Malakaị
Malaka ma ọ bụ Malakaị (/ˈmæləkaɪ/ i; Hibru:Page Templeeti:Script/styles hebrew.css has no content.מַלְאָכִי , Modern: Malʾaʹī, Tiberian: Malʾāī, "onye ozi m") bụ aha onye dere Akwụkwọ Malakaị, akwụkwọ ikpeazụ nke ngalaba Nevi'im (ndị amụma) nke Tanakh. O kwere omume na Malakaị abụghị aha kwesịrị ekwesị, n'ihi na ọ pụtara "onye ozi"; a na-ewere ya na ọ bụ aha nzuzo. Dị ka ọdịnala ndị Juu si kwuo, onye Malaka bụ Ezra onye odeakwụkwọ.
Ụfọdụ ndị ọkà mmụta na-arụ ụka na Akwụkwọ Malachi bụ nsonaazụ nke ọtụtụ usoro nke idezi; ọtụtụ n'ime ederede ya malitere n'Oge ndị Peshia, na stratum kachasị ochie site na 500 BCE na idezi n'ime oge Ndị Gris. [1]
Ihe a na-ahụ
[dezie | dezie ebe o si]Ndị editọ nke 1906 Jewish Encyclopedia kwuru na Malakaị, nke a makwaara dị ka Malakaịas,[3] buru amụma mgbe Haggai na Zakariya gasịrị ma kwuo na o kwupụtara amụma ya n'ihe dị ka 420 BC, mgbe Nehemiah si Peshia lọta nke abụọ, ma ọ bụ ikekwe tupu ọ lọta. Talmud na Targum Aramaic nke Yonathan ben Uzziel na-akọwa Ezra dị ka otu onye ahụ dị ka Malaka. Nke a bụ echiche ọdịnala nke ọtụtụ ndị Juu na ụfọdụ Ndị Kraịst, gụnyere Jerome.[2][3] Nkọwa a bụ ihe ezi uche dị na ya, n'ihi na "Malachi" na-abara ndị mmadụ mba maka otu ihe Ezra mere, dị ka ịlụ ụmụ nwanyị na-ekpere arụsị. Malaka na-elekwasịkwa anya na ndị ụkọchukwu rụrụ arụ bụ ndị Ezra, onye ụkọchụ n'onwe ya nke gbara ndị mmadụ ume ịgbaso iwu, lelịrị. Dị ka Josephus si kwuo, Ezra nwụrụ ma lie ya "n'ụzọ magburu onwe ya na Jerusalem". Ọ bụrụ na ọdịnala Ezra dere n'okpuru aha "Malachi" ziri ezi, mgbe ahụ Josephus pụtara na e liri ya n'Ili nke Ndị Amụma, ebe izu ike ọdịnala nke Malaka. Nke a ga-akọwakwa ihe mere Ezra anaghị ezo aka na onye amụma aha ya bụ Malaka, ebe ọ na-ezo aka na ndị amụma ndị ọzọ dị ka Haggai na Zakariya.
Ndị ọzọ nwere ike ịbụ ndị a gụnyere Zerubebele na Nehemaịa; ndị ọzọ na-atụ aro na Malakaị bụ onye dị iche kpamkpam, ikekwe onye Levaị na onye otu Nnukwu Nzukọ ahụ.
