Jita asụsụ
| Obere ụdị nke | Great Lakes Bantu |
|---|---|
| Mba/obodo | Tanzania |
| Ụmụ amaala ka | Mara Region, Mwanza |
| Ọkwa asụsụ Ethnologue | 6a Vigorous |
Jita bụ asụsụ Bantu nke Tanzania, a na-asụ n'akụkụ ndịda ọwụwa anyanwụ nke ọdọ mmiri Victoria /Nyanza na n'àgwàetiti Ukerewe .
| Jita | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | Mara Region | |
| Total speakers: | Templeeti:Sigfig | |
| Language family: | Nnijer–Kongo Atlantic–Congo Jita | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | —
| |
| ISO 639-3: | — | |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||

Nhazi
[dezie | dezie ebe o si]Guthrie (1967) na-ekewa Jita na mpaghara Bantu E, Group 20 n'ihi na, dị ka asụsụ ndị ọzọ dị na mpaghara a, o nwere prefixes abụọ (prefixes or augments [1] ) na aha, "akụ na ụba na-enweghị atụ" nke ngwaa ngwaa na ezi ihe na-adịghị mma nwere prefix ọjọọ pụrụ iche. Ọrụ na-adịbeghị anya (Bastin 2003, Maho 2009) na-ekewa Jita dịka akụkụ nke otu Interlacustrine Bantu (Zone J). Karịsịa, Jita bụ onye otu Suguti Bantu, nwere koodu Guthrie JE.25.
Kwaya (KYA, JE.251); Kara (REG), Regi/Leki (ma JE.252); na Ruri/Rori (JE.253) nwere njikọ chiri anya na Jita. Ọ bụ ezie na Glottolog na-ewere Ruri dị ka olumba Kwaya, [2] Massamba's (1977) ntule nke Jita, Ruri na Kwaya na-atụ aro na Ruri yiri Jita, ebe ma Jita na Ruri na-egosi ọtụtụ ọdịiche dị na Kwaya.
fonology
[dezie | dezie ebe o si]Udaume na usoro ụdaume
[dezie | dezie ebe o si]Jita nwere usoro ụdaume ise - gbakwunyere ogologo ọdịiche - nke egosiri na tebụl dị n'okpuru.
| N'ihu | Central | Azu | |
| Mechie | i iː | ị ị | |
| N'etiti | eː | o oː | |
| Mepee | a aː |
Dị ka ọ dị n'ọtụtụ asụsụ Bantu, nkwekọrịta ịdị elu ụdaume (VHH) na-emetụta ogo ụdaume n'ụdị suffixes, nke mere na ọ bụ naanị mgbọrọgwụ-ụdaume mmalite nke ngwaa na-emegide ịdị mma ụdaume. A na-ewepụ ogologo ụdaume na-eso usoro consonant-glide na usoro NC na-aga n'ihu, ebe a na-ahụ naanị ụdaume ogologo n'ihi usoro a maara n'akwụkwọ Bantu dị ka ịgbatị nkwụghachi ụgwọ . (Lee Downing 1990, 1996 na Nkwupụta Orthography Jita [3] maka ihe atụ nke usoro ndị a sitere na Jita; lee Hyman 1999 na Odden 2015 [4] maka mkparịta ụka izugbe nke usoro ụda olu ndị a.)
Consonants
[dezie | dezie ebe o si]Jita nwere ekwentị consonant IPA ndị a.
| Labial | Labio-velar | Alveolar | Alveo-palatal | Velar | Gutural | |||
| Plosive | enweghị olu | p | t | k | ||||
| kwuputara | d | g | ||||||
| Nke na-ese okwu | enweghị olu | f | s | ʃ | h | |||
| kwuputara | β | v | z | |||||
| Mmekọrịta | enweghị olu | ʧ | ||||||
| kwuputara | ʤ | |||||||
| Ihu imi | m | n | ɲ | ŋ | ||||
| Mmiri mmiri | l/r | |||||||
| Trill | ||||||||
| Odika | w | j | ||||||
Nkwupụta Orthography Jita [3] kwuru na [p] na [d] na-ahụkarị n'okwu agbaziri. Ọ dị ka enwere mgbanwe dị ukwuu na nghọta nke fọnịm mmiri mmiri. Downing (1990, 1996) na-ekwu na mmiri mmiri na-agbanwe agbanwe dị ka [l] ma ọ bụ [r] wee họrọ [l] dị ka fọnịm, ebe ọ dị ka ọ bụ variant a na-egosipụtakarị na mgbọrọgwụ (morpheme) ọnọdụ mbụ. Van der Weken (2002) kwuru ọdịiche dị n'etiti [l] na mpụta retroflex [ɭ], kama ịbụ trill [r]. Nkwupụta Orthography Jita [3] depụtara [r] dị ka fọnịm na ekwughị mgbanwe dị na mmezu ya.
