King's College, Lagos

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
King's College, Lagos

King's College, Lagos (KCOB) bụ ụlọ akwụkwọ sekọndrị dị na steeti Lagos, Naijiria. E hiwere ya n'abali iri abụọ nke ọnwa Septemba afọ 1909 na Lagos Island, n'akụkụ Tafawa Balewa Square, nke ọ bụ ụmụ akwụkwọ iri bidoro ya. Ụlọ akwụkwọ ahụ na-anabata naanị ụmụ akwụkwọ nwoke. Ọ bụ ezie na n'akụkọ ihe mere eme, a nabatara ụmụ akwụkwọ HSC (A-Level equivalent) ndị nwanyị tupu e guzobe Ụlọ akwụkwọ Queen's College Lagos, nke a maara nke ọma dị ka ụlọ akwụkwọ nwanne nwanyị nke King's College. King's College na-eduzi ule West African School Certificate nakwa National Examinations Council.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1908, onye Naijiria na-anọchite anya onye nduzi agụmakwụkwọ na Lagos, Henry Rawlingson Carr dụrụ Gọvanọ Walter Egerton ọdụ na atụmatụ zuru ezu nke agụmakwụkwọ.[1] Atụmatụ na aro Carr bụ ihe ndabere maka ịmepụta King's College. Carr mere ka ndị London Board of Education kwenye na ọrụ agụmakwụkwọ nke King's College agaghị agbakọta kama ọ ga-agbakwunye atụmatụ agụmakwụkwọ ya nke ndị ozi ala ọzọ.[1] N'ihi ya, ụfọdụ ndị edemede na-ewere Henry Carr dị ka "onye na-ese ụkpụrụ ụlọ nke King's College".[2][3] Na 20 Septemba 1909 King's School (dị ka a na-akpọ ya n'oge ahụ) malitere. E nwere ụmụ akwụkwọ ọsụ ụzọ iri nke gụnyere J.C. Vaughan, Isaac Ladipo Oluwole, Frank Macaulay, Herbert Mills (site na Gold Coast), O.A. Omololu na Moses King. Oluwole bụ onye isi ụlọ akwụkwọ mbụ. E wuru ụlọ akwụkwọ ahụ ma nye ya ihe ndị dị na ya na ọnụahịa £ 10,001. O nwere ụlọ nzukọ iji nabata ụmụ akwụkwọ narị atọ, ụlọ


, ụasatọl

Nkà ihe ọmụma nke King's School bụ

"inye ndị ntorobịa nke ógbè ahụ agụmakwụkwọ dị elu karịa nke ụlọ akwụkwọ ndị dị ugbu a nyere, ịkwadebe ha maka ule agụmakwụkwọ nke Mahadum London na inye ndị chọrọ iru eru maka ndụ ọkachamara ma ọ bụ ịbanye na Gọọmentị ma ọ bụ ọrụ azụmahịa bara uru".

Ndị ọrụ kọleji ahụ nwere ndị Europe atọ (onye isi na-enye ntụziaka na Asụsụ Bekee, Literature na Latin, Mathematical na Science Master) na ndị nkuzi Afrịka abụọ. Site n'oge ruo n'oge, ndị otu Ngalaba Mmụta na-arụ ọrụ dị ka nkuzi nke klas mgbede.

Gọọmentị nyere agụmakwụkwọ atọ na ihe ngosi atọ kwa afọ dabere na uru. Ndị na-erite uru na agụmakwụkwọ ahụ nwere ikike ịnata agụmakwụkwọ n'efu na onyinye gọọmentị nke pound isii kwa afọ. N'aka nke ọzọ, ndị nwere ihe ngosi na-enweta agụmakwụkwọ n'efu; ọ bụ naanị ihe ngosi Hussey Charity nke a na-eme na kọleji ka e guzobere maka ụmụ akwụkwọ dara ogbenye site na itinye ego nke ụlọ nke Hussey Charité.

Nkezi nke ụmụ akwụkwọ na-abịa na njedebe nke 1910 bụ iri na isii. Nke a rịrị elu ruo iri isii na asaa ka ọ na-erule ngwụcha afọ 1914.

N'afọ 1926, e bipụtara The Development of the Education Department, 1882X 1925. Isi nke mbụ, "Akụkọ kwa afọ na mmepe agụmakwụkwọ, Southern Provinces, Naijiri


ria, maka afọ 1926" kpughere eziokwu na-adọrọ mmasị banyere ụlọ akwụkwọ ahụ.