Aha ya
[dezie | dezie ebe o si]N'ihi na aha Malakaị adịghị n'ebe ọzọ na Bible Hibru, ụfọdụ ndị ọkà mmụta na-enwe obi abụọ ma ọ bụrụ na e bu n'uche ka ọ bụrụ aha onye amụma ahụ. Ụdị mal'akhi (nke pụtara "malakh m") pụtara "onye ozi m"; ọ na-apụta na Malaka 3:1 (iji ya tụnyere Malaka 2:7, mana ụdị a agaghị adaba dị ka aha kwesịrị ekwesị na-enweghị mkpụrụedemede ọzọ dịka Yah, ebe mal'akhiah, ya bụ "onye ozi nke Yah".[4] N'ime Haggai" id="mwZQ" rel="mw:WikiLink" title="Book of Haggai">Akwụkwọ Haggai, a na-ahọpụta Haggai dị ka "onye ozi nke Onyenwe anyị". Ihe odide ndị na-abụghị nke Canon nke e debere n'akwụkwọ ahụ, na Septuagint na Vulgate, na-akwado echiche na aha Malaka zuru ezu ji mkpụrụedemede -yah mechie. [4] Septuagint sụgharịrị ahịrịokwu ikpeazụ nke Malaka 1:1, "site n'aka onye ozi ya", [5] [ebe ka mma dị mkpa] na Targum na-agụ, "site n'aka mmụọ ozi m, onye a na-akpọ Ezra onye odeakwụkwọ".[4] G.G. Cameron na-atụ aro na njedebe nke okwu "Malachi" bụ adjectival, na ya na Latin angelicus, nke pụtara "onye e ji ozi ma ọ bụ ozi" (onye ozi ala ọzọ). [ebe ka mma dị mkpa]

Echiche dịgasị iche iche banyere kpọmkwem ụbọchị onye amụma ahụ, mana ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị ọkà mmụta niile kwenyere na Malaka buru amụma n'Oge ndị Peshia, na mgbe e wughachiri ma nyefee Ụlọ Nsọ nke Abụọ na 516 BC. [ihe odide dị mkpa] Karịsịa, Malakaị nwere ike ịdị ndụ ma rụọ ọrụ n'oge Ezra na Nehemiah. [citation needed] Mmetụta ọjọọ nke Malaka kwuru n'ihe odide ya kwekọrọ kpọmkwem na nke Nehemiah hụrụ na nleta nke abụọ ya na Jerusalem na 432 BC nke na o yiri ka o doro anya na ya na Nehemiah buru amụma n'otu oge ma ọ bụ obere oge ka nke ahụ gasịrị. Bergstein na-atụ aro na ọ nwụrụ na 312 BC.
NoOzi
[dezie | dezie ebe o si]Dị ka W. Gunther Plaut si : [onye?] Malakaị kọwara òtù nchụ-aja nke na-echefu ọrụ ya, Ụlọ Nsọ nke na-enweghị ego N'ihi na ndị mmadụ enwekwaghị mmasị na ya, na obodo nke ndị ikom Juu na-agbapụ nwunye ha bụ́ ndị Juu ka ha lụọ n'ihi okwukwe.
Edensibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Schart (2021). in Julia M. O'Brien: The Oxford Handbook of the Minor Prophets. Oxford University Press. DOI:10.1093/oxfordhb/9780190673208.013.32. ISBN 978-0-19-067320-8. “Most commentators consider the book of Malachi to be the product of multiple redactional activities (see O’Brien 1990, 51–57; Kessler 2011, 59–61)…In sum, the oldest stratum of the book is likely to date to around 500. Most of the text originates from the Achaemenid period. In general, the Persians pursued a policy of peaceful and harmonious unification of nations under Persian domination. The writing of Malachi seems to accept the Persian rule. Kessler (2011) dates the final form of the writing of Malachi later, in the fourth century. Reflections of Hellenization in the wake of Alexander the Great are rare, however. Noetzel considers Ptolemaic influence for the idea that the “sun of righteousness” brings healing (2015). The appendix in 4:5–6 [Heb. 3:23–24], which refers to a profound generation conflict, resonates with the tensions between those who opened themselves to Hellenization and those who strictly rejected it. Ecclesiasticus 49:10 mentions the “twelve prophets” around 180 BCE, probably presupposing the Book of the Twelve Prophets as a scroll. At this time, the book of Malachi must have been almost finished.”
- ↑ Megillah 15a, the William Davidson Talmud (Koren - Steinsaltz). Archived from the original on 2023-05-24. Retrieved on 2023-05-24.
- ↑ Jerome, Prologue to the Twelve Prophets. Archived from the original on 2023-04-20. Retrieved on 2023-05-24.
- ↑ 4.0 4.1 4.2 malachi-international standard bible. Archived from the original on 2023-03-26. Retrieved on 2023-03-26.
- ↑ Brenton translation, septagint. Archived from the original on 2023-03-26. Retrieved on 2023-03-26.
