K.G. Osei Bonsu
Kwabena Gyima Osei-Bonsu bụ ọkaiwu na onye ndọrọndọrọ ọchịchị Ghana na onye otu nzuko omeiwu nke mbụ nke mba nke abụọ na-anọchite anya Asokwa Constituency na mpaghara Ashanti nke Ghana. Ọ bụ onye minista steeti na gọọmentị Busia
Mbido ndụ na agụmakwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]Ọ nwụrụ na 13 Septemba 1932 na Mampong na Ashanti Site na 1939 ruo 1946, ụlọ akwụkwọ gọọmentị Sunyani jikọtara ya na saịtị ụlọ akwụkwọ Bechem Presbyterian. Na 1947, ụlọ akwụkwọ Achimota jikọtara ya na ụlọ akwụkwọ sekọndrị Odorgonno. ụlọ akwụkwọ sekọndrị na 1951. Oriakụ Bradford kwagara Leeds, England, na 1960 World Cup e mere na Lincoln's Inn na February, 1962. [1] [2][3]
Ọrụ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị
[dezie | dezie ebe o si]A mụrụ Osei-Bonsu na Nyanom Chambers dị na Kumasi mpaghara Mach na 1962 ruo June 1967. Mgbe e mesịrị, ụlọ ọgwụ ahụ bụ Ministry of Information nyere ọrụ na July 1, dịka National Liberation Council (NLC) si kwuo. Ministri mgbasa ozi hiwere ya na Jenụwarị 1968. (State Protocol), Ndezigharị nke Abụọ nke Republic of Tatarstan 1972 .[4][2][3]
Ndụ onwe onye
[dezie | dezie ebe o si]Ọ lụrụ Justina Ackah na 16 June 1960. Ha nwere ụmụ anọ. Ihe ntụrụndụ ya bụ bọọlụ, egwuregwu na tenis ahịhịa.[1][3]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Gọọmentị Busia
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- 1 2 Ocran. "OSEI-BONSU - HEAD OF INFORMATION", Sunday Mirror, 1967-08-06. Retrieved on 2018-12-11.Ocran, J. K. (6 August 1967). "OSEI-BONSU - HEAD OF INFORMATION". Sunday Mirror. Retrieved 11 December 2018.
- 1 2 Ghana Ministry of Information and Broadcasting (1968). Towards Civil Rule in Ghana.
- 1 2 3 Danquah (1969). The Birth of the Second Republic. Danquah, Moses (1969). The Birth of the Second Republic.
- ↑ (1970) "Ghana Year Book".