Gaa na ọdịnaya

Lucretia Mott

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Lucretia Mott

Lucretia Mott (onye amụrụ Coffin; Jenụwarị 3, 1793 – Nọvemba 11, 1880) bụ onye Quaker America, onye na-akwado mkpochapụ ịgba ohu, onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị, na onye na-eme mgbanwe ọha na eze. O malitere ịkwado imezi ọnọdụ ụmụ nwanyị n’ime ọha mmadụ mgbe ọ nọ n’etiti ụmụ nwanyị ndị a jụrụ ka ha sonye na World Anti-Slavery Convention e mere na London na 1840. N’afọ 1848, Jane Hunt kpọrọ ya ka ọ bịa nzukọ nke dugara na mgbakọ ọha mbụ gbasara ikike ụmụ nwanyị, Seneca Falls Convention, ebe e dere Declaration of Sentiments.

Ikike ikwu okwu ya mere ka ọ bụrụ onye dị mkpa n’ọrụ mkpochapụ ịgba ohu, ọgụ maka ikike ụmụ nwanyị, na mmegharị mgbanwe ọha na eze; ọ bụbu onye nkwusa Quaker kemgbe mmalite oge ntorobịa ya. Ọ kwadoro inye ndị ojii, ma ndị nwoke ma ndị nwanyị, ikike ịtụ vootu. Ụlọ ya na nke di ya, onye ndu Quaker James Mott, bụ otu n’ime ebe a na-ezo ma na-enyere ndị ohu gbapụrụ agbapụ aka n’Ụzọ ụgbọ oloko nzuzo (Underground Railroad). Mott nyere aka n’ịtọlite Female Medical College of Pennsylvania na Swarthmore College ma chịkọta ego maka Philadelphia School of Design for Women. Ọ nọgidere bụrụ onye bụ isi n’ime mmegharị mgbanwe ruo mgbe ọ nwụrụ na 1880. Mpaghara gbara ụlọ obibi ya nke ọ biri ogologo oge na Cheltenham Township gburugburu ka a maara ugbu a dị ka La Mott, iji sọpụrụ ya.