1 Kessler, Rainer .2011. Malachi.p 59-61 Ndị na-azụ anụ theologischer kommentar zum Alten Testament Freiburg Germany; Onye ehi. 2. Schart Aaron 2021 .Julia m . O'Brien (Ed) Akwụkwọ aka Oxford nke obere ndị amụma oxford University press P.540-542.'ọtụtụ ndị na-akọwa nkọwa na-ewere akwụkwọ Malakaị ahụ dị ka ngwaahịa sitere n'ọtụtụ ọrụ mgbanwe (lee o'1990,5q-57 kes Kessler 2011,59-61) Na nchikota ,kacha ochie striatum nke akwụkwọ nwere ike dee na gburugburu 500. Ọtụtụ n'ime ederede sitere na Oge Achaemenid. N'ozuzu, ndị Peshia gbasoro amụma nke udo na ịdị n'otu na Ịdị n'otu nke mba dị iche iche n'okpuru ọchịchị Peshia .Malachi nke e dere ede mechara Na narị afọ nke anọ, Reflection nke Hellenization na edemede nke Alexander na Great dị ụkọ, Otú ọ dị, Noetzel na-atụle mmetụta Ptolemaic maka echiche na ',Anyanwụ nke ezi omume 'na-eweta ọgwụgwọ,(,2015) .Ihe odide ntụkwasị na Na 4: 5-6 (Hib 3: 23-,24) nke na-ezo aka n'ọgba aghara siri ike, na-adabara na N'etiti ndị meghere onwe ha na Hellenization na ndị jụrụ ya kpamkpam. Ecclesiasticus 49:10 kwuru banyere ndị amụma iri na abụọ ahụ na-ebu amụma akwụkwọ nke iri na abụọ ahụ dị ka akwụkwọ mpịakọta N'oge a, ọ ga-abụrịrị na ọ fọrọ nke nta ka ọ gụchaa akwụkwọ Malachi . 3.Nehemaya 13:6 4.Megillah 15a, William Davidson Talmud Korean -steinsaltz) echekwara na mbụ na 2023 -05-24. eweghachiri 2023-05-24 5.Okwu Mmalite nke Targum Dramatic nke Yonatan Ben Uziel banyere Malakaị onye amụma (obere ndị amụma),yehoshua b.karba Megillah) 6 j Jerome Okwu mmalite Jermoa nye ndị amụma iri na abụọ echekwara na mbụ na 2023 -04-20 eweghachitere 2023-05-24 7.Josephus Antiques nke ndị Juu, akwụkwọ xi, isi nke 5, paragraf nke 5 8. Bergstein, A, onye bụ onye amụma Malachi Archive 2023-03-26 na igwe azụ azụ, Chabad .org 9.Malakaị 3:1 10.Akwụkwọ nke Malakaị nke mba ụwa echekwara na mbụ na 2023-03-26. eweghachiri 2023-03-26. 11.Hagl 1:13 12.Ntụgharị Brenton, Septuagint echekwara site na mbụ 2023-03-26 eweghachitere 2023-03-26 13G.G. CAMERON,J HASTINGS Akwụkwọ ọkọwa okwu nke Bible, New York 1902 14.Nehemaya 13:
Ebe e si nweta ya
[dezie | dezie ebe o si]Van Hoonacker, Abin (1913). Malachias, Na Herbermann Charles G (Ed.) The Catholic Encyclopaedia.vol.9(special Ed.) New York.Robert Appleton ụlọ ọrụ pp.563-5
- Miller (2012). How to Get Into the Bible. Nashville, Tennessee: Thomas Nelson. ISBN 978-14185-5-028-8.
- Phillips (2002). Exploring the Minor Prophets: An Expository Commentary. Grand Rapids, Michigan: Kregel. ISBN 978-08254-3-475-4.