Ọ na-agụ, n'akụkụ ụfọdụ, "...1909 bụ ihe a na-ahụkarị maka mmeghe nke King's College dị ka ụlọ akwụkwọ sekọndrị gọọmentị n'okpuru onyeisi nke Maazị Lomax onye sitere na Ngalaba Nnyocha, onye ndị ọkachamara Europe abụọ nyeere aka. Ọnụ ọgụgụ ụmụ nwoke nọ na mpịakọta ahụ bụ iri na otu. N'afọ 1909, a họpụtara Maazị Hyde-Johnson ka ọ bụrụ onyeisi ụlọ akwụkwọ King's College, mana ọnwa itoolu ka e mesịrị, ọ nọchiri Maazị Rowden dị ka onye nduzi agụmakwụkwọ...."

Na onye isi ụlọ akwụkwọ mbụ nke kọleji ahụ bụ Maazị Lomax bụ mkpughe dị ịrịba ama, nke dị ịrịba amị n'ihi na echiche zuru oke bụ mgbe niile na Maazị Hyde-Johnson bụ onye nwere ọnọdụ ahụ. Ruo 1954 mgbe edere mbipụta mbụ nke akụkọ ihe mere eme dị mkpirikpi nke kọleji ahụ, akụkọ ifo a ma ama bụ na Maazị Hyde-Johnson bụ onye isi mbụ nke King's College. Ewezuga ụmụ akwụkwọ ntọala ole na ole dị ndụ, ọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ dịghị Old Boy ọ bụla nụrụ banyere Maazị Lomax; aha onye ọsụ ụzọ a dị n'ụzọ na-adọrọ mmasị.

A na-enye nghọta banyere ndụ na K.C. n'afọ ndị mbụ ya site na isiokwu F.S. Scruby nke dị na 24 Febụwarị 1924 na Mermaid nke akpọrọ 'Further Glimpse of the Past':

"Ọ mere ka ọtụtụ ncheta nke na-adịghị echetụ ụra nke ukwuu ịgụ ihe ncheta Ikoli na-adọrọ mmasị banyere 'oge' m dị mkpirikpi na K.C. Ebe ọ kụziiri nwa okorobịa Australia na 'Bush' na New South Wales na-acha anwụ na-acha ma nọrọ ezumike na Fiji na Pacific Islands, ọ bụ atụmanya na-atọ ụtọ na m bịara Lagos ma bụrụ nnukwu mmechuihu nye m ịhapụ ọrụ ahụ n'oge na-adịghị anya.
"Ọ bụ ihe na-adọrọ mmasị na Ikoli kwesịrị ịchọpụta na ụfọdụ ụmụ nwoke nọ n'ihe ize ndụ nke ịbụ ndị a ga-emebi. Ruo taa Old Boys si n'ụlọ akwụkwọ m kụziri na England tupu m agaa Lagos na-echetara m mmetụta na-adịgide adịgide nke e mere na ha mgbe ha gosipụtara mgbaàmà ọ bụla nke ụdị mmebi ahụ. Ememe ndị a kọwara n'ụzọ dị ukwuu na ọnụọgụ Disemba bụ n'ezie naanị izute ndị nke klas Matriculation- Oluwole, Vaughan na Macaulay- ndị na-abịa n'ụlọ m otu ugboro ma ọ bụ ugboro abụọ n'izu ịgụ Shakespeare.
"N'ileghachi anya azụ na ọzụzụ ahụike, ana m atụ egwu na Okoli ewepụla enyo anya ya na-acha pinki. Sergeant nke W.A.R.F.F. nke na-abịa ma na-enye nkuzi abụghị n'ezie agadi na ose. Ọ bụ ezigbo onye nkuzi ma hụ ụmụ nwoke n'anya nke ukwuu mana eziokwu ahụ ka bụ na P.T. abụghị onye a ma ama, otu obere nwa nwoke na-abịakwute m mgbe niile na ọ 'na-enweghị ụkwụ', ma na-aṅụ nnukwu ọgwụ ya site na karama na ọrụ awa. Ọ bụ nnukwu ọchịchọ m na a ga-eguzobe ụlọ ọrụ cadet na K.C. dị ka ụlọ ọrụ mbụ nke ụlọ akwụkwọ Cadet Battalion nke Lagos ka Ngalaba Mmụta gbasaa, mana atụmatụ ahụ dara.
"Ọ bụ nnukwu ọṅụ ọ bụ ezie na ọ bụghị ihe ijuanya ịmara na K.C. enweela ọganihu n'ime afọ iri na atọ gara aga site na mmepe nke House System na Inter-house Sports. "

