Gaa na ọdịnaya

Linah Kilimo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Linah Jebii Kilimo, Onye isi oche nke Anti-FGM Board, Kenya, na-ekwu okwu na Girl Summit 2014

Linah Jebii Kilimo bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Kenya bụ onye omeiwu maka Mpaghara Marakwet East site na 2002 ruo 2012. O bu ụzọ banye na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na 1997 site n'ịgba ọsọ oche ndị omeiwu na tiketi KANU, mana John Kiptoo Marrirmoi meriri ya n'oge ntuli aka nke pati. Ọ gbagara na SDP nke Charity Ngilu mana mkpọsa ya enwetaghị ume zuru ezu n'ihi ikike KANU nwere na mpaghara ahụ. Otú ọ dị, o jisiri ike wepụ Marrirmoi na Ntuli aka 2002 na tiketi NARC. [1]

Na 2005, ọ megidere Referendum Constitutional,[1] nke enweghị ntụkwasị obi na gọọmentị Kibaki.[2] Mgbe Gọọmenti meriri votu referendum, a chụpụrụ ya n'ọchịchị ya na ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị ama ama dịka Raila Odinga na Kalonzo Musyoka.[2]

Mmeri e meriri Gọọmentị ahụ gosipụtara ọmụmụ nke Orange Democratic Movement (ODM), [3] òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị kachasị ukwuu (dị ka na ntuli aka 2013). Ọ na-ala azụ isonyere otu ọhụrụ ahụ (ODM) ikekwe n'ihi ahụmịhe ya n'ụzọ a na-eme nhọpụta nke otu. N'ezie, n'afọ 2007, ọ gbachitere oche ya na tiketi KENDA, si otú a, zere nhọpụta ọ bụla.

Nsonaazụ ntuli aka 2007
Onye a chọrọ Nnukwu oriri Ọnụ ọgụgụ vootu
Linah Jebii Kilimo KENDA 9,206
Sammy Kiprotich Tangus ODM 7,418
Charles Kimutai Yano ODM-K 6,344
Nsonaazụ ntuli aka 2013
Onye a chọrọ Nnukwu oriri Ọnụ ọgụgụ vootu
David Kangogo Bowen URP 11,599
Linah Jebii Kilimo TNA 9,195
Sammy Kiprotich Tangus KNC 3,272
Ndị ọzọ na-achọ 850

Ihe Ndị Dị Ukwuu

  1. Nkwekọrịta Udo nke Marakwet-Pokot. Kilimo bụ otu n'ime ndị isi mpaghara nke kwadoro nkwekọrịta udo Marakwet-Pokot, nke a maara nke ọma dị ka Nkwupụta Kolowa. Ndị agbụrụ Marakwet na Pokot nọ n'agha siri ike n'etiti afọ 1991 na 2001 maka izu ohi ehi. Ọtụtụ puku mmadụ nwụrụ n'ihi ọgụ. Ọ na-esiri ike ịkọ akụkọ agha ahụ na mgbasa ozi ndị a ma ama ikekwe n'ihi nyocha gọọmentị. N'afọ 2002, Kilimo mere nkwekọrịta udo, nke kwụsịrị ọgụ ahụ.[4] Mwakpo ndị a na-eme mgbe ụfọdụ ka na-eme, mana ha abụghị ndị na-egbu egbu dị ka ndị nke afọ 1990.
  2. Okporo ụzọ Tarmac Kilimo jiri ikike ya na gọọmentị mee ihe iji gbochie ụzọ Kapsowar-Chesoi-Tirap. Okporo ụzọ dị n'etiti Chesoi na Embobut fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe a na-apụghị ịgafe agafe kemgbe nnwere onwe. Otú ọ dị, nhọpụta nke Kilimo wetara mgbanwe ọhụrụ na mpaghara ahụ. Ugbu a, ọ ga-ekwe omume ka ụgbọala ndị na-arụ ọrụ ọha na eze rụọ ọrụ n'etiti Embobut na Kapsowar.
  3. Mgbasawanye nke Grid Eletrik. N'oge Kilimo nọ n'ọchịchị, a gbatịrị grid mba site na Kapsowar ruo Tirap. E jikọtakwara mpaghara Chesegon na grid ike Turkwel-Eldoret.
  4. Mbelata n'ihe gbasara ụmụ nwanyị na-egbu egbu. Kilimo enyerela aka n'iwepụ akụkụ ahụ nwanyị. O mere ka okwu ahụ bụrụ ihe a ma ama na mba ahụ n'oge mbụ ya dị ka onye omeiwu.[5] Ọnọdụ ya n'okwu ahụ megidere ozugbo n'obodo ya n'ihi na a ka na-ewere omume ahụ dị ka ihe dị nsọ. Ọ ghaghị ịlaghachi azụ iji chekwaa ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya. N'agbanyeghị ihe ndọghachi azụ a, o jisiri ike metụta ọtụtụ ezinụlọ ndị gaara ekwe ka e bi ụmụ ha nwanyị biri úgwù.

Edensibia

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Ng'etich. "Kenya: Six Men Ranged Against Mrs Kilimo in Marakwet", The Nation (Nairobi), 2007-07-02. Retrieved on 2016-09-30.
  2. "BBC NEWS | Africa | Kenya's entire cabinet dismissed", news.bbc.co.uk, 23 November 2005. Retrieved on 2016-09-30.
  3. Nyamori. How referendum campaigns gave birth to ODM. Retrieved on 2016-09-30.
  4. Elfversson. "Peace from below: Governance and peacebuilding in Kerio Valley, Kenya". Journal of Modern African Studies 54 (3). 
  5. Taking Female Genital Mutilation/Cutting Out of the Cultural Mosaic of Kenya | UNFPA - United Nations Population Fund. www.unfpa.org. Retrieved on 2016-09-30.