- Robinson (1926). The Twelve Minor Prophets. New York: Doran. OCLC 2759927.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Onye Amụma Nsọ Malakaị si na Chọọchị Ọtọdọks na America
Njirimara
[dezie | dezie ebe o si]Ndị odee ndezi nke 1906 Jewish Encyclopedia kwuru na Malakaị, nke a makwaara dị ka Malakaịas,[3] buru amụma mgbe Haggai na Zakariya gasịrị ma kwuo na o kwupụtara amụma ya n'ihe dịka 420 BC, mgbe Nehemiah si Peshia lọta nke ugboro abụọ, ma ọ bụ ikekwe tupu ọ lọta. Talmud na Targum Aramaic nke Yonathan ben Uzziel na-akọwa Ezra dị ka otu onye ahụ bụkwa Malakai. Nke a bụ echiche ọdịnala nke ọtụtụ ndị Juu na ụfọdụ Ndị Kraịst, gụnyere Jerome na-eche.[1][2] Nkọwa a bụ ihe ezi uche dị na ya, n'ihi na "Malakai" na-abara ndị mmadụ mba maka otu ihe ndị ahụ Ezra mere, dịka ịlụ ụmụ nwanyị sí mba ọzọ na-ekpere arụsị. Malakai na-elekwasịkwa anya ike na ndị ụkọchukwu rụrụ arụ bụkwa ndị Ezra, onye ụkọchkwu n'onwe ya nke gbara ndị mmadụ ume ịgbaso iwu, leliri. Dịka Josephus si kwuo, Ezra nwụrụ ma e lie ya "n'ụzọ magburu onwe ya na Jerusalem". Ọ bụrụ na ọdịnala Ezra dere n'okpuru aha "Malachi" ziri ezi, ya bụ na Josephus ná akọwapụta na e liri ya n'Ili nke Ndị Amụma, ebe izu ike ọdịnala nke Malakai. Nke a ga-akọwakwa ihe mere Ezra anaghị ezo aka na onye amụma aha ya bụ Malakai, ebe ọ na-ezo aka na ndị amụma ndị ọzọ dịka Haggai na Zakariya.
Ndị ọzọ nwere ike ịbụ ndị gụnyere Zerubbabel na Nehemaịa; ndị ọzọ na-atụ aro na Malakaị bụ onye dị iche kpamkpam, ikekwe onye Levaị na onye òtù Nnukwu Nzukọ ahụ.
Aha
[dezie | dezie ebe o si]N'ihi na aha a bụ Malakaị adịghị n'ebe ọzọ na Baịbụl Hibru, ụfọdụ ndị ọkà mmụta na-enwe obi abụọ ma e bu n'uche ka ọ bụrụ aha onye amụma ahụ. Ụdị a bụ mal'akhi (nke pụtara "malakh m") pụtara "onye ozi m"; a hụrụ ya na Malakai 3:1 (jiri ya tụnyere Malakai 2:7, mana ụdị a agaghị adaba dị ka aha kwesịrị ekwesị ma enweghị mkpụrụedemede ọzọ agbakwu nyere na ya dịka Yah, ebe mal'akhiah, ya bụ "onye ozi nke Yah".[3] N'akwụkwọ Haggai, a na-ahọpụta Haggai dị ka "onye ozi nke Onyenwe anyị". Ihe odide ndị na-abụghị nke Canon nke e debere n'akwụkwọ ahụ, na Septuagint na Vulgate, na-akwado echiche a na-eche na aha Malakaii zuru ezu iji mkpụrụedemede -yah mechie ya. [3] Septuagint sụgharịrị ahịrịokwu ikpeazụ nke Malakai 1:1, "site n'aka onye ozi ya", [4] ebe ihe edere na Targum na-agụ òtù a, "site n'aka mmụọ ozi m, onye a na-akpọ Ezra onye odeakwụkwọ".[3] G.G. Cameron na-atụ aro na njedebe nke okwu a bụ "Malachi" bụ nkọwaaha dị na ya, na ya na okwu Latin bụ angelicus yiri, nke pụtara "onye e ziri ozi" (onye ozi ala ọzọ). [ebe ka mma dị mkpa]
- ↑ Megillah 15a, the William Davidson Talmud (Koren - Steinsaltz). Archived from the original on 2023-05-24. Retrieved on 2023-05-24.
- ↑ Jerome, Prologue to the Twelve Prophets. Archived from the original on 2023-04-20. Retrieved on 2023-05-24.
- ↑ 3.0 3.1 3.2 malachi-international standard bible. Archived from the original on 2023-03-26. Retrieved on 2023-03-26.
- ↑ Brenton translation, septagint. Archived from the original on 2023-03-26. Retrieved on 2023-03-26.