Kháng
| Kháng | |
|---|---|
| Mang U" | |
| A mụrụ ya | Vietnam |
| Ógbè | Ógbè Sơn La na Lai Chau |
| Agbụrụ | Khang |
Ndị na-asụ asụsụ ala |
14,000 (ọnụ ọgụgụ nke afọ 2009) [1] |
| Koodu asụsụ | |
| ISO 639-3 | kjm - gụnyere koodu Onye ọ bụla koodu:xao - Khao |
| Glottolog | khan1274 |
| ELP | Kháng |
Kháng ( Asụsụ Chaịna: 抗语), nke a makwaara dịka Mang U’, bụ asụsụ Austroasiatic nke Vietnam.[1] Ọ nwere njikọ chiri anya na asụsụ Bumang nke ndịda Yunnan, China.
Nchịkọta
[dezie | dezie ebe o si]aul Sidwell (2014) kewara Khang dị ka Palaungic, ọ bụ ezie na Jerold Edmondson (2010) na-atụ aro na ọ bụ Khmuic.
Kháng nwere njikọ chiri anya na Bumang (Edmondson 2010).
Nbudata
[dezie | dezie ebe o si]Ndị na-asụ asụsụ Kháng bụ agbụrụ a ma ama na Vietnam, [2] ma bụrụ 10,272 na 1999.
: [3]
Tạ (2021) nwere phonology na ndepụta okwu nke olumba Kháng nke obodo Nolu Mu, obodo Phình Sáng, Tuần Pha district, Dien Biên province.[4]
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]| Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Palatal | Velar | Mkpịsị aka | |
|---|---|---|---|---|---|
| Plosive | p p | t | tʃ | k k | ʔ |
| Implosive | ɓ | ɗ | |||
| Ihe na-esiri ike | s | h | |||
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ŋ | |
| Ihe atụ | w | l | j |
| N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
|---|---|---|---|
| Elu | i | ɯ | u |
| N'etiti elu | e | Ihe omume:ɤː | o oː |
| Ọkara ala | ɛ | ɔ | |
| Ala Dị Ala | a aː |
Tụkwasị na nke a, enwere ike ịchọta diphthongs ndị a: /iɤ/, /ɯɤ/,/uɤ/.
.[4] Ụda ọ bụla na-ejikwa ya na ndekọ a kapịrị ọnụ na-emetụta ụda nke mkpụrụedemede ahụ.
Ụda ụdaume dị ndụ dị ka ndị a:
- [[[[[[[[]]]]] - olu dị elu, ọkwa, olu modal
- [[[[[[[[] - ala, dị larịị, na-agwụ na nkwụsị glottal
- [Xi] - elu, na-agwụ na nkwụsị nke akpịrị
- [[[[[[[[] - ọdịda dị ala, na-ejedebe na nkwụsịtụ glottal
- [[[[[[[[]]]]] - n'etiti-dipping, olu modal
- [Xi] - olu na-adaba n'ala, na-eme mkpọtụ
Ụda ụdaume nwụrụ anwụ dị ka ndị a:
- [Xi] - ọdịda dị elu
- [Xi] - ala-ebili
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Kháng at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required)
Khao at Ethnologue (18th ed., 2015) (subscription required) - ↑ Documenting and Preserving the Khang Language in Vietnam. United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization. Retrieved on 2016-08-29.
- ↑ Edmondson (2010). "The Kháng language of Vietnam in comparison to Ksingmul (Xinh-mun)", in McElhanon: A Mosaic of languages and cultures: studies celebrating the career of Karl J. Franklin, SIL e-Books. SIL International, Dallas.
- 1 2 3 4 Tạ (2021). "A Phonology and Lexicon of Khang in Vietnam". Journal of the Southeast Asian Linguistics Society 14 (2). ISSN 1836-6821. Retrieved on 2023-06-30. Kpọpụta njehie: Invalid
<ref>tag; name "ta21" defined multiple times with different content
Ịgụ ihe ọzọ
[dezie | dezie ebe o si]- Dao, Jie 刀洁. 2007. Bumang yu yanjiu Nnyocha nke Bumang. Beijing: Mahadum Minzu.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] 1996. Asụsụ na ndị mmadụ viet-muong [Asụsụ na ndị Vietnamese-Muong]. Mon-Khmer Studies 26. 7–28
- Mikami, Naomitsu 2003. "A Khang phonology and wordlist"." Akụkọ banyere asụsụ ndị pere mpe na Mainland Southeast Asia, ed. site n'aka Ueda Hiromi, 1-42. Asụsụ Ndị Na-eyi Egwu nke Pacific Rim. Osaka: Faculty of Informatics, Osaka Gakuin University.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] 1998. Agbụrụ ndị dị n'ugwu nke Vietnam. Izu ohi Izu ohi 2. Ụgbọelu abụọ. Bangkok: White Lotus Co. Ltd.
- Tạ, Quang Tùng. 2023. Ngữ Viena Kháng na-enwe mmetụta na Ch'an na Ch'i Ch'i ch'i ch ch'i. Ọ bụrụ na ị chọrọ ịsị na ị chọrọ.
- [Vietnam News Agency] 2006. Viet Nam Hình n'ọnwa ndị Dồng 54 Dân Tộc [Ihe oyiyi Vietnam nke Community of 54 Ethnic Groups]. Hanoi: Ụlọ obibi akwụkwọ Vna.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- https://web.archive.org/web/20131202221448/http://cema.gov.vn/modules.php?name=Content&op=details&mid=508
- https://projekt.ht.lu.se/rwaai RWAAI (Repository and Workspace for Austroasiatic Intangible Heritage)
- http://hdl.handle.net/10050/00-0000-0000-0003-93F5-2@view Khang na RWAAI Digital Archive