Kpanlogo
Kpanlogo bụ ụdị ịgba egwu na egwu egwu nke sitere na 1960 n'etiti ndị ọrịa bi n'obodo ukwu na Accra, Ghana.[1]
Mmalite
[dezie | dezie ebe o si][2] Ọ bụ ndị ahịa Ga na mpaghara Greater Accra, ọtụtụ n'ime ha bi n'ime na gburugburu isi obodo, na-eme ya ugbu a ma na-enwe obi ụtọ na mba ahụ dum. Ọ bụrụ na alụ afọ 1960 dị ka ụdị ịgba ọhụrụ, nke American rock and roll , ma nye ụgbọ Ga ndị na-eto eto ihe dị iche na ndị okenye ha. Onye Ghana na-akụ ọkpọ C. K. Ladzekpo na-ekwu na kpanlogo "bụ n'ezie ndị na-agba egwu n'obodo ukwu na ihe nkiri nke egwu nke ndị ọrịa n'obodo mepere emepe na-eto ngwa ngwa n'ịkwado echiche ha n'ịkpụzi ihe-egosi ike nke post colonial Africa" (1995: web). [1] A na-emekarị ịgba ịgba ịgba kpanlogo n'ala, na-agbadata mbiet ma na-agbagọ azụ, ma na-ama na-ama alụ ọgụ. Akụkọ ndị edemede uwe ojii na-ejide ngwá ngwá na ijide ndị na-eme ihe nkiri n'oge mbụ ya.
Egwú na-eso egwu kpanlogo sitere na omenala ịgbà Ga ochie, dị ka gome, oge na Kolomashie. Egwú Kpanlogo na-eji ụdị ngwá egwu atọ: nono (mgba ígwè), fao (mgba ụfụfụ), na ịgbà kpanlogo. Nono na-akpọ usoro isi ma ọ bụ usoro oge nke egwu ahụ, nke fao kwadoro. Ọ bụ ihe a na-ahụkarị inwe ịgbà kpanlogo atọ n'otu ìgwè, na ọrụ nke "olu nwoke", "olu nwanyị" na "ọbọ ukwu".

otu mgbịrịgba kpanlogo bụ n'ime usoro ndị a na-akụkọ na ndị kasị ochie a na- , ọnwụ na mpaghara Sahara Africa.[1] ụzọ mgbịrịgba eji eme ihe na kpanlogo bụ otu ihe ahụ dị ka usoro son clave a shan na Egwú Cuban na. Ọ ndọ ka "Bo Diddley beat" nke onye egwu egwu US bụ Bo Diddley mere ka ọ bụrụ ihe a ma ama..
Ihe odide
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Salm (2002). Culture and Customs of Ghana. Greenwood Publishing Group, 178. ISBN 9780313320507.
- ↑ Palmberg (2002). Playing with Identities in Contemporary Music in Africa. Nordic Africa Institute, 67. ISBN 9789171064967.
- [Ihe e dere n'ala ala peeji] "Kpanlogo: Nkọwa zuru ezu nke Otu nhazi nke egwu na ịgba egwú nke West-African Genre." M.M. thesis na vidio. Bowling Green, Ohio: Mahadum Steeti Bowling Green.