Nhazi[dezie | dezie ebe o si]

Ụlọ na klas[dezie | dezie ebe o si]

E nwere ụlọ anọ n'ụlọ akwụkwọ ahụ aha ya bụ ndị isi ụlọ akwụkwọ mbụ. Ụlọ Hyde-Johnson (red), Ụlọ Panes (blue), Ụlọ Mckee-Wright (yellow) na Ụlọ Harman (green). Ọ nwere aka iri na klas ọ bụla (dị ka nke 2017), Ha bụ A, Alpha, C, D, E, F, G, H, J na K. King's College Lagos na-eji mkpụrụedemede Grik Alpha kama mkpụrụedemede B dị ka aka nke abụọ nke klas ha.

Ogige ndị a na-amụ[dezie | dezie ebe o si]

N'ihi ihe mgbochi nke ọnụ ọgụgụ mmadụ, e kewara ụlọ akwụkwọ ahụ n'ime ụlọ akwụkwọ abụọ, ụlọ akwụkwọ sekọndrị na-aga n'ime ala nke Federal School for Arts and Sciences (F.S.A.S) na Victoria Island. (Nchịkwa ụlọ akwụkwọ ahụ ka nọ n'okpuru nchịkwa nke otu onye isi ma mesịa nọrọ n'okpuru njikwa nke Federal Ministry of Education.) Nke a pụtara na klas ndị okenye nke ụlọ akwụkwọ ahụ (klas 1 ruo 3) nọ ugbu a na Victoria Island "Annex," dị ka a maara ụlọ akwụkwọ ahụ.

Ka ọ dị ugbu a, King's College, Lagos nwere obere ụlọ akwụkwọ. A na-ekewa ndị okenye ugbu a dị ka ndị a: A na-ahụ ụmụ nwoke SS1 ruo SS3 na Main Camp (Tafawa Balewa Square), ebe a na-ahụ JSS1 ruo ụmụ nwoke JSS2 na ụlọ akwụkwọ mgbakwunye (Victoria Island). Onye bụbu PKC, Otunba 'Dele Olapeju, malitere ọrụ na Jenụwarị, 2010 wee kwụsị ọrụ na Nọvemba, 2015. Ọ kpọgara ụmụ akwụkwọ ndị okenye site na mgbakwunye gaa na isi ụlọ akwụkwọ. Taa, King's College na-eyi ejiji ọhụrụ. O wuola ọtụtụ ihe owuwu ma na isi ụlọ akwụkwọ ma na ụlọ akwụkwọ mgbakwunye. Nsonaazụ ụmụ akwụkwọ ahụ dị ugbu a n'ịntanetị, ebe ndị nne na nna na ndị na-elekọta ha nwere ike ịgbaso ọrụ agụmakwụkwọ na nke ndị ọzọ na-arụ n'ụmụ akwụkwọ site na iji nkọwa nke ụmụ akwụkwọ ahụ nyere ha.

Ndị isi[dezie | dezie ebe o si]

Ka ọ na-erule oge nke afọ 2014, King's College Lagos nwere ọkwa prefect iri anọ na ise .

Agụmakwụkwọ na ndụ mmekọrịta nke ụmụ akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

King's College Lagos egosila ogo agụmakwụkwọ ya ruo ọtụtụ narị afọ ma gafee ule nke oge. Akụkọ ozi na-enweghị ihe akaebe na King's College Lagos rụrụ ọrụ na pasenti iri itoolunke ihe ịga nke ọma na Mee/Jụn 2015 WASSCE. Na mmekọrịta mmadụ na ibe ya, KC gosipụtara na ọ bụ otu n'ime ihe kachasị mma, dịka ihe omume kwa afọ dị ka asọmpi egwuregwu n'etiti ụlọ, egwuregwu abụọ na-eme kwa afọ na Achimota School Ghana, na King's College / Queen's College Graduation ball maka ụmụ akwụkwọ SS3 na-apụ apụ aghọwo ihe omume mmekọrịta mmadụ na eze na King'S College.

Iko KIGS kwa afọ bụ ihe omume egwuregwu dị mkpa. Ọ bụ asọmpi cricket quadrangular nke nwere ụlọ akwụkwọ anọ na-ekere òkè - King's College, Igbobi College, Government College Ibadan na St. Gregory's College.