Ụda
[dezie | dezie ebe o si]Dị ka ọtụtụ asụsụ Bantu, Jita bụ ụda olu . Downing (1990), (1996) na (2014) na Rolle (2018) emeela nyocha zuru oke nke usoro ụda Jita. Na-arụ ọrụ dị ka Downing (2011), Kisseberth & Odden (2003), Marlo (2013) na Philippson (1991) tinyere Jita tonal usoro na a wider Bantu anya.
Ọnụ ọgụgụ morphology
[dezie | dezie ebe o si]Nouns na Jita, nke na-agụnyekwa infinitives, nwere usoro ihe omimi ndị a: Preprefix (PP) - Prefix Agreement Class (CP) - Stem . N'okpuru bụ eserese nke prefixes nkwekọrịta aha. Rịba ama na a na-eji mkpụrụedemede IPA na chaatị niile dị n'isiokwu a; hụ Nkwupụta Orthography nke Jita [3] maka ihe kwekọrọ n'asụsụ Jita. Rịba ama na N na-egosi imi na-ejikọta n'ọnọdụ ya na consonant na-esonụ:
| Class | PP | CP | Example | Gloss |
| 1 | o | mu | omu nu | person |
| 2 | a | βa | aβa nu | people |
| 3 | o | mu | omu fuko | bag |
| 4 | e | mi | emi fuko | bags |
| 5 | (e) | li | li naʤi | coconut palm |
| 6 | a | ma | ama naʤi | coconut palms |
| 7 | e | ʧi | eʧi nu | thing |
| 8 | e | βi | eβi nu | things |
| 9 | i:(N) | i:m beʤo | adze | |
| 10 | ji:(N) | ji:m beʤo | adzes | |
| 11 | o | lu | olu góje | eyelash (Cl. 10 plural) |
| 12 | a | ka | aka góje | string |
| 13 | o | tu | otu góje | strings |
| 14 | o | βu | oβu néne | bigness (no pl.) |
| 15 | o | ku | oku té:ka | to cook (no pl.) |
| 15a | o | ku | oku βóko | arm (Cl. 6 plural) |
Na klaasị 5, preprefix na-apụta naanị na ụfọdụ ụdaume-mbụ ma ọ bụ monosyllabic. Na klaasị ndị ọzọ niile, preprefix na-apụta na aha niile. Ngbanwe aha aha na-eso aha. preprefix na klaasị prefixes na-emekwa na adjectives. Ndị na-eme mgbanwe na-abụghị adjectival na-ewere prefixes nkwekọrịta dị iche, nke na-enweghị prefixes:
| Klas | CP2 |
| 1 | ị |
| 2 | βa |
| 3 | gu |
| 4 | ʤi |
| 5 | li |
| 6 | ga |
| 7 | i |
| 8 | βi |
| 9 | i |
| 10 | ʤi |
| 11 | lu |
| 12 | ka |
| 13 | tu |
| 14 | βu |
| 15,15a | ku |
Ụdị okwu ọnụ
[dezie | dezie ebe o si]Nhazi morphological maka ngwaa bụ:
Prefix Isiokwu (SP) - (Ngagharị Na-adịghị mma-) Ihe nrịbama / Aspect marker (TAM) - ( Prefixes Object (OP) -) Mgbọrọgwụ - ( Mwepụta Suffixes -) ( Tense Marker (TAM) -) Udaume ikpeazụ .
Mgbọrọgwụ gbakwunyere na-eso suffixes gụnyere azuokokoosisi ; nchịkọta a gbakwunyere ihe prefixes gụnyere Macro-Stem . Jita bụ otu n'ime asụsụ Bantu nke na-enye ohere prefixes abụọ n'ihu n'ihu Stem.
