Kaouar

Kaouar (ma ọ bụ Kawar) bụ usoro oasis iri dị na mpaghara ndịda Sahara n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ Niger. Ha na-ekpuchi ihe dị ka kilomita 75 (maịl 50) site n’ugwu ruo ndịda, na kilomita 1 ruo 5 (maịl 0.62 ruo 3.11) site n’ọwụwa anyanwụ ruo ọdịda anyanwụ.Ha dị n’akụkụ ọwụwa anyanwụ nke ọzara Ténéré, n’etiti Ugwu Tibesti dị n’ọwụwa anyanwụ na Ugwu Aïr dị n’ọdịda anyanwụ, nakwa n’etiti Fezzan dị n’ugwu na Ọdọ Chad dị n’ndịda. Ha dị n'akụkụ nke ifufe na-adịghị akpa ike nke nnukwu mkpọda ala dị ihe dịka mita 100 n'ịdị elu nke na-agbatị site n'ugwu ruo ndịda na ifufe ọwụwa anyanwụ na-efe efe na-eme ka ọ dị mfe ịnweta mmiri ala maka oases.
Na-aga site n'ebe ndịda gaa n'ebe ugwu, Bilma, Dirkou, Aney na Séguédine bụ obodo ndị kachasị ukwuu.
Kaouar oases bụ ndị a ma ama maka mmepụta nnu na ụbọchị, ma na-aga n'okporo ụzọ nke nnukwu Bornu na ụzọ Fezzan. Nke a bụ isi ihe jikọrọ aka n'etiti Sahel Africa na mmepeanya Mediterenian ruo na narị afọ nke 19. Ọtụtụ ebe e gwupụtara ihe n'ala na ihe osise nkume na-agba akaebe na mmadụ biri ebe a site n'ihe dị ka afọ 10,000 ruo mgbe ala ahịhịa gbara ebe ahụ gburugburu.
N'afọ 1997, e tinyere Kaouar n'akwụkwọ ndị a na-atụle maka inweta ọnọdụ UNESCO World Heritage Site dịka akụkụ nke Ụzọ Nnu sitere na Air ruo Kaouar. N'aka nke ọzọ, e nyere oasis ndị ahụ ọnọdụ Ramsar Site kemgbe afọ 2005.
Edensibịa
[dezie | dezie ebe o si]Akwụkwọ
[dezie | dezie ebe o si]- Decalo (1979). Historical Dictionary of Niger. London and New Jersey: Scarecrow Press. ISBN 0-8108-1229-0.
- Geels (2006). Niger. Bradt London and Globe Pequot New York. ISBN 1-84162-152-8.
- Vikør (1996). The Oasis of Salt. The History of Kawar, a Saharan Centre of Salt Production.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Ihe osise site na Kaouar.
- Ahụmahụ onye njem na Kaouar, February-March 2001.
- Ahụmahụ onye njem na Kaouar, nke Tony na Elly van Gastel.
- Foto gallery si Ténéré na Kaouar.