Ikoyi Run kwa afọ bụkwa otu n'ime ihe omume egwuregwu kachasị na King's College. Ikoyi Run bụ marathon nke ụlọ anọ ahụ na-asọmpi.

Enwekwara asọmpi egwuregwu n'etiti ụlọ kwa afọ na ụlọ anọ ahụ na-asọmpi.

Uwe[dezie | dezie ebe o si]

Uwe ụlọ akwụkwọ ahụ nwere uwe ọcha (ogologo aka maka ndị nọ n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị na aka mkpụmkpụ maka ndị nọ na ụlọ akwụkwọ dị ala), eriri ụlọ akwụkwọ na / ma ọ bụ baajị ụlọ akwụkwọ, brọsh ọcha, belt ojii, sọks na akpụkpọ ụkwụ ojii na blazer na-acha anụnụ anụnụ. Uwe ejiji ghọrọ iwu n'okpuru Principal Mr. S. M. Onoja.

Ndị bụ isi[dezie | dezie ebe o si]

Onye isi ụlọ akwụkwọ mbụ bụ Sir Lomax, ebe onye isi Afrịka mbụ bụ Rex Akpofure. Onye isi ụlọ akwụkwọ ahụ ugbu a bụ Ali Andrew Agada . Ụfọdụ ndị isi ndị ọzọ bụ:

  • Lomax (1909 ruo 1910)
  • G.H. Hyde-Johnson (1910)
  • McKee Wright (? - 1917)
  • J.A. de Gaye (1917 ruo 1919)
  • D.L. Kerr (1919)
  • H.A.A.F. Harman (1919 ruo 1925)
  • W.M. Peacock (1926 ruo 1931)
  • J.N. Panes (1931 ruo 1936)
  • A.H Clift (1936 ruo 1947)
  • A.D. Porter (1947)
  • G.P. Savage (1948)
  • J.R. Bunting (1949 ruo 1954)
  • P. H. Davis (1957 ruo 1964)
  • Rex Akpofure (1964 ruo 1968) Onye isi obodo mbụ)[4][5]
  • R. S. G. Agiobu-Kemmer (1968 ruo 1975)
  • M.O. Imana (1975 ruo 1978)[6]
  • Augustine A. Ibegbulam (1978 ruo 1985)
  • S. O. Agun (1985 ruo 1992)
  • S. A. Akinruli (1992)
  • S. I. Balogun
  • Sylvester M. Onoja
  • Yetunde Awofuwa [ihe odide ala peeji]
  • Akintoye A. Ojemuyiwa
  • Otunba Oladele Olapeju
1.^ Mgbe ọpụpụ Onoja gasịrị, a họpụtara Yetunde Awofuwa onye bụ onye nkuzi kachasị elu dị ka onye isi ụlọ akwụkwọ ahụ. Ọ dịghị mgbe a kwadoro ya n'ụzọ zuru ezu dị ka onye isi ụlọ akwụkwọ ahụ. O mechara hapụ ya ka ọ bụrụ onye isi nke Federal Government Girls College, Oyo. Ọ bụ nwanyị mbụ na naanị nwanyị bụ onyeisi ụlọ akwụkwọ ahụ.[7]

Ndị gụsịrị akwụkwọ a ma ama[dezie | dezie ebe o si]

 