Nkọwa okwu na ihe
[dezie | dezie ebe o si]Nkọwa okwu na ihe prefixes maka ngwaa bụ otu n'ime prefixes CP2 edepụtara n'elu, ma ewezuga Klas 1. Nke mbụ, nke abụọ na nke atọ (Klas nke 1 na 2) onye otu na ọtụtụ isiokwu na prefixes nkwekọrịta ihe maka ngwaa bụ ndị a:
| SP/OP (otu) | SP/OP (ọtụtụ) | |||
| I | na ~ N / N | anyi | ʧi / i | |
| ị | u / ku | ị pl. | mu/βa | |
| onye (Cl.1) | a/mu | ha (Cl.2) | βa / βa | |
| -onwe (OP reflexive, singular and plural) | i | |||
Mwepụta al suffixes (mgbakwunye)
[dezie | dezie ebe o si]Mwepụta mwepu na Jita, dị ka ọ dị n'asụsụ Bantu ndị ọzọ, na-agbanwe nhazi arụmụka nke ngwaa iji kwupụta echiche ụtọ asụsụ dị ka ihe na-akpata, bara uru, ebe obibi, nkwụghachi, ntughari na nke na-agafe agafe . N'okpuru ebe a ka edepụtara ụfọdụ suffixes okwu (mgbakwunye) na-emekarị na Jita. Rịba ama na ụfọdụ ndọtị nwere ụdị abụọ ekpebiela n'ọnọdụ ọnọdụ n'ihi nkwekọ dị elu nke ụdaume, nke a kpọtụrụ aha n'elu.
| -(bụ) j- / -(bụ) j- | na-akpata |
| -ir- / -er- | Ọbara uru; ebe |
| -an- | imeghari |
| -uru- / -oro- | ntughari |
Ụdị agbatị nke ụfọdụ Jita Infinitives dị na tebụl dị n'okpuru ( oku- bụ prefix nke enweghị njedebe; nnukwu ụda olu na ụdaume na-egosi ụda dị elu):
| oku-má:ma | na-ehi ụra; dinara ala |
| oku-ma:m-ír-a | na-ehi ụra ebe (etinyere) |
| oku-má:mja | ime ka dina ala (na-akpata) |
| oku-βwí:ra | ịgwa |
| oku-βwi:r-án-a | ịgwa ibe ya (ntụgharị) |
| oku-ʤí:ng-a | iji ifufe |
| oku-ʤi:ng-úrur-a | itughari (reversive) |
Ndị TAM
[dezie | dezie ebe o si]Dị ka Guthrie (1967) siri kwupụta, Jita nwere "akụnụba" nke ngwaa ngwaa / akụkụ / ọnọdụ (TAM) paradigms . Downing (1990, 1996, 2014) na Odom & Robinson (2016) na-enye ndepụta zuru oke nke paradaịs. Rịba ama, Otú ọ dị, na Odom & Robinson (2016) adịghị akara ụda, ọ bụ ezie na usoro ụda olu ụtọ e kenyere ụkpụrụ nke ọ bụla bụ akụkụ dị mkpa nke nkwupụta nke TAM. (Lee Odden & Bickmore 2014 maka nkọwapụta njirimara nke ụda olu Bantu.) N'okpuru ebe a bụ Ihe Mgbakwunye sitere na Downing (2014), na-enye nkọwa nke usoro ụda olu ụtọ e kenyere ndị TAM na-ejikarị eme ihe na Jita. Rịba ama na ọ bụghị naanị TAM kamakwa prefix na-adịghị mma, yana ụdị ngwaa ikwu, nwere ike ikpebi ụkpụrụ ụda olu ụtọ:
| Ntughari | Ụkpụrụ ụda |
| Enweghị ngwụcha | na-abụghị melodic |
| Oge gara aga I | ụda olu - penult H |
| Ihe ọjọọ | ụda olu - penult H |
| ikwu | ụda olu - penult H |
| Oge gara aga II | egwu egwu - ikpeazụ H |
| Ihe ọjọọ | egwu egwu - ikpeazụ H |
| ikwu | egwu egwu - ikpeazụ H |
| Zuru oke | na-abụghị melodic |
| Ụnyaahụ gara aga | na-abụghị melodic |
| Ihe ọjọọ | na-abụghị melodic |
| ikwu | na-abụghị melodic |
| Taa gara aga | na-abụghị melodic |
| Ihe ọjọọ | na-abụghị melodic |
| ikwu | egwu egwu - ikpeazụ H |
| Na-aga n'ihu ugbu a | melodic - 'Chaotic' |
| Ihe ọjọọ | na-abụghị melodic |
| Ọdịnihu dị anya | egwu egwu - ikpeazụ H |
| Ihe ọjọọ | na-abụghị melodic |
| ikwu | egwu egwu - ikpeazụ H |
| Dị mkpa | melodic - 'Chaotic' |
| Subjunctive | melodic - 'Chaotic' |
Mgbe enweghị ike ikpebi ụkpụrụ ụda olu na-agbanwe agbanwe maka ihe atụ, Downing kpọrọ ụkpụrụ ahụ "ọgbaaghara." Rolle (2018) na-etolite nyocha nke ụda olu ụtọ Jita nke na-achọta ụkpụrụ ọbụna na paradaịs "ọgbaaghara"
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ De Blois (1970). "The augment in the Bantu languages" (in fr). Africana Linguistica 4 (1): 85–165. DOI:10.3406/aflin.1970.879. ISSN 2033-8732.
