, 235-295 .
  • Kissebert, CW & D. Odden. 2003. Ụda. Na D. Nọọsụ & G. Philippson (eds.), Asụsụ Bantu, 59-70. London: Routledge.
  • Marlo Michael R. 2013. Ụda ngwaa n'asụsụ Bantu: ụkpụrụ micro-ụdị na ụzọ nyocha. Asụsụ Afrịka 19, 137-234. DOI https://doi.org/10.3406/aflin.2013.1020
  • Odden, David. 2015. Igwe okwu Bantu. Akwụkwọ ntuziaka Oxford online. DOI: https://doi.org/10.1093/oxfordhb/9780199935345.013.59
  • Odden, David & Lee Bickmore. 2014. Ụda olu dị na Bantu: nyocha. Asụsụ Afrịka 20, 3-13. DOI https://doi.org/10.3406/aflin.2014.1021