  • Simeon Adebo, onye nchịkwa, onye ọka iwu, na onye nnọchi anya mba ọzọ
  • Lateef Adegbite, odeakwụkwọ ukwu nke Kansụl Kasị Elu nke Naịjirịa maka Ihe Ndị Alakụba
  • Wale Adenuga, onye na-emepụta ihe nkiri
  • Adetokunbo Ademola, onye bụbu Chief Justice nke Federal Republic of Nigeria
  • Claude Ake, Prọfesọ nke akụ na ụba ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọkà mmụta mba ụwa na onye agha mkpagbu ọha na eze
  • Sam Akpabot, onye na-ede egwu
  • Ephraim Akpata, Onye ọka ikpe nke Ụlọikpe Kasị Elu nke Naịjirịa
  • Rotimi Alakija, onye na-agba diski na Naijiria, onye na'emepụta ihe ndekọ na onye na-edekọ ihe.
  • Sola Akinyede, Federal Senator 2007 ruo 2011.
  • Cobhams Asuquo, onye na-emepụta egwu n'Afrịka
  • Hakeem Bello-Osagie, CEO Etisalat Nigeria
  • Russel Dikko, dọkịta na onye bụbu Federal Commissioner for Mines and Power
  • Alex Ekwueme, onye bụbu osote onye isi ala Naịjirịa
  • Arnold Ekpe, onye na-echekwa ego
  • Chief Anthony Enahoro, onye nta akụkọ na onye na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya
  • Ibrahim Gambari, onye nnọchi anya United Nations
  • Akanu Ibiam, Gọvanọ nke Eastern Region na dọkịta
  • Asue Ighodalo, onye ọka iwu na onye mmekọ na Banwo na Ighodalu
  • Oladipo Jadesimi, onye ọchụnta ego
  • Lateef Jakande, onye bụbu Gọvanọ nke Lagos Steeti na onye bụbu Minista Federal nke Ọrụ na Ụlọ
  • Adetokunbo Lucas, dọkịta na ọkachamara mba ụwa na ọrịa ndị na-ekpo ọkụ
  • Vincent I. Maduka, Onye isi oche nke Nigerian Society of Engineers (1992 ruo 1993)
  • Audu Maikori, onye ọka iwu, onye ọchụnta ego, onye na-eme ngagharị iwe, na onye ndú ndị ntorobịa, CEO Chocolate City Music
  • Samuel Manuwa, Dọkịta Na-awa Ahụ na Onye nchịkwa
  • Babagana Monguno, onye ndụmọdụ nchekwa mba Naijiria
  • Gogo Chu Nzeribe, onye ọrụ aka Naijiria na onye ndú nke òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị Kọmunist nke mba ahụ
  • Audu Ogbeh, onye bụbu onye isi oche PDP na Minista Ọrụ Ugbo
  • Adebayo Ogunlesi, onye isi oche ugbu a na onye isi oche nke Global Infrastructure Partners
  • Emeka Ojukwu, Gọvanọ nke mpaghara Ọwụwa Anyanwụ nke Naịjirịa na Onye isi ala nke Republic of Biafra
  • Lateef Olufemi Okunnu, onye ọka iwu na onye nchịkwa mahadum
  • Kole Omotosho, Onye edemede na agụmakwụkwọ
  • Victor Ovie Whisky, Onye isi oche nke Federal Electoral Commission (FEDECO)
  • Adeyinka Oyekan, Oba nke Lagos site na 1965 ruo 2003
  • Atedo Peterside, onye na-echekwa ego, onye ọchụnta ego na onye guzobere Stanbic IBTC Bank Plc
  • Christopher Oluwole Rotimi, Brigadier General nke ndị agha Naijiria lara ezumike nká, onye nnọchi anya mba ọzọ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị.
  • Sanusi Lamido Sanusi, Emir nke Kano, na onye bụbu Gọvanọ nke Central Bank nke Nigeria
  • Bukola Saraki, onye bụbu onye isi oche nke Senate nke Naịjirịa, na onye bụbu Gọvanọ nke Kwara Steeti
  • Fela Sowande, onye na-agụ egwú na onye na-ede egwú
  • Udoma Udo Udoma, Federal Senator (1999 ruo 2007) na Onye isi oche nke UAC nke Nig. Plc
  • Shamsudeen Usman, onye bụbu Minista na-ahụ maka ego nke Naịjirịa
  • Olumide Akpata, Onye isi oche Nigerian Bar Association
  • James Churchill Vaughan, onye guzobere na onye isi oche mbụ nke Lagos Youth Movement na 1934

Ebe a na-ese foto[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Fajana. Henry Carr – Portrait of a Public Servant. University of Ilorin. Archived from the original on 24 May 2015. Retrieved on 4 October 2015.
  2. Adeniran. he Case for Peaceful and Friendly Dissolution of the Artificial Entity Christened Nigeria by the British Colonial Imperialists. Adedapo Adeniran Esquire of Lincoln's Inn, 2002. ISBN 9789783485877. Retrieved on 4 October 2015. 
  3. Olupohunda & Olalere. How Lagos Was Responsible For Nigeria's Independence. Naij.com. Retrieved on 4 October 2015.
  4. Davis. Tributes at final rites for Akpofure, 'the principals' principal'. Urhobo Historical Society. The Guardian. Archived from the original on 22 June 2017. Retrieved on 22 April 2020.
  5. Esangbedo. REX AKPOFURE'S SPORTS PROWESS REMEMBERED. Urhobo Historical Society. The Guardian. Archived from the original on 27 March 2013. Retrieved on 22 April 2020.
  6. King's College, Lagos. 75 Years of King's College. Retrieved on 22 April 2020. 
  7. "FIGHTING FOR A GOOD NAME", NBF NEWS, 20 April 2009.