- ↑ Jita.
- ↑ 3.0 3.1 3.2 3.3 Jita orthography statement. Kpọpụta njehie: Invalid
<ref>tag; name ":0" defined multiple times with different content - ↑ Odden (2015-12-10). "Bantu Phonology", Oxford Handbook Topics in Linguistics. Oxford University Press. DOI:10.1093/oxfordhb/9780199935345.013.59. ISBN 978-0-19-993534-5.
Akwụkwọ akụkọ
[dezie | dezie ebe o si]Na-arụ ọrụ na Jita/Isi mmalite nke ozi maka akụkọ a
[dezie | dezie ebe o si]- Bastin, Yvonne. 2003. Mpaghara Interlacustrine ( Mpaghara J). Na D. Nọọsụ & G. Philippson (eds.), Asụsụ Bantu, 501-528. London: Routledge.
- Downing, Laura J. (1990) Nsogbu na Jita Tonology . Mahadum nke Illinois PhD nyocha.
- Downing, Laura J. (1996) The Tonal Phonology of Jita . Lincom Europa.
- Downing, Laura J. (2014) "Ụdị ụda ngwaa melodic na Jita" . Na asụsụ Africa 20:101-119, Jenụarị 2014. DOI: https://doi.org/10.3406/aflin.2014.1026
- Nkwupụta Orthography nke Jita: Mpempe akwụkwọ akụkọ akwadoro . 2016. Ụlọ ọrụ SIL International.
- Kagaya, Ryohei. 2005. A Jita okwu . (Asian na African Lexicon, 47.) Tokyo: Institute for the Study of Languages and Culture of Asia and Africa (ILCAA), Tokyo University of Foreign Studies. xxi+482pp.
- Massamba, David Phineas Bhukanda. 1977. Ọmụmụ ihe atụnyere nke ruri, jita na kwaya "asụsụ" nke ụsọ ọwụwa anyanwụ nke Ọdọ Nyanza (Victoria) . Usoro mmụta MA, Mahadum Dar es Salaam; iii+138pp.
- Odom, Shannon Ronit na Robinson, Holly. 2016. The Grammar Basics of Jita . Dallas, Texas: SIL International. 24p. [1]
- Philippson, Gérard. 1991. Tons et Accent dans les Langues Bantu d'Afrique Orientale: Ụdị Comparative Typologique et Diachronique . Akwụkwọ mmụta doctoral, Université de Paris V - René Descartes.
- van der Veken, A. 2002. Akụkụ nke ọmụmụ asụsụ nke Jita . Akwụkwọ edemede Licentiaat, Mahadum Ghent.
Ọrụ ndị ọzọ e zoro aka na ya
[dezie | dezie ebe o si]- Ụlọ akwụkwọ, LJ 2011. Bantu Tone. Na van Oostendorp, M., CJ Ewen, E. Hume & K. Rice (eds.), The Blackwell Companion to Phonology, Isi nke 14. Cambridge; Oxford: Blackwell.
- Guthrie, Malcolm. 1967. Nhazi nke asụsụ Bantu . London: Dawsons nke Pall Mall maka International African Institute.
- Hyman, Larry M. 1999. Nkọwa akụkọ ihe mere eme nke ndakọrịta ụdaume na Bantu. Na Jean-Marie Hombert & Larry M. Hyman (eds.), Bantu Historical Linguistics: Theoretical and Empirical Perspections . Stanford, CA: CSLI, 235-295 .
- Kissebert, CW & D. Odden. 2003. Ụda. Na D. Nọọsụ & G. Philippson (eds.), Asụsụ Bantu, 59-70. London: Routledge.
- Marlo Michael R. 2013. Ụda ngwaa n'asụsụ Bantu: ụkpụrụ micro-ụdị na ụzọ nyocha. Asụsụ Afrịka 19, 137-234. DOI https://doi.org/10.3406/aflin.2013.1020
- Odden, David. 2015. Igwe okwu Bantu. Akwụkwọ ntuziaka Oxford online. DOI: https://doi.org/10.1093/oxfordhb/9780199935345.013.59
- Odden, David & Lee Bickmore. 2014. Ụda olu dị na Bantu: nyocha. Asụsụ Afrịka 20, 3-13. DOI https://doi.org/10.3406/aflin.2014.1021